Taken 32

Dnešná časť je síce trošku neskôr, ale aspoň niečo. Pôvodne nemala byť vôbec, lebo som mala zaracha. =D Rada by som ju venovala Januške, od ktorej vždy posielam pozdravy z Detvy. :-D chcela si niečo wrr, ale bohužiaľ, nič ma nenapadá, takže aspoň kvôli tej guči no :-P 

Len čo sme vyšli na chodbu, samozrejme že tam všetci stále a uškŕňali sa na nás.

„Vidím že ste ani len neváhali,“ zaškeril sa Louis.

Pozrela som sa do zrkadla, a to, čo som tam videla, mi vyrazilo dych. Pery som mala úplne červené a napuchnuté (ešte dobre, že som si nedávala rúž), vlasy rozstrapatené na všetky strany, tričko vyhrnuté do pol brucha. Na krku som uchom som mala červené miesto, kde sa onedlho objaví riadny cucflek. Skvelé! Každý idiot by si hneď domyslel, čo sa stalo.

Potom som hodila pohľad na Liama. Ak som ja vyzerala hrozne, tak Liam vyzeral trikrát horšie. Takisto mal červené opuchnuté pery a vlasy na všetky strany, tričko mal taktiež vyhrnuté, no to všetko sa dalo zakryť. No tá vydutá guča v jeho rifliach veľmi neviditeľná nebola. Nemohla som sa neusmiať. Bol zlatý ako tam tak bezbranne stál a nič s tým nemohol robiť.

Rýchlo som si prehrabla vlasy, upravila tričko a prešla som akoby nič popri ostatných do salónu. Liam sa takisto upravil a nasledoval ma. Potom prišli aj ostatný a pokračovali sme v hre. Popri tom sa samozrejme naďalej pilo a tancovalo.

Ráno som sa zobudila s otrasnou bolesťou hlavy a kŕčmi po celom tele. Bola som úplne stuhnutá a nemohla som sa ani pohnúť. Bodaj by nie, keď som ležala niekde na dlážke. Pomaly som sa pokúsila postaviť. Zistila som, že som spala v kuchyni pri linke. Nikde okolo mňa nebolo ani živej duše.

Pokúsila som sa pohľadať ostatných, hlavne kvôli tomu, že som potrebovala tabletku. Vybrala som sa do obývačky, kde som na gauči našla Nialla s Liamom v tuhom objatí. Boli takí zlatí, že mi ich prišlo ľúto zobudiť. Vedela som, že Louis s El sa včera neskôr pobrali do izby a Zayn s Christine tiež niekam zmizli.

A tak som sa túlala po dome a hľadala Harryho. No po márnej polhodine ma to prestalo baviť a tak som šla do kúpelky pohľadať tabletku. Otvorila som dvere a tam čo nevidím. Harry objímajúci záchodovú misu. Asi mu včera prišlo zle. Pri spomienke na včerajšok a to, akú úlohu by dal, som sa rozhodla pre odplatu. Toto ho vyjde draho. Podišla som k nemu a do ucha som mu zarevala:

„Vstavaaaaaaaaaaaaaaj!!!!!“

Vyskočil na nohy ako kamzík a rozhliadol sa okolo seba, čo sa deje.

„Čo je?“

„Potrebujem tabletku,“ usmiala som sa milo.

„A to kvôli tomu ma tak hrozne budíš?“ spýtal sa nahnevane.

„Prepáč,“ nechcela som, zaškerila som sa a on pochopil, že to bolo za tú skriňu.

„Fajn, poď za mnou,“ zamrmlal. Vyšiel hore na poschodie pravdepodobne do jeho izby a zo zásuvky pri posteli vybral malú krabičku. Hodil mi ju so slovami:

„Vyber aj mne.“

Zobrala som si jednu tabletku a zvyšok som mu hodila späť.

„Vyber si sám, veď ruky máš,“ odvetila som a zišla späť do kuchyne po vodu. Zapila som ju a sadla som si za stôl. Snažila som sa spomenúť si, čo všetko sa včera stalo a ako som sa dostala na dlážku do kuchyne, ale veľmi sa mi to nedarilo. Nechala som to tak a začala som pripravovať raňajky.

Kým sa do kuchyne dotrepal Harry, už som mala prichystané hrianky. Zobral si ich na tanier a s plnými ústami mi poďakoval. Len som sa usmiala a pokračovala som ďalej. Uvarila som dve omelety, pár lievancov, niekoľko toastov a ešte zopár hrianok. Všetko som porozkladala na stôl, aby si každý mohol zobrať to, na čo mal chuť.

Ja som si vzala toasty a s chuťou som sa do nich pustila. Onedlho sa k nám pripojili aj Liam s Niallom, potom Zayn a za ním prišla aj Christine. Nesmiem ju zabudnúť vyspovedať, pomyslela som si a pousmiala sa. S nadšením si sadli k stolu a pustili sa do jedla.

Len čo som mala plný žalúdok, vstala som a pobrala sa do obývačky. Ešte predtým som povedala Christine, nech mi dá vedieť, len čo sa naje. O pár minút už bola pri mne aj so zvyšným osadenstvom.

