Irresistible 54

Ďalšie super blogy na checknutie :) 
http://nothingisasitseems5498.blogspot.sk/
http://onedirection-poviedky.blogspot.sk

Časť je o jednu stranu dlhšia (viac sa nedalo), vďaka tomu pol miliónu a vodičák som úspešne prešla :) strašne happy som bola no :D enjoy :)

A z tohto GIFka som sa neskutočne smiala, keď som ho videla na Facebooku s popisom:

"Ja, keď počívam One Direction."

Na druhý deň

„Tak to by asi bolo všetko, ďakujem,“ usmiala sa na nás Tanya, jedna z redaktoriek, a vypla nahrávanie. Práve sme s Niallom skončili rozhovor, na ktorom bol aj nadšený David, no mne sa ani trošku neuľavilo. Stále som bola nervózna z toho, čo sa bude diať. Zatiaľ ma žiadny novinári nevyhľadávali, respektíve ešte nenašli, no tušila som, čo príde po vydaní toho článku.

„Tak ideme?“ pozrel sa na mňa Niall a stisol ma za ruku. Mali sme na pláne sa zašiť u mňa doma a spoločne si uvariť nejakú výbornú večeru. No ja som bola ešte stále na pochybách ohľadom toho článku.

„Kedy to vyjde?“ spýtala som sa Davida.

„Mňa sa to nepýtaj. Záleží to od nej,“ ukázal na Tanyu, ktorá si balila veci.

„Ou, no ... myslela som si, že by sme to mohli dať ešte do Novoročného vydania,“ riekla váhavo.

„Páni, keby si to stihla, tak by to bolo výborné,“ nadchol sa David. „Čo vy na to?“

„Tak skoro ... ja ...“

„Mel, to je v poriadku,“ upokojoval ma Niall.

„Ale ...“ protestovala som.

„Mel?“ riekol Niall opäť a otočil mi bradu, aby som sa mu pozrela do očí. Mala som strach a on to videl. „Bude to v poriadku,“ odvetil pomaly a jemne ma pobozkal.

„Tak dobre,“ prikývla som a nespustila som z neho oči. „Ale chcem to predtým vidieť,“ vyslovila som svoju jedinú požiadavku.

„To nebude problém. Do zajtra by to malo byť napísané a ráno ti to pošlem.“

„Tak dobre.“

„Melanie, len sa mi potom ozvi, aspoň tak do tej 10, či s tým súhlasíš, aby som mohol spustiť tlač. Bude to síce natesno ale nejako to stihneme.“

„Dobre, zavolám ti. Tak my ideme,“ postavila som sa držiac Nialla za ruku a zamierila som k dverám. „Dovidenia,“ odvetila som a už nás nebolo. Na ulici nás už čakalo čierne Volvo, ktoré patrilo Niallovi a my sme doň nastúpili. Väčšinou ho riadil on, no to chodil sám. A keďže sme ešte nechceli, aby sa o nás vedelo, Niall si objednal šoféra a my sme si sadli dozadu, kde nás cez tmavé sklá nebolo vidieť.

Spočiatku mi chcel kúpiť auto s vodičom, no ja som povedala, že to v žiadnom prípade nepôjde. A tak sa rozhodol, že budeme chodiť jeho autom so šoférom. Dlho som ho presviedčala, že to vôbec nie je potrebné a že pôjdem pokojne metrom, no on trval na svojom a nedal sa obmäkčiť. V tomto bol neoblomný. A tak mi neostalo nič iné než súhlasiť.

Keď sme dorazili k môjmu bytu, Niall poslal šoféra domov a spoločne sme vošli dnu. On sa vyvalil na gauč, no ja som nemohla obsedieť. Prechádzala som sa po byte a nervozita a obavy ma zožierali zaživa. Síce sa ma snažil upokojiť, nedarilo sa mu to. Čokoľvek povedal či urobil, nedokázal ma zbaviť pochybností v mojej hlave.

Napokon som sa vybrala do kuchyne a začala som variť. Niall mi chcel pomôcť, keďže sme chceli variť spolu, no ja som ho vyhnala, že sa potrebujem niečím zamestnať a samej mi to bude trvať dlhšie. Vedel, že mám pravdu a aspoň trošku mi to pomôže, a tak ma nechal samú a zapol si televízor.

Ja som sa medzitým zvŕtala v kuchyni a pripravovala som bohatú večeru. Množstvo som síce odhadla dobre, no pripravila som najmenej 5 chodov. Niall, keďže bol otočený chrbtom ku mne, o ničom nevedel, a tak keď som ho zavolala k stolu, prekvapene pozeral na tie hory jedla. Oči mu žiarili a ja som vedela, že moja snaha nevyjde nazmar.

Spoločne sme sa najedli a on sa ma snažil rozptýliť, a tak mi rozprával o jeho posledných dňoch v štúdiu. Počúvala som ho len na jedno ucho, za čo ma neskôr dostihli výčitky svedomia, no mozog som mala tak zaplnený inými myšlienkami, že som ho poriadne nedokázala vnímať.

Po jedle sme nechali riad tak a spoločne sme si ľahli k televízoru a pozerali sme večerný program. Po polhodine som v jeho náručí zaspala a zobudila som sa vo svojej posteli. Niall spal vedľa a ústa mal roztomilo našpúlené. Neubránila som sa úsmevu a opatrne som sa postavila z postele, aby som ho nezobudila.

Zo stolíka som si vzala notebook a usadila som sa v obývačke na gauči. Rýchlo som ho zapla a čakala, kým sa naštartuje. Samozrejme, jeho rýchlosť dnes dosahovala maximum, a kým sa zapol, prešlo asi 5 minút. Rýchlo som sa preklikala na môj mail a otvorila som správu od Tanye.

Článok bol dlhý asi stranu a štvrť, takže jeho prečítanie mi chvíľu zabralo. Po dočítaní som musela uznať, že súhlas s článkom pre Davida nebol taký zlý nápad. Tanya bola veľmi jemná a napísala len to, čo sme jej sami povedali. Nedodávala žiadne predpoklady či klebety a nepísala ani nič netaktné.

