Taken 40

Stúlila som sa v Liamovom objatí a vypla som premýšľanie. Na to budem mať času dosť. Teraz som potrebovala pochopenie, a to mi mohol poskytnúť jedine Liam. Obaja sme v tom boli spolu.

Ležali sme tam takto asi niečo cez hodiny, keď to na mňa doľahlo a unavená z plaču som zaspala. Po tom, čo som sa zobudila, som bola v izbe sama. Hľadala som Liama, no ten nikde nebol. Asi si len niekam odskočil, pomyslela som si a pozrela som na mobil. Bolo niečo po siedmej. V žalúdku mi zaškvŕkalo, tak som sa rozhodla, že sa pôjdem najesť. No najprv som sa musela prezliecť, pretože moje oblečenie boli celé dokrčené.

Pozrela som sa do kufra, čo som si to vlastne zbalila. Našla som si fialové rifle, sivo-biele pásikavé tričko a k tomu sivé tenisky a zišla som dole do motelovej reštaurácie. Boli švédske stoly – zjedz, koľko vládzeš za 4 libry. Zaplatila som teda a šla som s tanierom k stolom prezrieť si, čo ponúkajú. 

Na to, že to bol len mini motel, mali veľký výber jedla a to dobrého jedla. Nabrala som si kuracie prsia, ryžu a oblohu a pobrala som sa usadiť za nejaký stôl. Poobzerala som po okolí, kde je prázdno, no v tom mi vyschlo v ústach.

V rohu pri stole sedel Liam s nejakou vyumelkovanou blonckou a veselo sa bavili. Pochytila ma žiarlivosť, a hneď som si myslela, že už s ňou flirtuje a podvádza ma. A to spolu nie sme ani týždeň. No vzápätí som si uvedomila, že k sebe nemajú tak blízko. Nie tak, aby to mohlo byť intímne. Mala by som mu viac dôverovať a nerobiť hneď unáhlené závery.

Aj keď moja žiarlivosť ešte nebola úplne zažehnaná, rozhodla som sa, že sa k ním pripojím akoby nič, a tak posúdim situáciu. Vybrala som sa teda pomedzi stoly až som sa dostala do rohu k nim. Položila som si tácku vedľa Liama a posadila som sa.

„Ahoj,“ pozdravila som.

„Ahoj, Becky. Už si hore?“ pozrel na mňa prekvapene, no nebadala som na ňom žiadne náznaky, že by robil niečo nekalé. Upokojila som sa. Naklonila som sa k nemu a pobozkala som ho.

„Oh, Becky, toto je Emma, naša kamarátka z jedného klipu a Emma, toto je Becky, moje dievča,“ predstavil nás Liam. Milo sa na mňa usmiala a tak som jej úsmev opätovala. Vyzerala celkom milo.

„Dievča? Myslela som si, že chodíš s Danielle,“ poznamenala Emma.

„Rozišli sme sa asi pred mesiacom. Neklapalo nám to už.“

„Ach tak, tak ja už idem. Nechám vás tu.“

„Nemusíš kvôli mne odchádzať,“ povedala som.

„Aj tak som už dojedla. Majte sa,“ usmiala sa Emma a s táckou odišla.

„Ako si sa vyspala, honey?“ opýtal sa ma Liam.

„Celkom dobre. Aspoň na chvíľu som zabudla na všetko, čo sa stalo. Ale už ma to tak neťaží. Ak to nevedia pochopiť, tak je to ich problém.“

„Máš pravdu. Tiež som nad tým takto uvažoval. Takže to mám brať, že tu už nechceš ostať?“

„Zajtra môžeme ísť domov. Ale dnes by sme si konečne mohli užiť noc sami. Bez prerušení,“ zasmiala som sa šibalsky a mrkla som na neho.