„Odchádzam, ideš so mnou?“ spýtala som sa.

„Jasné, len minútku,“ odvetila a zmizla niekam so Zaynom.

„Nechcete odviesť?“ opýtal sa Harry.

„Netreba, vezmeme si taxík,“ povedala som s úsmevom a vybrala som sa pred dom, kde ma o chvíľu dobehla Christine. Odchytili sme si taxík a odviezli domov. Počas cesty sme sa ani nezhovárali, no len čo sa za nami zatvorili dvere bytu, pustila som na ňu.

„Takže, ty a Zayn?“

„Hmm?“ pozrela na mňa.

„Čo je medzi vami?“

„Ale nič.“

„Myslíš, že som slepá. Večer ste spolu niekam zmizli, a tá rozlúčka?“

„Nič medzi nami nie je,“ odvetila s pohľadom upreným do zeme.

„Myslela som si, že si hovoríme všetko. No ak ti za to nestojím,“ povedala som sklamane a pobrala som sa do izby.

„Tak dobre, prepáč. Nehnevaj sa, to Zayn nechcel, aby sme to niekomu vraveli. Aspoň zatiaľ nie.“

„Viem udržať tajomstvo.“

„Poďme si sadnúť,“ navrhla.

Zvalili sme sa na gauč a Christine začala rozprávať.

„No takže ... Včera, keď sme sa zoznámili, hneď mi padol do oka a strašne sa mi páčil. No myslela som si, že z toho nič nebude, že je hviezda a niekto ako ja ho zaujímať nebude. No potom, keď sme boli v nálade, sa ku mne pár krát prisunul, dotkli sa nám ruky a telom nám prebehol elektrický prúd. Ešte nikdy som niečo také nezažila. Obaja sme sa na seba pozreli a on sa tak milo usmial. Potom neskôr, keď odišiel Louis s Eleanor, mi Zayn navrhol, či sa nechcem prejsť. Šli sme teda na záhradu a sadli sme si na trávu. Chvíľu sme sa len tak rozprávali, pýtal sa ma na môj život, rodinu a podobne, no potom ma zrazu pobozkal. V živote som nezažila krajší bozk. Bolo to ... nedá sa to ani popísať. Proste nádherné. Cítila som sa ako v raji. Potom, keď sa odo mňa odtiahol a sledoval moju reakciu povedal, že v momente, keď ma zbadal, v celom jeho tele sa bunky zbláznili a že netušil, že sa vôbec niečo také môže stať. Vraj sa mi neskutočne páčim a veľmi rád by bol so mnou. Myslela som si, že odpadnem. Nikdy by ma ani len nenapadlo, že sa budem páčim niekomu tak slávnemu, po kom túži polka sveta.“

„Bože môj, to tak krásne. Tak romantické,“ vzdychla som si. „A čo bolo po tom?“

„No, chvíľu sme sa bozkávali a potom sme ležali na tráve a pozorovali hviezdy,“ usmiala sa. „A potom sme zaspali.“

„A o čom ste sa rozprávali pred odchodom?“

„Len ma poprosil, aby sme to zatiaľ nikomu nehovorili. Kým nepríde ten správny čas.“

„Ooo, to je také krásne. Bolo by super, keby ste spolu chodili.“

„Áno, bolo by to úžasné. Viem, že to znie hlúpo, keď sme sa len včera spoznali a tak, ale myslím, že ho milujem.“

„Verím ti. Ja som sa tiež zamilovala na prvý pohľad,“ zamyslela som sa.

„Vážne? A do koho?“

„No predsa do Liama. Ešte strašne strašne dávno.“

„Ale neprestala si ho milovať, však?“

„Nie.“

„Takže mu odpustíš? Vtedy v skrini ste k sebe mali dosť blízko,“ zasmiala sa.

„Myslela som si, že Harryho zabijem, keď to povedal,“ pridala som sa k nej. „No potom som mu za to bola vďačná. Liamovi som tam povedala, že to, čo sa tam stane, nemení nič na našej situácii a na tom, že som sa cez to ešte nedostala. No len čo sa naše pery dotkli, všetky starosti a obavy odplávali preč. Znovu som pocítila tú vášeň, ktorá bola kedysi našou neoddeliteľnou súčasťou. Každučkú sekundu som si dokonale užívala, akoby mala byť moja posledná. Keď sa ozvalo klopanie a my sme sa od seba odtrhli, pocítila som bolesť, ak by sa to už nemalo opakovať. Jeho dotyky a bozky mali neskutočnú silu odohnať odo mňa všetky pochybnosti a vyvolávali vo mne pocity, že by som mu mala odpustiť. Keď som sa nad tým neskôr zamyslela, cítila som, že sa to blíži, že mu čoskoro budem schopná odpustiť.“

„Áno, áno, áno! Konečne. Bože, boli by ste spolu takí zlatí.“

Usmiala som sa a prinútila som sa myslieť na niečo iné.

„Dosť už o chalanoch. Neskočíme na nákupy?“ navrhla som.

„Jasné, že váhaš,“ potešila sa Christine a vybrali sme sa von.