Usmiala som sa sama pre seba a spokojne som vypla notebook. Hneď som zavolala Davidovi a povolila som tlač. Konečne mi odpadol obrovský balvan zo srdca. Bola som pokojná a všetko bolo zrazu ružové. Vybrala som sa opäť do kuchyne a začala som pripravovať raňajky.

Práve, keď som otáčala lievance na panvici, pocítila som na páse nežný dotyk. Niall ma zozadu sladko objal a hlavu si oprel o moje rameno. Jednou rukou som mu prikryla jeho ruky na mojom páse a druhou som kontrolovala jedlo, aby sa nepripieklo.

„Tak ako?“ šepol mi do ucha.

„Výborne. Ďakujem ti,“ usmiala som sa a prehodila som posledné lievance na tanier. Potom som sa otočila k nemu a obmotala som mu ruky okolo krku. Zahľadela som sa mu do očí a nežne som ho pobozkala.

„Veď som nič nezrobil,“ usmial sa Niall.

„Nechcem sa o tom hádať, pretože vieš, že mám pravdu a len tebe vďačím za svoj vnútorný pokoj,“ uškrnula som sa a nenechala som ho nič povedať, len som sa mu prisala na pery. Keď som sa odtiahla a videla som, že chce opäť niečo povedať, znovu som ho pobozkala. Takto to skúsil ešte asi trikrát, no keď sa mu to nepodarilo, vzdal sa a opätoval mi moje bozky.

Postupne sme sa posúvali čoraz bližšie k izbe, až sme napokon skončili obaja pod perinami vychutnávajúc si krásne chvíle. Keď sme neskôr len tak ležali vedľa seba, Niall poznamenal:

„Zajtra je posledný deň v roku.“

„Áno, viem,“ zasmiala som sa.

„Vieš, sme aj s chalanmi pozvaný na jednu party,“ pokračoval pomaly. Neodpovedala som. „A ja by som bol rád, keby si tam šla so mnou,“ dokončil.

„Ehm, Niall. Nemyslíš si, že by sme mali počkať, kým vyjde ten článok?“

„Myslel som si, že to povieš. Preto som ti vybavil, že budeš môcť ísť skôr, aby si sa vyhla fotoaparátom, otravným otázkam a tak ďalej. A potom sa stretneme, čo ty na to?“

„Premyslel si si to,“ zasmiala som sa.

„Nemôžeš odmietnuť,“ uškrnul sa Niall.

„Dúfala som síce, že si pozriem ohňostroj naživo, no nevadí. Rada pôjdem,“ usmiala som sa a Niall ma nadšene pobozkal.

„Paráda. Ďakujem ti.“

„Nemáš mi predsa za čo ďakovať,“ odvetila som a pritúlila som sa k nemu. Keďže sme mali obaja voľno a nechceli sme riskovať, že by nás spolu vonku niekto zahliadol, rozhodli sme sa ostať spolu u mňa a oddychovať. No plány nie vždy vyjdú tak, ako majú a Niall dostal po obede telefonát zo štúdia.

„Je to nutné?“ počula som ho za dverami izby. „Mal som maž predsa voľno.“

„Fajn, prídem, ale zajtra mi moje plány nezrušíte!“ odvetil nahnevane.

„Zbohom,“ pozdravil sa a cez sklo na dverách som videla, ako hodil telefón na stôl. Následne vošiel späť do izby a na tvári mal skormútený výraz.

„To je v pohode,“ usmiala som sa, keď otvoril ústa.

„Nie, nie je. Mali sme byť celý deň spolu,“ ľahol si vedľa mňa.

„Nie vždy ide všetko podľa plánov. Ja to chápem.“

„Ale aj tak ma to štve,“ zamračil sa Niall. Nechcem ťa tu nechať celý deň samú.

„Vážne Niall, je to v poriadku. Pôjdem sa prejsť do mesta na nákupy a deň mi zbehne rýchlejšie.“

„Určite?“

„Áno, Niall. Viem sa o seba postarať,“ prevrátila som očami.

„Tak dobre. Zajtra ti zavolám a odveziem ťa do toho klubu. Buď pripravená tak okolo 5.“

„Mám si zo sebou zobrať aj knihu, aby mi zbehol čas?“ zavtipkovala som.

„A sakra ... to som nedomyslel,“ tresol sa po hlave.

„To bol vtip, Niall,“ zasmiala som sa. „Niečo si už nájdem.“

„Ale sú to dve hodiny!“ namietal. „To od teba nemôžem žiadať.“

„Niall!“ chytila som mu tvár do dlaní a pozrela som mu do očí. „Budem v pohode! Naozaj!“

„Cítim sa ako neskutočný pokrytec.“

„Ale už ma štveš!“ zvolala som. „Choď už radšej, než si to rozmyslím.“

„Tak dobre,“ zasmial sa. „Ľúbim ťa,“ pobozkal ma a obliekol sa. „Vidíme sa zajtra,“ zakýval mi pri dverách.

„Iste,“ usmiala som sa a sledovala som, ako zmizol.

„Niall!!!! Počkaj!“ zakričala som za ním.

„Áno?“ vrátil sa späť s pobaveným výrazom. „Nevydržíš bezo mňa?“ uškrnul sa.

„Snívaj ďalej,“ odbila som ho. „Ako sa mám na tú party obliecť? Bude to formálne?“ opýtala som sa ho.

„S oblečením si nerob starosti. Niečo ti pošlem,“ usmial sa.

„Nie, to nemôžem. Nechcem, aby si na mňa všetko míňal. Kúpim si niečo sama!“ protestovala som.

„Na to ani nepomysli. Je to darček. K ... novému roku,“ zasmial sa. „Príde ti večer.“

„Takže si vedel, že tam s tebou pôjdem!“

„Nevedel, ale dúfal som,“ usmial sa a podišiel ku mne. „Prosím, prijmi tie šaty.“

„Tak fajn! Ale žiadne ďalšie výdaje, jasné?“ zdvihla som obočie a Niall sklonil hlavu. „Jasné?“ zopakovala som.

„No vieš ...“ začal Niall a ja som ho tresla po ramene.

„Niall!“ skríkla som.

„Robím si srandu,“ vybuchol smiechom a ja som ho ešte raz poriadne tresla.