„Tak dobre,“ súhlasil Liam. Veď bodaj by nie. Keby odmietol ... :D

Ráno sme sa zobudili zavčasu a pobalili sme si všetky veci. Obliekla som si rifle, pásikavé tričko, svetlohnedý kabát, kotníčky, červenú šatku a kabelku a zlaté doplnky. Odhlásili sme sa z izby, nasadli do auta a vyrazili do Londýna. Cesta netrvala dlho a už sme boli v ich dome. Nejako sa stalo, že sme tam s Christine trávili viac času ako mojom byte. Ešte aj niekoľko vecí, ako napríklad zubnú kefku či pyžamo, som tu mala ako doma.

Keď sme vošli do obývačky, všetci, čo tam momentálne boli, t.j. Zayn, Christie a Niall sa na nás pozreli začudovaným pohľadom.

„Čo vy tu? Nemali ste byť týždeň preč?“ spýtal sa Zayn.

„Mali, len nastali menšie komplikácie, tak sme tu,“ odvetila som.

„Hurááá, bude jedlo!“ skríkol Niall.

Všetci sme sa zasmiali a ja s Liamom sme vyšli hore do izby. Zložili sme si batožinu a usadili sa na posteľ.

„Čo budeme dnes robiť?“ spýtala som sa ho.

„Netuším. Neskočíme niekam do mesta? Napríklad do kina?“

„Dobrý nápad. Ako dlho sme už spolu neboli v kine? Niečo cez dva roky?“ zasmiala som sa.

„Najvyšší čas to zmeniť,“ usmial sa Liam. “Ideme?“

„Poďme.“

Opäť sme teda zišli dole a rozlúčili sme sa s ostatnými. Nasadli sme znovu do auta a vybrali sme sa do mesta. Liam zastavil auto neďaleko kina a my sme vystúpili. Liam ma chytil okolo pliec, ja jeho okolo pása a nadšene sme vyrazili ku vchodu.

Odrazu sa z diaľky ozvalo:

„To je on! Liam!!!“

Obaja sme sa otočili sa hlasom a uvideli sme asi desať dievčat ako sa k nám rúti rýchlosťou svetla.

„Utekaj dnu a počkaj ma tam. Len im dám podpisy a prídem za tebou,“ povedal Liam.

„Okey,“ pritakala som a šla som dnu. Odtiaľ som sledovala, ako sa Liam podpisuje všetkým fanynkám a fotí sa s nimi. Milovalo ich tak veľa dievčat. Zaumienila som si, že si musím vypočuť všetky ich piesne.

O pár minút ku mne prišiel s úsmevom na tvári a bez slova sme podišli k pokladni. Liam kúpil lístky na Dobu ľadovú 4 a šli sme sa usadiť.

Počas celej rozprávky sme sa držali za ruku. Nebola to žiadna romantická komédia, no aj tak som sa pri ňom cítila skvele a celý čas som bola stúlená pri ňom. Len čo sa premietanie skončilo, ostali sme sedieť, aby sme vyšli poslední. Liam nechcel znovu riskovať, že ho niekto spozná.

Až po pár minútach, keď sa celá sála vyprázdnila, sme sa zdvihli a vyšli von. Ruka v ruke sme kráčali k autu a rozprávali sa o bežných veciach.

O pár dní

Ráno som sa opäť zobudila v Liamovom objatí a opatrne som sa oslobodila z jeho náručia, aby som ho nezobudila. Zišla som dole do kuchyne a pripravila som si jednoduché raňajky. Keďže som potom nemala čo robiť, rozhodla som sa, že pripravím veľké raňajky pre všetkých. No nemala som z čoho.

Tak som teda vzala z ich malej pokladničky na chladničke, kde mali zásoby na jedlo, peniaze a s taškami v ruke som sa vybrala do obchodu. Vošla som do najbližších potravín a hádzala som do košíka takmer všetko, čo mi prišlo pod ruku.

Keď som už prešla celý obchod a košík som mala plne naložený, zastavila som sa ešte pri novinách a časopisoch. No to, čo som zbadala mi vyrazilo dych.