Taken 49

Chceli by ste dnes ešte jednu? :-) Mám ju dopoly rozpísanú, tak ak sa bude táto páčiť, večer sa pokúsim pridať druhú. :-)

Po ďalšej krásnej noci sme hneď po raňajkách vyrazili na hlavný ostrov. Bola som celá natešená z nákupov. Liam so mnou trpezlivo chodil po všetkých tých butikoch a čakal ma, kým som skúšala rôzne kúsky oblečenia, plaviek a doplnkov. Nakoniec som po pár hodinách mala plné ruky tašiek a vybrali sme sa naobedovať. Tak sme sa vrátili späť na hotel a celá nadšená som sa hodila do plaviek a utekala som do mora. Liam na mňa len nechápavo hľadel a po chvíli sa rozbehol za mnou.

Bláznili sme sa vo vode aj na pláži a potom sme sa len tak opaľovali. Takto to ubiehalo niekoľko dní. Kúpali sme sa, opaľovali, preskúmavali ostrov a užívali si relax. Našli sme neďalekú lúku posiatu tisíckami kvetov, kde bolo počuť šum vody stekajúcej z vodopádov skrytých za kríkmi. Bolo to nádherné miesto ako z rozprávky a trávili sme tam veľa času.

Približne týždeň a pol od nášho príchodu sme sa opäť vybrali na lúku. Držali sme sa za ruku a prechádzali chodníčkami lesa. Vyšli sme na čistinku pri vodopádoch a sadli sme si na kameň. Len tak sme tam sedeli a počúvali zvuky vody dopadajúcej na hladinu. Držal ma v jeho náručí a obmotával si pramienky mojich vlasov okolo prsta.

„Čo myslíš, ako sú na tom naši rodičia?“ opýtala som sa ho zrazu.

„Netuším. Ale rád by som to vedel. Je mi ľúto, že to tak berú. Akoby sme chodili s kriminálnikom alebo niečo. Nechápem, čo sa im zrazu porobilo.“

„Pamätám, ako som nenávidela tie časy, keď sme mali ešte len 15 a už nám chystali svadbu. A teraz?  Čo by som dala za to, aby to bolo ako vtedy.“

„Hmm,“ zamrmlal a tým ukončil debatu.

Liam

Sedel som na kameni pri vodopádoch a držal som ju v náručí. Pramienky jej vlasov som si obmotával okolo prsta a rozmýšľal som o nás, keď moje myšlienky prerušila jej otázka.

„Čo myslíš, ako sú na tom naši rodičia?“

 „Netuším. Ale rád by som to vedel. Je mi ľúto, že to tak berú. Akoby sme chodili s kriminálnikom alebo niečo. Nechápem, čo sa im zrazu porobilo.“

„Pamätám, ako som nenávidela tie časy, keď sme mali ešte len 15 a už nám chystali svadbu. A teraz? Čo by som dala za to, aby to bolo ako vtedy.“

„Hmm,“ zamrmlal som. Nevedel som, čo na to ďalej povedať. Mala úplnú pravdu. No jedno slovo ma vyviedlo z miery. Svadba. Už vtedy som počítal s našou svadbou. Miloval som ju tak veľmi. Aj teraz ju neskutočne veľmi milujem a chcem s ňou stráviť každý ďalší a ďalší deň, ktorý príde.

Tak prečo sa nevziať? Je to síce len nejaký papier, ktorý našu lásku potvrdí, ale pre nás oboch by to znamenalo veľa. A ja ju milujem, tak prečo ju nepožiadam o ruku? Prečo toľko váham? pomyslel som si.

„Idem sa trošku osviežiť k vode,“ povedala znenazdania a zdvihla sa preč. A vtom ma to napadlo. Urobím to hneď. Už nechcem čakať ani jednu minútu! Využil som situáciu a nenápadne som sa poobzeral dookola. Vedľa kameňa rástol zvláštny malinký farebný kvietok s dlhou stonkou. Odtrhol som ho a uvažoval som, čo s ním. Ako ju mám požiadať o ruku bez snubného prsteňa?