„Vypadni už radšej, bo sa z teba zbláznim,“ povzdychla som si.

„Ešte pusu,“ našpúlil pery.

„A nebodaj si zaslúžiš?“

„Prosím,“ pozrel ma mňa ako smutný psík a ja som sa snažila odolávať, no nedalo. Jeho oči boli ako magnet a pri jeho pohľade som mala pocit, že skočím z mosta, ak mi to prikáže. Pery sa mi roztiahli do úsmevu a za golier jeho polokošele som si ho pritiahla ku sebe. Vášnivo som ho pobozkala a sledovala som ho, ako odchádza. Následne som si ľahla do postele a s pohľadom upretým do stropu som premýšľala o všetkom, čo sa za posledné dni stalo.

Všetko sa vyriešilo a nič nám s Niallom nestálo v ceste ku šťastiu. A po publikovaní toho článku by sme mohli byť s Niallom skutočný pár. Síce mediálne známy a prenasledovaný paparazzmi, no aspoň by sme sa nemuseli skrývať a už len pri pomyslení na to sa mi značne uľavovalo. 

Pol milióna!!!!

Oh, God!!! Si robíte srandu?! :) som ani nikdy nedúfala,. že by som mohla mať pol milióna zhliadnutí na blogu a to len za rok a mesiac!!! Neuveriteľné!!! Ďakujem vám! ♥

Irresistible 53

Viem, že v poslednom čase nepridávam často nové časti, no mám toho dosť veľa, tak sa inak nedalo. Zajtra mám skúšky z autoškoly, tak hádam to zvládnem na prvý šup :) držte palce ;-)

http://www.facebook.com/pages/Jsem-bl%C3%A1zen-do-1D-a-nikdo-ani-nic-to-nezm%C4%9Bn%C3%AD/167418750075923
http://www.facebook.com/69onedirectionrockme

„Ahoj, honey. Deje sa niečo?“

„Vedia o nás!“

„Čože? O čom to hovoríš?“

„Vedia o nás. Je to v časopise. Práve za mnou prišlo nejaké dievča a pýtalo sa ma, či som tvoja priateľka!“

„Mel, upokoj sa. Sledujú ťa novinári?“ spýtal sa ma znepokojene. Poobzerala som sa okolo seba, no nikoho podozrivého som nevidela.

„Nie ... zatiaľ,“ odvetila som. „Niall, ja ... nechcem byť v bulvárnych časopisoch. Nechcem byť prenasledovaná na každom kroku a nemať vlastné súkromie!“

„Pokoj. To bude v poriadku. Ešte nevedia, kde bývaš a pracuješ. Zatiaľ je to v poriadku,“ snažil sa ma upokojiť.

„Veď práve, Niall, že zatiaľ! Je to len otázkou času!“

„Kde si? Prídem po teba.“

„Nie, nie. Tak im poskytneme ďalšiu možnosť. Ja ... myslím, že by sme mali ...“ riekla som váhavo.

„Mel, prosím. Nemôžeme sa rozísť! Už sme vyriešili toľko vecí, to zvládneme.“

„Nehovorím priamo o rozchode ... možno by pomohla taká menšia pauza.“

„Ideš do práce?“

„Áno, prečo?“ nechápala som tú otázku, len tak, z ničoho nič.

„Dobre, prídem tam a porozprávame sa. Sľubujem, že si dám pozor a nik nás neuvidí.“

„Tak dobre. Buď opatrný,“ šepla som vediac, že ho neprehovorím.

„O polhodinu som tam. Ľúbim ťa!“

„Aj ja teba,“ riekla som a zložila. Roztrasená som vošla do budovy časopisu a zamierila som rovno do štúdia. Zložila som si veci a sadla si do kresla, premýšľajúc o tom všetkom. No veľa času som nemala, keďže sa o 5 minút otvorili dvere a dnu JLS. Zoznámila som sa s nimi a začali sme pracovať.

Po 20 minútach sme si dali pauzu a ja som sa šla do kuchynky napiť. Tam som sa stretla s Davidom, ktorý bol mimoriadne ticho. Keďže som mala vyše hlavy svojich problémov, neriešila som to, až kým sa neozval.

„Mel, môžem jednu osobnejšiu otázku?“

„Pýtaj sa,“ odvetila som. „Uvidím, či ti odpoviem.“

„Máš niečo s Niallom Horanom?“ opýtal sa a na som naňho hodila vyplašený pohľad.

„Už aj ty? Odkiaľ to máš?“

„Je to po celom svete. Dnes vyšla v jednom časopise vaša fotka a každý len tipuje, či je to len nejaký románik alebo dlhodobý vzťah.“

„Panebože!“ povzdychla som si a zosunula som sa na stoličku.

„Takže je to pravda? Môžeš mi dôverovať, to predsa vieš.“

„Chceli sme to udržať v tajnosti. Nechcem byť vo všetkých bulvároch a prenasledovaná novinármi. Taktiež nechcem dostávať nenávistné správy a všetko okolo toho.“

„Chápem ťa, no raz by sa to aj tak dostalo vonku. Je to medzinárodná hviezda.“

„Ja viem. Bola som naivná, keď som si myslela, že to bude fungovať.“

„Nie, nie, nechápeš ma. Nechcel som povedať, že by vám to nemohlo fungovať, keď je slávny, no že by si mala počítať s istou publicitou a menším súkromím.“

„Asi máš pravdu. Neviem, čo som si myslela. Ale čo mám teraz robiť?“

„Vyjsť s pravdou von.“

„Ale ja ... nemôžem. Bojím sa!“

„Neber to zle, no keď sa budete teraz ešte viac skrývať, budú vznikať ďalšie klebety o vás dvoch. No ak s tým vyjdete von, budú musieť napísať len pravdu.“

„Pravdu? Myslíš si, že neviem, ako to v časopisoch pracuje? Aj tak všetko prekrútia!“

„Nie, ak by sme to vydali my,“ šepol David.

„Takže o to ti celý čas šlo?! Aby si dostal najexkluzívnejší článok v celom Anglicku?!“ vybuchla som.

„Nie, Mel, nepochopila si ma,“ snažil sa brániť.

