Taken 47

Z postele som schmatla tašku a vybehla som z izby. Podišla som k dverám číslo 194 a kartičkou som si otvorila. Ocitla som sa v obrovskej izbe, ktorá bola väčšia ako môj byt. Porozhliadla som sa dookola a našla som Liamovu izbu. Pustila som sa do práce. Sviečky, ruže, šampanské, jahody - to samozrejme do chladničky pri posteli. Áno, bol to klasický gýč, ale Liam bol neskutočný romantik a vedela som, že moju prácu ocení.

Tašku som odložila na stôl do obývačky a zapla som si televízor. Mala som ešte dosť času, kým sa z koncertu vrátia, a tak som si zapla nejaký hlúpy španielsky kanál a sledovala som film, ktorému som absolútne nerozumela. Počas neho som zaspala.

But you didn't have to cut me off

Make it like it never happened and that we were nothing

I don't even need your love, but you treat me like a stranger

And that feels so rough ...

Otvorila som oči a zdvihla telefón.

„Áno?“

„Orol volá psa. Orol volá psa. Si tam?“ ozvalo sa.

„Čože? Kto ste?“  odvetila som zívajúc.

„To som ja Harry.“

„Bože, Hazza. Prečo okolo toho robíš také somariny?“

„Trebalo to trošku okoreniť.“

„Dobre, dobre. Prečo mi voláš?“

„Práve ochádzame. Chalani sú už v aute a ja som si nechal v šatni čiapku, aby som sa mohol vrátiť a zavolať ti.“

„Super,“ povedala som natešene. Hneď som sa prebrala. „Kedy sem dorazíte?“

„Tak o 10 minút. Buď v strehu.“

„Dobre, vďaka Harry. Pa.“

Rýchlo som zrušila hovor a odložila som ho do kabelky. Podišla som k izbovému telefónu a vytočila som číslo na recepciu. Objednala som činu, ktorá by mala byť do 5 minút hotová. Potom som vytiahla zapaľovač a porozsvecovala som všetky sviečky. Bolo to krásne, pretože každá bola inej farby a spolu dodávali izbe nádhernú atmosféru.

Z chladničky som vybrala šampuš, poháre a jahody a dala som ich na stôl, odkiaľ som vzala tašku a hodila ju pod posteľ. Mobil som si však ešte vybrala, pretože mi mal Harry ešte raz prezvoniť, keď budú v hoteli.

Po chvíľke niekto zaklopal na dvere. To mi doniesli tú čínu. Dala som to zaviesť do izby, kde ten čašník onemel od úžasu.

„Buenísimo, buenísimo. Me gusto mucho la decoración. Es para tu novio? (Skvelé, skvelé. Veľmi sa mi páči tá vyzdoba. To je pre vášho priateľa?)“ blabolal niečo po španielsky. Len som pritakávala a popchala som ho von z dverí. „Buenísimo!“ zvolal naposledy a ja som za nim zavrela dvere.

Šla som naposledy skontrolovať stav izby, a keď som bola úplne spokojná, vrátila som sa do obývačky na gauč. Práve v momente, keď som si sadla mi začal zvoniť mobil a po pár sekundách stíchol. Opäť som sa teda postavila a podišla som do chodby. Postavila som sa za dvere a čakala som na jeho príchod.

Liam

Koncert sme odohrali ako zvyčajne a už som sa nemohol dočkať, kedy budem na izbe. Už len posledný koncert v Lisabone a potom hybaj do UK. Konečne sa uvidím s Becky. Nastúpili sme do auta, no Harry niečo zamrmlal, a odišiel preč.

„Kam zmizol?“ spýtal som sa.

„Vraj si šiel po čiapku, ktorú nechal v šatni. O chvíľu je späť,“ odvetil Zayn a ďalej obdivoval svoj odraz v mobile. Len čo sa Hazza vrátil, auto naštartovalo a my sme sa odviezli späť do hotela.

„Liam, už taký nebuď!“ hučal do mňa Louis. „Veď ju už o chvíľu uvidíš.“

„Veď ja viem,“ vyšlo zo mňa a opäť som sa neprítomne zapozeral von z okna.

V hoteli sme sa rozdelili a každý šiel na svoju izbu. Harry sa ospravedlnil, že ide ešte do baru a tak som osamel. Vyšiel som z výťahu na druhom poschodí a pobral som sa doľava k izbe. Kartou som si otvoril dvere a vošiel som dnu. Nohou som ich zavrel a pomaly som šiel do obývačky.