Krútil som s kvietkom v ruke a zohýnal ho. Pred očami sa mi zjavil obraz. Vyskúšal som, nakoľko pevná tá stonka je a uviazal som z nej malú slučku. Presne takú, aby pasovala na prstenník. Spokojný so svojím výtvorom som schoval kvietok v pästi práve vo chvíli, keď sa Becky vrátila.

Sadla si ku mne a usmiala sa. Jemne som ju pobozkal a odtiahol sa. Nechápavo na mňa pozerala a tak som sa nadýchol, potlačil nervozitu do úzadia, chytil som jej ruky do mojich a riekol som:

„Becky. Síce spolu chodíme len pol roka, no predtým sme spolu strávili úžasné tri roky plné lásky a nehy. Ty vieš, ako veľmi ťa milujem, no musím to zakaždým povedať. Milujem ťa! Každý deň strávený s tebou bol najkrajším dňom môjho života. Každá chvíľa, keď ťa vidím, môžem sa ťa dotýkať a bozkávať, osvetľuje chodníček predo mnou a ukazuje mi cestu. Deň bez teba je ako deň bez slnka. Patrí ti celé moje srdce, a ak by si odišla, už by nikdy nefungovalo správne. Viem, urobil som veľa chýb, ktoré neskutočne ľutujem a prajem si vrátiť čas, aby som ich mohol napraviť. No našťastie mi boh doprial druhú šancu a teraz tu sedím s tebou a chcem s tebou stráviť zvyšok svojho života. Každý deň, každý minútu. Vezmeš si ma?“

Becky

„...No našťastie mi boh doprial druhú šancu a teraz tu sedím s tebou a chcem s tebou stráviť zvyšok svojho života. Každý deň, každý minútu. Vezmeš si ma?“ dokončil Liam otázkou a uprene sa mi zahľadel do očí.

Pri jeho slovách mi stislo srdce a v očiach sa mi hromadili slzy. Bolo to naozaj krásne vyznanie a veľmi ma to dojalo. Jedna slza mi unikla a skotúľala sa po pravom líci. Ústa som mala od úžasu otvorené a hľadela som mu do jeho orieškových očí. Zračila sa v nich neha, úprimnosť a láska. Cítila som k nemu to isté. Milovala som ho nadovšetko.

„Liam...“ povzdychla som si. „Aj ja ťa z celého srdca milujem. Nedokážem ani opísať, čo pre mňa znamenáš, a som rada, že sme opäť spolu. Bolo to to najlepšie rozhodnutie, aké som kedy spravila. Veľmi rada si ťa vezmem!“ zvolala som a hodila som sa mu okolo krku.

Bozkával ma na pery, nos, líca, krk, ucho, proste všade, kde sa dalo. Bozky som mu náruživo opätovala a tešila som sa z tohto okamžiku. Potom sa na chvíľu odtiahol a ja som sa len na neho spýtavo pozrela.

„Ešte som ti nedal prsteň,“ povedal a otvoril päsť. V nej bol ukrytý krásny kvietok spletený do tvaru prsteňa. „Je to len dočasné, kým nebude poruke nejaké zlatníctvo,“ zasmial sa a navliekol mi ho na prst.

„Je to ten najkrajší zásnubný prsteň, aký som kedy videla. Nechcem žiadne striebro a diamanty. Toto je oveľa krajšie a osobnejšie. Je to z lásky,“ odvetila som a usmiala som sa na neho.

Opäť ma začal bozkávať, no tentoraz s ešte väčšou láskou a vášňou . Vzbudil vo mne túžbu, ktorá ho chcela mať. A hneď. Očividne chcel to isté.

„Poďme, prosím, rýchlo domov!“ vzdychal pomedzi bozky.

Postavila som sa a chytila ho za ruku. No neviedla som ho smerom k domu, ale na lúku.

„Načo sa trepať cez les. Chcem ťa hneď!“ povedala som a opäť sa mu prilepila na pery. Stiahol zo mňa oblečenie, rýchlo si vyzliekol to svoje a o chvíľu sme už existovali len my dvaja v celom vesmíre. Je môj a navždy bude! svietilo mi v hlave a ja som bola najšťastnejší človek na planéte.