„Čo som nepochopila? Že chceš využiť, že tu pracujem, aby som ti zvýšila počet čitateľov?“

„Zamysli sa nad tým. Bude to výhodné pre obe strany.“

„Iste! A čo som blbá?!“ zvolala som nahnevane. V tej chvíli mi zazvonil mobil a ja som zdvihla bez toho, aby som sa pozrela na meno.

„Čo je!“

„Mel, si v poriadku?“

„Oh, Niall. To si ty? Prepáč.“

„To je v pohode. Už som tu, len ma nechcú pustiť hore.“

„Hneď som tam,“ odvetila som a zložila. „Ešte sme neskončili!“ ukázala som prstom na Davida a vyšla som na chodbu. Výťahom som sa zviezla na prízemie a šla som rovno na recepciu.

„Ahoj, Tracy. Beriem ho hore, dobre? Len na chvíľku.“

„Ale David ...“

„David to povolil.“

„Určite?“ pochybovala.

„Mám mu zavolať?“ vyberala som mobil.

„Nie, to je v poriadku,“ odvetila rýchlo a ja som sa falošne usmiala. Nie žeby som Tracy nemala rada, no momentálne som mala takú bojovú náladu, že by sa mi úprimný úsmev zjavil na tvári len pre jednu osobu. Nialla.

„Ahoj,“ otočila som sa k nemu s úsmevom.

„Ahoj,“ usmial sa a podišiel ku mne. Tesne predo mnou zastal a premýšľal, či ma môže pobozkať alebo nie, no napokon ma len objal.

„Poď,“ vzala som ho za ruku a viedla som ho do konferenčnej sály, ktorá bola väčšinou prázdna. Tam sme si vedľa seba sadli a on sa spýtal.

„Prečo si mala takú bojovnú náladu, keď som volal?“

„To David. Taktiež sa na nás začal pýtať. Vraj je to už po celom svete!“

„A preto si bola taká nahnevaná?“

„Nie, myslela som si, že sa mi snaží pomôcť, no ako som zistila, išlo mu len o článok, aby ho mal ako prvý.“

„Počkaj, počkaj. Aký článok?“

„O nás,“ postavila som sa a začala som sa prechádzať. „Snažil sa ma zmanipulovať. Vravel, že by sme s tým mali vyjsť von, aby sa nezačali vytvárať klebety. A keď som mu na to povedala, že i tak by si do roho pridali niečo vlastné, tak povedal, že on nie.“

„Možno to nie je tak zlý nápad,“ riekol Niall opatrne.

„Čože?“ otočila som sa prudko.

„No, ja len ... je v tom kúsok pravdy. Ak by sme sa to ďalej snažili skryť, vymýšľali by si. Mohli by si vymyslieť, že som zbalil len akúsi štetku na pár dní ... „

„Niall!“ zvolala so šokovane.

„Prepáč, viem, že to nie je veľmi príjemné. Snažím sa ti to len vysvetliť. Pozri, ako reaguješ už teraz. Ako by si sa cítila, keby to vydali na internete a každý by si to prečítal, aj keby to nebola pravda?“

Zamyslela som sa nad tým. Mal pravdu, samozrejme, že ju mal. No aj tak mi prišla publikovanie nášho vzťahu akési ... zvláštne. Keď som mlčala, čím som mu dala za pravdu, pokračoval ďalej.

„Ďalšia vec, ktorú hovoril ... Mohli by sme s niekým spraviť rozhovor, no stále tam nie je istota, že by tam niečo nepridali, alebo by sa mohli pýtať nejaké netaktné otázky, hoc tam nie je istota nikdy, že sa ich nebudú pýtať, no pri Davidovi by si mohla mať aspoň možnosť nezverejniť nič, čo by si sama nechcela a mohla by si dať súhlas, či to môžu publikovať v takom formáte, ako to je.“

Opäť mal pravdu. Z tejto stránky som sa na to nepozerala. Odrazu sa to zdalo ako najlepšie riešenie.

„A čo novinári a moje súkromie?“

„Zabezpečím ti ochranku, ak bude treba.“

„Nie, nie. Nechcem mať za zadkom nejakého poskoka, ktorého budeš ty platiť. Len chcem žiť normálny život,“ povzdychla som si.

„To zvládneme, Mela. Spolu,“ podišiel ku mne a vzal mi ruky do svojich. „Dôveruješ mi?“

„Samozrejme, ale ...“

„Tak sa tým netráp. Pomôžem ti s tým, ako len budem môcť, dobre?“

„Dobre,“ pritakala som napokon a pozrela sa mu do očí. Na tvári sa mi ešte stále zračili obavy, no jeho láskyplný pohľad vo mne rozlieval pocit istoty. Nežne ma objal a hladil po chrbte. Verila som mu a len som dúfala, že to bude všetko v poriadku.

„Takže ideme za Davidom?“ povedal po chvíli a ja som sa od neho odtiahla.

„Poďme,“ prikývla som a spoločne sme vyšli výťahom na poschodie. 

Irresistible 52

:) keby ste sa náhodou nudili, tak som písala ďalší článok, tentoraz o Little Mix → http://music-zone.eu/mix-utoci/

„To ešte nič nie je,“ usmiala som sa a ovinula som si ruky okolo jeho krku.

Opäť sme sa pobozkali, no tentoraz o niečo vášnivejšie a “míľovými“ krokmi sme sa posúvali k posteli. Keď sme už boli pri okraji, zastala som a odtrhla sa od jeho pier. Perami som našla krk a blížila som sa k uchu. Jemne som mu zakúsila do laloka a následne som šepla:

„Wanna play a bit dirtier?“ a opäť som sa vrátila ku krku. Niall len túžobne vzdychol a to mi bola dostačujúca odpoveď. Pozrela som sa mu do očí, ktoré tmavli vášňou a túžbou a šibalsky som sa usmiala. Ešte nevedel, čo ho čaká.

Mierne som sa odtiahla, oprela si ruky o jeho hruď a zvalila som ho na posteľ. Rukami sa podoprel o lakte a zvedavo čakal, čo plánujem. Odstúpila som o krok dozadu a podišla som k poličke napravo, kde stáli reproduktory a k nim pripojený mobil. Nastavila som správnu pieseň a pustila ju. (pozn. odporúčam pustiť, lebo bez nej to nie je ono)

Keď začali prvé tóny, pozrela som na Nialla a začala som sa predvádzať. Tancovala som okolo neho, dráždila ho, točila vlasmi, robila sexy pohyby a pri tom som si samozrejme vyzliekala oblečenie, pod ktorým som mala oblečenú čiernu čipkovanú bielizeň a čierne podväzky.

