One Direction Stories: Holidays 4

Tak teda dnes ešte jedna časť :) dúfam, že sa bude páčiť a píšte komentáre
P.S.: predtým som zabudla k 3. časti pridať obrázok, takže ak "náhodou" neviete, ako vyzerá Louis, kuk na Holidays 3 :D

Charlotte

Ráno nastal veľký zhon. Rýchlo sa obliecť, pobaliť posledné veci do príručnej tašky, naraňajkovať sa a stihnúť lietadlo. Rýchlo som sa osprchovala, upravila vlasy a obliekla. Dala som si na seba obyčajné tričko s nápisom “I ♥ boys with accents“, kraťasy, modré Vansy, tašku “Keep calm and carry on“ a okuliare. Ako som vravela, Jakub mi zniesol kufor dole a ja som mu za to dala, veľkú pusu.

Za 5 minút 9 sme vyrazili z domu na letisko, kde sme sa stretli s Lucy a jej rodinou. Odniesli sme kufre a rozlúčili sa s rodičmi.

„Daj na seba pozor!“ povedal mi jednoducho otec bez dlhých prednášok a objal ma. Mamka ma takisto tuho objala a s brat mi buchol do pleca. „Nie že podvedieš Martina,“ zasmial sa.

„Jeho? Ako by som mohla!“ odvetila som s úsmevom a kráčajúc ku kontrole s Lucy som im zakývala. Prešli sme cez senzorové dvere a chytila sa za ruky.

„Už sa to nedá vrátiť späť. Už ideme do Grécka!“ skríkla som a rozbehli sme sa ku Gate C. Všetko sme perfektne načasovali a tak sme nemuseli čakať na príchod lietadla a len sme nastúpili na palubu. Letuška nám ukázala sedadlá a celé natešené sme sa dívali von oknom.

Obe sme leteli prvý krát a boli sme z toho neskutočne nervózne. Len čo lietadlo naštartovalo, letuška začala dávať pokyny a prikázala nám pripútať sa, kým vzlietneme. Let mal trvať len niečo cez hodinu, tak sme dostali len malé občerstvenie a keksíky a ani sme sa nenazdali, a už sme pristávali na Kréte.

Vystúpili sme z lietadla, prešli sme cez kontroly, vzali si batožinu a vošli do vestibulu, kde nás čakal nejaký chlapec s veľkým plagátom “Hotel Exotica“. Podišli sme k nemu a spýtala som sa po anglicky:

„Vy ste asi prišli po nás, sme animátorky.“

„Áno, Charlotte a Lucy, správne?“

„To sme my.“

„Ja som Steve a som delegát. Môžete počkať so mnou alebo sa choďte usadiť do autobusu. Je označený naším hotelom, tak by ste ho mali nájsť. Ja tu ešte musím počkať dovolenkárov.“

„Vďaka, tak my teda ideme,“ odvetila som a pobrali sme sa pohľadať autobus.

Louis

„Vystupoval som z lietadla približne po dvoch až troch hodinách cesty. Prešiel som všetkými kontrolami, vyzdvihol si batožinu a šiel som von. Tam čakal nejaký chlapec s plagátom “Hotel Exotica“, tak som podišiel k nemu a nahlásil som sa. Poslal ma na parkovisko pohľadať nejaký autobus s názvom ich hotela, ten nás vraj dovezie na miesto.

Tak som sa teda trepal s kuframi letiskovou halou až na parkovisko, kde svietil modro červený autobus s bielym názvom. Šiel som teda k drevám, šoférovi som nadiktoval meno a šiel sa posadiť. Cestou som prechádzal okolo nejakým dvoch dievčat, čo niečo o stošesť bľabotali v nejakom cudzom jazyku. Sadol som si za nich a snažil som sa identifikovať, o čom sa rozprávajú. Nedarilo sa mi to.

