Taken 38

Dnes už trošku kratšia a menej zaujímavá časť :-)

O pár dní

Sníval sa mi nádherný sen. Oblečená v bielych jednoduchých šatách som kráčala po bielom koberci k oltáru. V ruke som držala kyticu z ľalií a všade navôkol sedeli hostia. Bol to môj veľký deň. Vydávala som sa. Keď som však došla k oltáru, okrem kňaza tam nik nebol. Zmocnila sa ma panika. V tej chvíli sa krásny sen začal meniť na nočnú moru. Dobehol ku mne zadychčaný chlapík v smokingu a do ucha mi zašepkal hroznú správu, že mal Liam cestou sem nehodu a s autom sa zrútil z útesu. V hlave sa mi zobrazovali scenáre jeho nehody a pomaly mi začalo dochádzať, čo sa stalo. Liam spadol z útesu. V aute. O môj bože!!! Liam je ....

„Nieeeee!!!!!!!“ vykríkla som a srdce sa mi od bolesti trhalo na maličké kúsky.

„Becky! Becky! Zobuď sa!“ počula som z diaľky. Akoby ma niekto volal. Ten hlas bol čoraz bližšie a obraz pred mojimi očami začínal miznúť.

Odrazu som otvorila oči a uvidela som len bielu stenu. Presnejšie strop nejakej izby. Po lícach mi tiekli slzy a ja som vzlykala. Niekto ma objal a pritúlil si ma ku sebe.

„Becky, ššš. Už je dobre. Bol to len zlý sen,“ hovoril ten upokojojúci hlas

Otočila som hlavu a zbadala som Liama, ako sa na mňa nádherne díva.

„Liam!!!“ skríkla som a hodila som sa mu okolo krku. „Bože môj, ďakujem ti. Liam!“

Stískala som ho tak silno, až som mala miestami pocit, že ho zadusím, tak som trošku povolila. Trošičku sa odtiahol a zadíval sa mi do očí.

„Čo sa ti snívalo?“ opýtal sa.

„Bože môj,“ opakovala som stále dookola, „myslela som si, že ťa už nikdy neuvidím.“

Asi si domyslel, o čom bol môj sen a tak ma len pevne objal a chlácholil ma vo svojom náručí. Takto som opäť zaspala.

Keď som sa konečne zobudila, na nič z môjho sna som sa nepamätala. Našťastie. Liam ležal vedľa mňa s podopretou hlavou a díval sa na mňa. Usmiala som sa naňho a krátko som ho pobozkala.

„Ahoj, honey. Ako si sa mi vyspala?“ opýtal sa ma.

„S tebou úžasne,“ usmiala som sa a opäť som prilepila svoje pery na tie jeho. Posledné dni sme trávili všetok čas spolu a ani top mi nestačilo, aby som sa nasýtila jeho bozkov. Mala som pocit, že nikdy nebudem mať dosť. Zvalila som sa na neho a opäť sme sa pohrúžili do vzájomnej chvíľky, ... kým nás niekto nevyrušil.

 „Liam!!! Nemáme čo jesť!“ vrútil sa do izby Niall. „Ou, prepáčte.“

Ani len sa neotočil a ďalej na nás zízal. Niežeby som, bola nahá, ale tá sporá nočná košieľka nezakrývala všetko. Rýchlo som sa šupla pod paplón a zadívala som sa na Nialla.

„Niall, ale ja za to nemôžem, že nie je žiadne jedlo. Zayn bol včera v obchode. Pýtaj sa jeho.“

„Tak dobre, prepáčte,“ ospravedlnil sa znovu Niall a odišiel s výkrikom na celý dom: „Zayn!!!“

Všetci, čo ešte spali boli teraz zaručene hore. Otočila som sa k Liamovi a usmiala som sa:

„Kde sme to prestali?“

Opäť som sa pritisla na neho a užívala som si jeho dotyky, až kým ...

„Zayn, niee...!!!“ bolo počuť zvonku. Sekundu na to sa otvorili dvere do izby a dnu vtrhol Zayn.