Ako končila pesnička, presunula som sa k Niallovi, sadla som si naňho obkročmo a krátko som sa pohniezdila v jeho lone vediac, čo to s ním spraví. Uškrnula som sa naňho a rukami som mu prešla po hrudi nadol a rozopla som mu opasok. Medzitým sa pieseň zmenila sa tichšiu a pomalšiu, takže nám to robilo akoby podmaz, ktorý sme však vôbec nevnímali.

Odopla som mu gombík na nohaviciach a vrátila sa som sa  späť po jeho hrudi nahor, vyhrnúc mu tričko nahor. Prstami som mu prešla po nahej hrudi a jemne som ho poškrabala nechtami. Následne som sa mu pozrela do tých jeho azúrových očí a opäť som sa uškrnula. Niall využil situáciu, a znovu sa mi prisal na pery, dotýkajúc sa trasúcimi prstami môjho nahého chrbta.

Po chvíli som sa opäť odsunula a prevliekla som mu tričko cez hlavu. Niall si ľahol a stiahol ma na seba. Následne sa pretočil na mňa a zaútočil na môj krk. Z hrdla sa mi vydrali vzdychy rozkoše a nechty som mu zaryla do chrbta.

Postupne sa Niall posúval nižšie a bozkami mi pokrýval každučký centimeter môjho tela. Keď sa priblížil k prsiam, telo sa mi prehlo od vášne a chytila som ho za zadok. Niall sa jemne zasmial a pokračoval vo svojej práci nadol. Perami sa jemne dotýkal pokožky na bruchu a stehnách a tak sa odtiahol.

Pomaly mi sťahoval podväzky, a tak si stiahol svoje rifle. Opäť sa vrátil nahor k mojim perám a rukami sa prebojoval pod moje telo, aby odopol podprsenku. O sekundu na to boli mojim jediným odevom nohavičky a Niall sa perami prisal na moje bradavky. Telo sa mi prehýbalo pod dávkami vášne a z úst mi vychádzali túžobné vzdychy.

Keď sa znovu presunul na moje pery, prstami som mu na chrbte vošla pod boxerky a jemne som mu ich stiahla nadol, ako sa najviac dalo. Niall sa na chvíli odtiahol a pozrel mi do očí potemneným pohľadom. Mne sa na perách rozhostil úsmev a on to pochopil. Pomaly mi vyzliekol nohavičky a aj sám sa zbavil posledného kusu odevu, nasadil si kondóm a opäť ma priľahol, prisajúc sa mi na pery.

Následne do mňa pomaly vnikol a mne sa z úst vydral slastný vzdych. Pritisla som si ho k sebe ešte bližšie a panvou som mu vychádzala v ústrety. Zamilovane som sa naňho dívala a vymieňala som si s ním tie nádherné pocity pohľadmi.

Obraz pred očami sa mi pomaly menil – izba okolo Nialla mizla a my sme sa ocitli v tme. Čierno okolo mňa sa každým prírazom tmavlo a telo sa mi chvelo v prichádzajúcom orgazme. Cítila som, ako sa Niallov penis vo mne mykol a Niall dosiahol orgazmus. Sekundu na to som sa v ňom ocitla tiež a Niall sa unavene zvalil vedľa mňa.

Ako sa mi vracal môj zrak, hľadela som s úsmevom na Nialla a on na mňa. V očiach sa nám zračila láska a dozvuky orgazmu. Pritiahol si ma k sebe a ja som sa mu spokojne schúlila na hrudi, kresliac mu na nahej koži ornamenty. Užívali sme si vzájomnú blízkosť, či už fyzickú alebo psychickú, a obaja sme sa oddávali vlastným myšlienkam. Postupne nás zmohla únava a spoločne sme zaspali.

Keď skončili sviatky, Niall sa vrátil do domu k chalanom, hoc si u mňa nechal pár vecí ako zubnú kefku a obľúbenú írsku šálku na kávu, a ja som sa vrátila späť k robote v časopise.

Tri dni pred posledným dňom v roku som si cestou metrom všimla skupinku mladých dievčat, ako sa tlačia okolo jedného časopisu a niečo si šuškajú. Pritom sa na mňa párkrát pozreli a ja som mala pocit, akoby bola reč o mňa. Dve zastávky pred tým, než som sa chystala vystúpiť, sa zdalo, akoby sa spolu hádali, až napokon jedna niečo nahnevane odvrkla a otočila sa ku mne.

Tvárila som sa, akoby som hľadala niečo v mobile, no periférne som videla, ako kráča ku mne.

„Dobrý deň, vy ste Melanie Benson?“ opýtala sa nesmelo.

„Áno, pomôžem ti?“ odvetila som prekvapene. Odkiaľ pozná moje meno?

„Je to pravda, že ste priateľka Nialla Horana zo skupiny One Direction?“ pri tej vete sa otočilo pár cestujúcich a skúmavo na mňa hľadeli.

„Ehm, odkiaľ to máš?“ prehltla som ustrašene. Nebodaj sa to dostalo vonku? Ako? Kedy? Veď sme si dávali pozor!

„Píšu to tu,“ odpovedala a ukázala mi časopis. Pozrela som sa na stránku, kde sa rozprestierala obrovská fotka mňa a Nialla, ako ideme cez mesto v Austrálii a vedľa svietil nadpis “Krátka známosť alebo utajená láska?“. Začítala som sa do krátkeho článku, kde sa písalo mojej spolupráci s One Direction a údajnými predpokladmi nášho vzťahu. Meravo som sa dívala na fotku a premýšľala som, čo jej mám odpovedať. Bola som celá zmätená.

Pozrela som von oknom a metro akurát zastavovali na mojej zastávke.

„Prepáč, musím vystupovať,“ šepla som a prešla som okolo nej von. Srdce mi bilo ako splašené a ja som rýchlo kráčala von. Keď som sa ocitla na dennom svetle, vytiahla som z vrecka mobil a vytočila som Niallove číslo.

