Holidays 3

Prepáčte, ale včera som nemohla dať časť, pretože mi zblbol počítač. Dnes už je chvalabohu všetko v poriadku. Takže enjoy it :-*

P.S.: Píšte komentáre, ako sa vám páčila časť, len poprosím, aby ste nepísali, čo si myslíte, že sa bude diať. Lebo potom to už nie je ono a ja sa cítim ovplyvnená a akoby to nebolo z mojej hlavy, ak sa náhodou trafíte. Ďakujem :)
P.P.S.: tieto kresby kreslilo jedno dievča ... sú naozaj nádherne ... chcela by som vediet kresliť tak pekne :-) ak sa vám tiež páčia → LIKE → http://www.facebook.com/photo.php?fbid=490114941005426&set=a.487943964555857.132358.316048288412093&type=1&theater

„Tak a ešte plavky všetky a mám to,“ zamrmlala som si baliac sa v izbe. Celý jeden obrovský kufor som mala naplnený oblečením a všetkými haraburdami, ktoré by som mohla v Grécku potrebovať. No stavím sa, že ich určite nevyužijem, ale pre istotu. Veď kufor je veľký.

S námahou som zapla zips a ťažký kufor som odniesla pred dvere izby. Hádam sa Jakub zľutuje a pomôže mi. Už mi ostávalo len nahádzať zvyšné veci, ktoré som nechala na posteli do príručnej batožiny a bola som zbalená. Unavená som si sadla na posteľ a poobzerala som sa po izbe. Vyzeralo to, akoby som sa niekam sťahovala. Takmer celý šatník bol prázdny a aj ostatné poličky na tom neboli o nič lepšie.

Zajtra odlietam a budem celé leto pracovať. Hahaha, že pracovať. Budem sa hrať s deťmi, opaľovať sa, kúpať sa v mori a bazéne, žúrovať po večeroch – proste leto ako sa patrí. Akurát jedna vec mi tam bude chýbať – Martin. Neviem, ako  bez neho vydržím dva mesiace. Už som sa s ním o tom rozprávala a tešil sa so mnou, no aj tak mi bude chýbať. Koncom augusta sa už nebudem môcť dočkať, kedy priletím späť a konečne ho uvidím a pobozkám.

Sľúbila som mu, že nebudú žiadne rozlúčky na letisku a podobne, tak sa aspoň stretneme dnes večer. Rýchlo som teda hodila pohľad do zrkadla a zbehla som dole počkať ho. Len čo som skočila z posledného schodu, ozval sa domový zvonček a ja som sa rozbehla k dverám. Vonku stál môj milovaný a vášnivo ma pobozkal.

„Ideme, kráska?“

„Iste,“ usmiala som sa naňho a chytila som ho za ruku.

Louis

„Nie, chalani. Prestaňte! Nikam nepôjdem!“ hovoril som im.

„Ale no tak, Loui. Vidíme, aký si bez života. Dovolenka ti prospeje,“ hučal do mňa Liam.

„Tak dosť. Nikam nejdem. A už vonkoncom nie sám!“

„Prestaň trucovať. Musíš sa z toho dostať. To, že tu sedíš a ubíjaš sa ti nepomôže!“ povedal Harry.

„Je jedno, kde budem a čo budem robiť. Tak či tak na ňu budem myslieť a všetko mi ju bude pripomínať.“

„Tak fajn. Ale aspoň budeš niečo robiť a nebudeš tu len tak kysnúť na gauči!“ zapojil sa Zayn.

„To, že ste sa rozišli, ešte nie je koniec sveta. Chápem, že si ju miloval, ale sám si videl, že vám to už poslednú dobu veľmi neklapalo. Bolo by zbytočné sa trápiť ďalej vo vzťahu,“ dohováral mi Liam.

Zamyslel som sa uplynulými dňami. Naozaj to bolo dosť zlé. Už sme si vôbec nerozumeli, liezli sme si na nervy a nedokázali sme spolu vydržať v jednej miestnosti dlhšie než pár minút. Blížilo sa to ku koncu, no ja som si to nechcel pripustiť. A keď sme si to nakoniec vydiskutovali a El nástojila na tom, aby sme to ukončili, súhlasil som, do len čo sa za ňou zavreli dvere, upadol som do veľkej depresie. Bol som ako telo bez duše. Len som sa motal po dome, jedol a spal a nič ma netešilo. Z blázna Louiho, ktorý šaškoval, kde mohol, sa stala úplná troska. Asi by to trebalo naozaj zmeniť.