Lucy

Ten chlapec nás vraj poslal do nejakého autobusu, a tak som len nasledovala Charlotte a hľadali sme označený dopravný prostriedok. Len čo sme ho našli, nastúpili sme a usadili sa hneď za prvé dve miesta. Sadla som si k oknu, pretože mi v autobusoch väčšinou býva zle a nechcela som sa na to veľmi sústrediť.

„Čo myslíš, ako bude ten hotel vyzerať?“ opýtala sa ma zrazu Charlotte.

„Netuším. Ale vraj je dosť luxusný a 5-hviezdičkový. Dúfam, že budeme mať nejaké vymoženosti.“

„Ooo, len si to predstav, keby sme tam nepracovali ale dovolenkovali. Samé masáže, výlety, lahodné jedlo zdarma, all-inclusive bar,...“ rozplývala sa Charlotte práve, keď okolo nás prechádzal nejaký chalan okolo 20. Bol celkom zlatý a nejako divne sa na nás pozrel. Asi nám nerozumel. Nechala som to tak a opäť som začala počúvať Charlotte.

„...sauna, výrivka, nočné diskotéky. To by bol život čo?“

„Páni, tak to áno. Raz to tak bude. Keď budeme staršie a budeme už pracovať, pôjdeme spolu na vysnívanú dovolenku. Deal?“

„Deal!“ zvolala Charlotte a uzavreli sme to podaním malíčkov. Práve vtedy vošiel do autobusu Steve a všetkých privítal. Skontroloval, či niekto nechýba a dal šoférovi znamenie, že môžeme ísť. Potom spustiť dlhý monológ. Boli sme tu aj pracujúci aj dovolenkujúci, takže hovoril niečo ku každej skupine. Nás sa týkalo len to, že keď prídeme do hotela, ubytujeme sa (samozrejme, až po dovolenkujúcich) a potom budeme mať o 12:00 prednášku spojenú s ukážkou hotela a tak pôjdeme na obed. Zvyšok dňa budeme mať voľný a na druhý deň sa začína makať.

Samozrejme, že som vnímala sotva polovicu z toho, čo hovoril. Všetko mi musela dodatočne prekladať Charlotte. V angličtine je naozaj dobrá. Nabudúci rok si chce urobiť štátnicu z C2. To znamená ako native, čiže rodená Angličanka. Kiežby som aj ja vedela tak dobre po anglicky. No to môže byť len zbožné prianie. Ja a jazyky, to veľmi dokopy nejde.

Ako som tak rozmýšľala nad mojimi schopnosťami, ani som nezbadala, že sme vošli do hotelového komplexu. Až keď do mňa Charlotte štuchla, aby som sa pozrela von oknom, zbadala som ten najkrajší hotel na zemi. Od hora až po spodok to bol absolútny luxus.

„Oh my God!“ povzdychla som si.

„Nádherné čo?“ poznamenala Charlotte. „Až by som toto poslala rodičom, hneď by sem dorazili na dovolenku. Tak budem radšej ticho!“

„Takže, vážení cestujúci, toto je Hotel Exotica!“ ukázal rukou Steve a autobus zastavil.

V hlave mi zaznela stará známa Exotica od IMT Smile a pozrela som sa na Charlotte. Myslela na to isté, a naraz sme začali spievať:

Časovaná bomba tiká

erotika Exotika

obed je už objednaný

čerstvé mäso z morskej panny

krásny pohľad z vrtuľníka

republika Exotika

srdce neprestáva horieť

karavána na obzore.

Nanananananana...

Bolo nám jedno, že na nás celý autobus pozerá. Nikto nám nerozumel a my sme sa dokonale bavili. Všetci vystopovali a my sme si spievali. Ešte aj ten chalan, čo sa na nás vtedy tak zahľadel na nás pozeral ako na vyšinuté. Nevadí.

Nakoniec sme si pozbierali veci a vystúpili sme aj my. Vo vzduchu bolo cítiť závan mora a soli a slnko pražilo. Mohlo byť tak 40 stupňov. Aspoň sa opálime. Zamierili sme za celou skupinkou do haly k recepcii a cestou sme len ochkali a achkali nad tou krásou.