„Ahoj, honey. Deje sa niečo?“

„Vedia o nás!“ 

Irresistible 51

Po prílete naspäť do Anglicka sa vrátil život späť do starých koľají. Chodila som do práce, stretávala sa s Niallom, prechádzala sa po meste a trávila čas doma.

Pred sviatkami sme sa rozlúčili s chalanmi, ktorí sa pobrali k svojim rodinám a Niall prišiel ku mne. Sprvu síce chcel, aby sme sviatky strávili u nich v dome, no napokon som ho presvedčila, že u mňa to bude lepšie.

A tak sme nakúpili dekorácie, vyzdobili celý byt a na 24. decembra sme ako praví Íri vybrali do baru. Nebolo tam síce veľa ľudí, no to nám nevadilo. Výborne sme sa zabavili, s mierou sa opili a po polnoci sme zamierili domov.

Ďalší deň ráno sa s miernou bolesťou hlavy pripravoval moriak a ostatné chody a po jedle sme si sadli pred telku a zapozerali sa do akéhosi filmu o Vianociach. Po skončení vytiahol Niall svoj darček a podal mi ho.

„Čo je to?“ začudovala som sa, keď som držala v rukách ľahučkú škatuľku.

„Otvor a uvidíš,“ uškrnul sa a tak som rozviazala mašľu a zdvihla vrch. Vnútri bolo množstvo drobností. Zaradom som ich odtiaľ vyťahovala a našla som krásny prívesok so srdiečkom a našou fotkou vnútri, živý štvorlístok, ktorý pre mňa znamenal veľa nielen kvôli šťastiu ale aj samotnému Írsku, album môjho Bruna Marsa aj s venovaním a pár iných vecí.

No najviac ma zaujal poskladaný papier na dne. Opatrne som ho vybrala a otvorila ho, aby som sa mohla pozrieť, čo je vnútri. Na vrchu stálo ozdobným písmom napísané You Make Me Smile. Zvedavo som sa pozrela na Nialla, čo to je, no on len kývol, nech čítam a tak som sa do toho pustila.

You're better then the best
I'm lucky just to linger in your light
Cooler then the flip side of my pillow, that's right
Completely unaware
Nothing can compare to where you send me,
Lets me know that it's ok, yeah it's ok
And the moments where my good times start to fade

You make me smile like the sun
Fall out of bed, sing like a bird
Dizzy in my head, spin like a record
Crazy on a Sunday night
You make me dance like a fool
Forget how to breathe
Shine like gold, buzz like a bee
Just the thought of you can drive me wild
Ohh, you make me smile

Even when you're gone
Somehow you come along
Just like a flower poking through sidewalk crack and just like that
You steal away the rain and just like that

You make me smile like the sun
Fall out of bed, sing like a bird
Dizzy in my head, spin like a record
Crazy on a Sunday night
You make me dance like a fool
Forget how to breathe
Shine like gold, buzz like a bee
Just the thought of you can drive me wild
Ohh, you make me smile

Don't know how I lived without you
Cuz everytime that I get around you
I see the best of me inside your eyes
You make me smile
You make me dance like a fool
Forget how to breathe
Shine like gold, buzz like a bee
Just the thought of you can drive me wild

You make me smile like the sun
Fall out of bed, sing like a bird
Dizzy in my head, spin like a record
Crazy on a Sunday night
You make me dance like a fool
Forget how to breathe
Shine like gold, buzz like a bee
Just the thought of you can drive me wild
Ohh, you make me smile

„To ... to si písal ty? Pre mňa?“ šepla som dojato.

„No, tak nejak,“ pokrčil plecami Niall.

„To je ... dokonalé!“ zvolala som a hodila sa mu okolo krku. Vášnivo som ho pobozkala, a keď som sa po chvíli odtiahla, položila som škatuľku na stolík a odbehla som do izby, kde bol schovaný môj darček.

„Teraz ty,“ usmiala som sa a podala som mu škatuľku.

„Vieš, že si mi nemusela nič kupovať,“ prekrútil očami a začal rozbaľovať. Keď otvoril veko, na vrchu bola krabička od prsteňa položená na čiernej saténovej šatke. Zvedavo ju vybral a otvoril. Vnútri sa nachádzalo zelené brkátko s našimi menami, pretože som mu chcela darovať niečo pamätné, a taktiež album od Micheala Bublého aj s venovaním, ktoré som vybavila v štúdiu časopisu.

„Páni, je to krásne,“ povzdychol si a objal ma. „Aj tá šatka.“

„Tá šatka nie je na nosenie,“ zasmiala som sa. „Ukáž,“ natiahla som sa po ňu a postavila sa za Nialla. Zaviazala som mu oči, aby nič nevidel a chytila som ho za ruku. Opatrne som ho viedla do mojej izby a pri dverách som ho zastavila.

„Teraz chvíľku čakaj,“ riekla som a rýchlo som dokončila posledné úpravy môjho daru. Keď bolo všetko hotové, postavila som sa vedľa Nialla a rozviazala som mu šatku na očiach.

„Tadááá.“

„Wau,“ zvolal Niall, keď uvidel krásne vyzdobenú izbu osvetlenú miliónom sviečok. Pozrel sa na mňa a v očiach mu žiarili iskričky z plameňov sviečok v izbe, no taktiež v nich bola vášeň. Vedel presne, kam má tento darček dospieť. Pomaly ku mne podišiel a nežne ma pobozkal.

„Je to krásne,“ šepol.

„To ešte nič nie je,“ usmiala som sa a ovinula som si ruky okolo jeho krku. 