No vtom sa na mňa niekto zavesil a rukou mi zakryl oči. Najprv ma prepadla panika, že ma chcú uniesť, no následne mi došlo, že sa sem nemali ako dostať a navyše tá osoba mi len zakrývala oči. Potom mi to došlo.

„No tak, Amy. Pusť ma!“ zvolal som.

Becky

Stála som za dverami a čakala. Potom som počula nejaké kroky a vzápätí pípnutie dverí oznamujúce načítanie karty. Liam vošiel dnu a zakopol za sebou dvere. Ani len sa neobzrel a šiel ďalej do obývačky. Zavesila som sa na neho a zakryla som mu oči. Najprv sa vyľakane mykol, no potom, akoby mu došlo, kto to je, len pokojne zahlásil:

„No tak, Amy. Pusť ma!“

Počkať! Amy?!? Kto je sakra Amy?!? Telom mi prebehol mráz a ja som stuhla. Liam mi vzal ruky z očí a otočil sa. Šokovane som sa naňho dívala, a keď zbadal, že to nie je žiadna Amy ale ja, natešene sa usmial a objal ma.

„Becky!?!? Ty si prišla! Ani nevieš, ako si mi chýbala!“

Len som tam tak stála a spamätávala som sa zo šoku. Keď moje telo konečne začalo reagovať na to, čo sa deje, odtiahla som sa od neho.

„Čo sa deje?“ nechápal Liam.

Odstúpila som krok od neho a pozrela som sa naňho zdrveným pohľadom plným sklamania.

„Kto je Amy?“ opýtala som sa.

Tvár mu zamrzla a pár sekúnd sa na mňa díval s otvorenými ústami.

„Tak to nie je!“ dostal zo seba po chvíli.

„Ako to nie je? Ja som sa pýtala, kto je, dočerta, Amy!“ zvýšila som hlas.

„Je to len zamestnankyňa hotela. Upratuje nám izbu.“

„A prečo by ťa obyčajná zamestnankyňa mala čakať v izbe a zakrývať ti oči?!“

„Pretože je naša veľká fanynka a často sa o niečo pokúša, no zatiaľ nikoho nezlomila. Myslel som si, že toto je len ďalšia možnosť, ako ma chce uloviť.“

„Takže zamestnankyňa, hej?“ zamrmlala som. Vytiahla som z vrecka mobil a vytočila Harryho číslo.

„Ahoj, tak ako to ide? Prečo mi vlastne voláš a nevenuješ sa svojmu milému?“ smial sa Harry.

„Potrebujem jednu odpoveď. Ale opováž sa mi klamať. Vieš, že to podľa tvojho hlasu spoznám.“

„Tak dobre, pýtaj sa.“

„Kto je Amy?“

„Ou, jedna šialená baba, ktorá nám upratuje izby. Vždy sa radšej vzdialime, pretože sa k nám správa až príliš intímne. Ale prečo sa na ňu pýtaš? A vlastne, ako vieš jej meno?“

„To je jedno. Vďaka, Harry.“

„Nemáš ...“ nedokončil, pretože som ho zrušila. Otočila som sa k Liamovi z kamenným výrazom.

„Máš kliku,“ usmiala som sa a hodila som sa mu okolo krku.

„Som tak rád, že si tu. Neskutočne si mi chýbala,“ povedal znovu a prisal sa mi na pery. Bozkával mas obrovskou vášňou a zároveň nehou, až sa mi podlamovali kolená. Ako som bez neho mohla vydržať necelé tri mesiace? prebehlo mi hlavou. Po chvíli som sa odtiahla, pretože som sa potrebovala nadýchnuť. Vyslobodila som sa z jeho objatia a ťahala som ho do izby. Len čo zbadal tú výzdobu, sánka mu padla až k nohám a v široko otvoreným očiach sa mi trblietali odrazy sviečok.

„To je nádhernééé!“ zvolal a opäť ma pobozkal. Potiahla som ho k posteli a cestou som vzala čínu. Pekne sme sa najedli, dali si jahody a šampanské a využili voľnú chvíľku na milostné aktivity. Zaspala som unavená v jeho náručí, no po dlhej dobe opäť spokojná a nadovšetko šťastná.