„Chalani, kde mám Nachos?“ vošiel dnu Niall.

„Niall!!!“ skríkli naňho všetci. „Nevidíš, že tu teraz riešime dôležitejšie veci ako je tvoj žalúdok?“

„Ale ja som hladný!“ protestoval.

„V mojej izbe z nočnom stolíku by mal byť jeden balíček. Zober si ho!“ odvetil som.

„Vďaka kamoš. A neboj, to prebolí a ty sa vyliečiš,“ povedal a už utekal hore schodmi ukradnúť mi Nachos.

„Tak pôjdeš?“ skúšal znovu Harry.

„Dobre,“ súhlasil som a všetci nadšením zvýskli z víťazstva, „ale len v prípade, že pôjdete so mnou.“

Úsmev im zamrzol na perách a všetci na mňa pozreli.

„Prepáč, ale ja nemôžem. Sľúbil som Danielle, že si spolu vyrazíme na Bahamy sami. Nechcem to rušiť,“ povedal s ľútosťou Liam.

„Zayn?“ pozrel som naňho.

„No, vieš. Perrie chcela, aby som šiel s ňou na ich turné.“

„Harry?“

„Mamka chcela, aby som už konečne prišiel domov, pretože ma strašne dlho nevidela. A vravela, že potrebuje vypratať chladničku, takže mám brať aj Nialla.“

„Takže som ostal sám,“ povzdychol som si.

„Ale neboj, nebudeš sám. Určite tam bude veľa krásnych dievčat, s ktorými zabudneš,“ usmial sa Hazza.

„Ja nie som ty, Harold, aby som sa liečil sexom,“ zasmial som sa.

„Nehovor nie, kým to neskúsiš.“

„To by som už nebol ja. A predsa by som ťa nemohol podviesť s nejakou domácou slečnou.“

„To je pravda. Dávaj si bacha na to, s kým tam budeš tráviť svoj čas. Aby som ťa nepustil k vode aj ja,“ zasmial sa.

Pri posledných slovách ma pichlo v srdci a tvár mi skrivil bolestivý výraz.

„Preboha, prepáč. Ja som to tak nemyslel. Prepáč!“ ospravedlňoval sa Harry.

„Dávaj si bacha na ústa, Hazza!“ okríkol ho Liam.

„To je v pohode. Už je to dobré. Tak teda pôjdem. Ale len na pár dní a potom sa vrátim,“ súhlasil som nakoniec.

„Juchúúúúú!“ radovali sa všetci traja.

„Nevo som zmeskau!“ dobehol dnu Niall a s plnou pusou sa pýtal.

„Presvedčili sme Louisa, aby šiel na tú dovolenku.“

„Tak to ve supeu. Tesim sa s tevou.“

„Vďaka, braček. Len sa tým nezadus,“ pousmial som sa.

„To takže,“ priletel ku mne Zayn s notebookom. „Ostrov alebo kontinent?“

„Asi ostrov,“ odvetil som.

„Hotel – normálny alebo luxusný?“

„To sa ho akože pýtaš? Samozrejme, že luxusný. Aby si poriadne oddýchol!“ skríkol Hazza.

„Tak dobre. Čo napríklad Španielsko?“

„Nie, tam neradi rozprávajú po anglicky a po španielsky neviem.“

„Taliansko?“

„Tam som už bol.“

„Turecko?“

„Veľmi horúco.

„Egypt.“

„Taktiež veľmi horúco, mimo Európy a nechcem dostať Faraónovu pomstu.“

„Grécko?“

„To by šlo,“ uvažoval som. „Aké tam sú ponuky?“

„Momentálne tam je menšia kríza, takže sa znížil počet hviezdičiek jednotlivých hotelov, no na Kréte práve otvorili nový, najluxusnejší hotel v celom Grécku, pozri.“

„Hotel Exotica. To nie je zlé. A majú aj vlastné bungalovy. Aspoň budem mať súkromie. Majú ešte niečo voľné?“

„Jeden pri pláži a jeden pri discoklube. Ten je však ďalej aj od hotela aj od pláže, a je lacnejší.“

„Ten pri pláži.“

„Objednané od zajtra večera. Ešte letenky a môžeš sa ísť baliť.“

„Vďaka, chalani. Dúfam, že to neoľutujem.“

„Samozrejme, že neoľutuješ. Budeš sa mať tak dobre, že sa ani nebudeš chcieť vrátiť.“

„Len aby,“ zasmial som sa a pobral sa hore pobaliť. Ktovie, aké to tam bude.