P.S. tu je link na pieseň, keby ste chceli  → You Make Me Smile

Irresistible 50

Takže:
1) fajn, aj keby Paul neboj ich tour manager a nemal čo robiť s rozhodovaním, aj keby ani Simon s tým nemal nič spoločné, je mi to jedno. Ako niekto už spomenul, môžem si vymýšľať koľko chcem, pokiaľ to je môj príbeh, tak ďakujem aspoň niekomu :)
2) píšem fanfiction a nie ich biografiu, takže sa predpokladá, že dosť veľa vecí pravdivých nebude, keďže som sa s nimi v živote nestretla a nemám ani poňatia, aký sú. Takže opäť, môžem si vymýšľať koľko chcem, aj mená rodičov či počty súrodencov. 
3) prepáčte za niekoľkodňové meškanie, no mala som toho dosť veľa a nestíhala som, a taktiež som veľmi nemala nápad, ako pokračovať ďalej. Táto časť je trošku nudnejšia a kratšia, no nejako sa to musí odvíjať :) 
4) s 1D Challenge končím, lebo ma to jednak už nebaví a určite ani vás :)
5) plánujem pripraviť jednodielovku s Liamom, ktorá možno nebude jednodielovka ale dvojdielovka, a je dosť možné, že bude po anglicky :) no ak budete chcieť, možno neskôr dodám aj preklad :)

a teraz už k časti :)

Mel

Týždeň v Canberre zbehol rýchlosťou svetla a my sme mali posledný voľný deň. S Niallom sme sa vybrali za mesto na prechádzku a cestou sme sa držali za ruky. Na kopci sme si našli krásny rozkvitnutý strom, keďže v Austrálii bola práve jar, a tak sme si pod neho ľahli a zadívali sa na oblohu.

„Nejako sa mi nechce ísť späť,“ riekla som po chvíli ticha.

„Vieš, že ani mne nie? Tu je to také ...“

„Bezstarostné?“

„Presne,“ usmial sa Niall.

„Bojím sa toho, čo bude, keď sa vrátime,“ povedala som napokon nahlas svoje obavy.

„Nemáš sa čoho báť. Veď sa nič nezmení,“ šepol Niall a nahol sa ku mne, aby ma pobozkal. Jeho pery sa dotkli mojich sprvu zľahka a jemne, no postupne sme sa ocitli v tuhom objatí bojujúc navzájom o to, kto bude viesť. Keď sme sa odtiahli, aby sme sa nadýchli, nemohla som sa nezasmiať.

„Čo ti je smiešne?“ zamračil sa Niall a ja som opäť vybuchla smiechom. Bol tak zlatý. Neskutočne mi chýbal.

„Tie naše boje,“ usmiala som sa.

„Chýbali mi,“ pobozkal ma opäť.

„Aj mne. Všetko mi chýbalo.“

„Už nebude. Sme spolu a nič nás nerozdelí,“ usmial sa a sadol si vedľa.

„Tak v to dúfam,“ prisadla som si a oprela sa o neho. Na chvíľu bolo opäť ticho a ja som sa zamyslela nad nadchádzajúcimi týždňami. Nemala som ani tušenia, čo budem robiť. Blížili sa sviatky a ja som nemala ani trochu chuť oslavovať. Niall, akoby mi čítal myšlienky, sa odrazu opýtal.

„Aké máš plány na Vianoce?“

„Čože?“ prebrala som sa so svojich myšlienok. „Vianoce?“

„Áno. Máš niečo?“

„No, popravde ... neplánovala som nejako oslavovať,“ riekla som smutne. Vianoce mi pripomenuli to najkrajšie obdobie v roku, kedy sme si boli s otcom najbližšie. Obaja sme ich milovali. A teraz ... Z oka mi vytiekla slza a ja som odvrátila pohľad, aby to Niall nevidel. No on mi jemne chytil bradu a otočil mi tvár, aby mi pozeral do očí, v ktorých sa mi už leskli slzy.

„Mel, čo sa deje?“

„Ja len ... Vianoce boli pre mňa vždy to najkrajšie obdobie v roku. S otcom sme ich zbožňovali, no ...“

„Prepáč, ja nechcel som ...“

„Nie, nie ... To nie je tvoja chyba,“ šepla som a snažila som sa usmiať, no nedalo sa.

„Aj tak ... mrzí ma to.“

„To je v poriadku. Ešte to chvíľu potrvá, kým sa tá rana zahojí. A čo si to vlastne chcel?“

„No, mamka ťa chcela pozvať na sviatky k nám...“

„Ja ... neviem, či to dokážem. Ísť naspäť do ...“

„Rozumiem. Nechcem ťa do ničoho tlačiť. Môžeme byť na sviatky spolu ... len my dvaja, hmm?“

„To by bolo fajn. Ďakujem,“ usmiala som sa. „Ale si si istý, že to tvojej mamke nebude vadiť?“

„Ona to pochopí,“ usmial sa na mňa Niall a opäť ma pobozkal.

„Ďa – ku – jem,“ šepla som pomedzi bozky a opäť som sa ocitla na zemi. Niallove ruky skúmali moje telo a všetky moje bunky brneli túžbou. Telom sa mi rozlievala horúčava a moja myseľ ostala v momente prázdna. Vnímala som len Niallove bozky a dotyky na rôznych miestach. Vyhrnula som mu tričko a Niall si ho prevliekol cez hlavy. Moje tričko bolo tiež nad úrovňou podprsenky, keď tesne vedľa nás ozvalo zaštekanie.

V momente sme sa od seba odtrhli a vyľakane sme pozreli na stranu, kde stál obrovský čierny chlpatý pes a díval sa na nás. V momente som mala srdce až niekde v krku a pomaly som sa snažila cúvať dozadu.

„Max! K nohe!“ volal niekto z diaľky. „Max!“

Hlas sa pomaly približoval a my sme sa nepohnute dívali na psa dúfajúc, že na nás nezaútočí. O minútu neskôr sa na kopci zjavil mladý chalan, mohol mať tak 15 rokov, a pribehol k psovi.

„Kde sa túlaš, ty psisko jedno!“ pohladil ho po hlave a pes sa zvalil na brucho. Chalan ho začal škrabkať a medzitým vrhol pohľad na nás. Keď si všimol naše vystrašené pohľady a Niall bez trička, začal sa smiať.

„Nemusíte sa ho báť. Je úplne neškodný,“ usmial sa naširoko. „Maximálne vás poslintá.“

Ani jeden z nás neprehovoril a ešte stále sme ostražito sledovali psa.

„Ale no tak. Veď sa naňho pozrite,“ prevrátil očami a začal sa maznať s Maxom.