„Ou, prepáčte,“ povedal a bez okolkov pokračoval ďalej, zatiaľ čo ja som sa opäť schovala pod perinu. „Liam, prečo si Niallovi natáral, že som bol nakúpiť?“

„Ale veď, keď si včera odchádzal, zakričal si, že ideš do obchodu.“

„Áno, ale nie do potravín. Bol som si kúpiť nové zrkadlo a lak na vlasy.“

„Bože môj, Zayn,“ pokrútil hlavou Liam. Spoza dverí vykukol Niall a spýtal sa:

„Čo mám teda jesť?“

„Bože môj, ja neviem, Niall. Skús si niečo nájsť alebo choď do Nando´s. A radšej si zaobstarajte aj nejaký obed, pretože my tu dnes  s Becky nebudeme.“

„Čože? Becky ... nie ... ale ... kto nám spraví obed?“ jachtal Niall. Asi si za tých pár dní stihol zvyknúť, že mal neustále navarené.

„Prepáč Niall, ale dnes to budete musieť zvládnuť sami. Veď máte ešte Harryho. Pokiaľ viem, vie dobre variť.“

„Lenže Harry má dnes rande a tiež tu celý deň nebude!“

„Rande?“ zvolal Liam. „A s kým?“

„S nejakou modelkou. To je jedno. Prosím, nemohla by si niečo uvariť, kým odídete preč?“ žobronil Niall.

„Mohla, ale nemám suroviny, keďže ste nenakúpili. Prepáč!“

„Dokelu, musím zavolať Paulovi. Čawte!“ odišiel zúfalý Niall.

„Tak ja už radšej idem tiež,“ zvolal Zayn a konečne sme boli sami.

„Prečo chce Niall volať práve Paulovi?“ nechápala som.

„Netuším. Niekedy toho chlapca vôbec nechápem.“

„Tak nevadí. Asi by sme sa mali pomaly chystať. Aby sme to domov stihli.“

„Ale no taak. Máme ešte čas,“ povedal Liam a začal ma obchytkávať. . „Prečo nedokončíme našu záležitosť.“

„Tak fajn,“ súhlasila som s úsmevom. „Ale len pár minút.“

Opäť som sa pustila do skúmania jeho úst a do súboja s jeho jazykom. No to by som nebola v ich dome, keby nás niekto znovu nevyrušil.

„Liam, nepožičiaš mi žehličku?“ vtrhol dnu Louis.

„Načo ti je preboha žehlička?“

„Eleanor by si chcela vyžehliť vlasy a svoju má doma.“

„Tak v zásuvke,“ ukázal mu Liam a nechápavo ho sledoval.

„Vďaka,“ zamával Louis žehličkou na vlasy a zmizol na chodbe. Samozrejme, že dvere nechal otvorené. Postavila som sa z postele a šla som ich zavrieť.

„No a už dosť. Poďme, vstávať!“

„Ale veď...?“

„Už nás trikrát vyrušili. Myslím, že to je nejaké znamenie.“

„Ej znamenie. Poď ku mne, prosím!!!“

„Nie, Liam. Musíme to stihnúť k naším.“

„Tak dobre,“ vzdal sa a vyliezol z postele. Šla som do kúpeľne a rýchlo som sa dala do poriadku. Potom som ju prenechala Liamovi a obliekla som si pripravené veci, ktoré som si včera doniesla z môjho bytu – rifle, modrú károvanú košeľu, béžový svetrík, na nohy som si obula béžové čižmičky a do kabelky som si pobalila potrebné veci. Do uší som si zapichla náušnice a hotová som zaklopala Liamovi na dvere kúpeľne, že idem dole.

Šla som sa prejsť do kuchyne, aby som zistila, v akom stave sa nachádza chladnička chalanov. Našla som tam kúsok syra, šunku a vajíčka. A vraj nemajú čo jesť. Vytiahla som všetko na dres a opatrne som pripravila niekoľko omeliet. Práve, keď vošiel Liam do kuchyne, vkladala som poslednú omeletu na tanier. Všetko som preniesla na stôl a nabrala som si svoju porciu. Pred tým, než som začala jesť, zvolala som.

„Niall!!! Zayn!!! Louis!!! El!!! Harry!!! Raňajky!!!“

Neverili by ste, ako rýchlo sa dokážu dostať do kuchyne. V momente som stôl plný a každý sa snažil uchmatnúť si čo najviac.

S úsmevom som sa na nich pozerala a len čo som dojedla, zdvihli sme sa s Liamom,  rozlúčili sme sa a vyrazili k autu na cestu do Wolverhamptonu.