Napätie povolila a nejako sme sa uvoľnili. Stiahla som si tričko dole a upravovala som si rozstrapatené vlasy. Niall si dal obliekol tričko, no obaja sme ostali sedieť.

„Prepáčte, ak sme vás pri niečom vyrušili. Max zbožňuje ľudí a spoločnosť, no občas býva až príliš otravný, a tak ho brávam väčšinou sem na lúku, kde nik nechodieva. Teda ... väčšinou. Inak, ja som Ted. Nepoznáme sa náhodou?“

„Nemyslím si,“ odvetil Niall.

„Tak mi už radšej pôjdeme. Nechceme rušiť,“ riekla som a postavila som sa na odchod. Niall sa pridal ku mne a pozbierali sme veci okolo nás.

„Vidíš, čo si zrobil, Max? Vystrašil si ich!“ rozprával sa so svojím psom. Bol celkom milý, aj chalan aj pes, no trošku ... zvláštny. Nevedela som, ako sa mám správať, a tak som chcela čo najskôr zdrhnúť.

„Tak ... ahoj. My už pôjdeme,“ riekla som a zakývala som mu. Niall to po mne zopakoval a vybrali sme sa na odchod.

„Rád som vás stretol. Snáď aj nabudúce,“ zakričal za nami a my sme mu len opäť zakývali. Rýchlym krokom sme sa náhlili k mestu, a až keď sme boli aspoň míľu od nich, spomalili sme krok.

„To bolo zvláštne,“ poznamenal Niall.

„Tak to teda hej,“ zasmiala som sa a on ma objal okolo pásu.

„Trošku nám prerušil plány, no to hádam počká.“

„Neboj, až toľko času to nebude,“ uškrnula som sa a brnkla som mu so smiechom po nose. Niall sa zasmial a spolu sme kráčali späť do nášho hotela, ktorý bol síce dosť ďaleko, no aspoň sme si spravili prechádzku. Keď sme došli na hotel, na chodbe nás zastihol Loui, ktorý nám oznámil, že odlietame už dnes večer.

„Opäť,“ poznamenala som otrávene.

„Opäť? Deje sa niečo?“ nechápal Louis.

„Ale, to nič,“ mávol Niall rukou. „Tak o 7 v lobby.“

Louis pokrčil plecami a odišiel späť do svojej izby. My sme s Niallom zastavili pred tou mojou a on ma oprel o dvere.

„Tak, zdá sa, že to opäť nevyšlo,“ šepol a pobozkal ma na krk.

„Možno, že to vesmír nechce,“ uškrnula som sa podpichujúc ho.

„Ale ... ja ti dám nejaký vesmír,“ zasmial sa a zahryzol sa mi jemne do ucha.

„Bohužiaľ, Canberra nevyšla,“ pokrčila som plecami.

„Fajn, no čaká na nás Londýn,“ uškrnul sa tentoraz pre zmenu Niall a ja som sa zasmiala.

„Tak fajn, už musím ísť. Pobaliť sa a tak. Vidíme sa v lietadle.“

„Ešte chvíľku,“ prosíkal Niall.

„Vieš, že sa z chvíľky stane hodina, že?“

„Nestane.“

„Tak potom nič,“ zasmiala som sa a odtrhla som sa od Nialla. „Seeya later,“ zakývala som mu a vbehla som do izby. Niall tak ostal len tak stáť, no po chvíli sa pobral aj on do svojej izby a ja som začala baliť.

Irresistible 49

1D Challenge - Day 16 - Favourite Larry photo

Niall

Opäť som mal slúchadlá v ušiach a zatvorené oči, keď do mňa niekto štuchol. Myslel som si, že to bola len nejaká náhoda, tak som tomu nevenoval pozornosť, no potom dostal do ramena poriadny štuchanec a neochotne som otvoril oči.

Vedľa mňa čupel Zayn so zamračeným výrazom a čakal, kým si dám dole slúchadlá a budem ho počuť.

„Čo sa deje?“

„Už som si myslel, že si mŕtvy. Potrebujem si sadnúť k Liamovi!“ odvetil Zayn.

„Čože? A načo?“

„To je jedno, nezdržiavaj, Niall.“

„Šak ale ...“ chcel som protestovať no Zaynov namrzený pohľad ma zastavil.

„Proste si choď sadnúť na svoje miesto, okey?“

„Fajn!“ odvrkol som a postavil sa. Vzal som si svoje veci a letenku od Zayna a bez rozlúčenia som sa trepal dozadu. Hľadal som moje sedadlo, keď som uvidel tú tvár. Panebože, čo tu ona robí? Mám ísť ku nej alebo nie? Mám si ísť najprv sadnúť? Napokon som sa rozhodol, že ju aspoň pozdravím a podišiel som k nej. Chcel som povedať ahoj, no nad sedadlom som si všimol označenie, ktoré bolo na mojej letenke. Čo sa tu deje?

„Ahoj,“ usmiala sa na mňa nesmelo.

„Ahoj, ty tu sedíš?“ opýtal som sa hlúpo.

„Áno,“ pokrčila plecami.

„Aha, no dobre,“ odvetil som a zložil som sa vedľa nej. Pomaly mi začínalo dochádzať, o čo tu asi šlo a prečo ma Zayn vyhodil z jeho miesta. No stále som netušil, ako som sa ocitol vedľa Melanie a prečo vlastne letíme rovnakým lietadlom.

„Takže preto ma Zayn vyhodil z jeho miesta, čo?“

„Tak nejak,“ uškrnula sa.

„Hmm,“ nevedel som, čo povedať. Ešte nikdy, odkedy sme boli s Mel spolu, sa nám nestalo, že medzi nami viazla konverzácia. No posledné udalosti všetko zmenili. Aj nás.

„To ja som zariadila, že sedíme vedľa seba,“ odpovedala po chvíľke na moju nevyslovenú otázku.

„Prečo?“

„Chcela som s tebou hovoriť. Ospravedlniť sa. Viem, že to, čo som urobila, bolo odo mňa nepekné, no v tej chvíli som nevidela inú možnosť. Skús sa vžiť do mojej role. Bola som zúfala z otcovej smrti. Nemala som nikoho ...“

„Mala si mňa!“

„Ja viem. Myslím rodinu, príbuzných. Domov som sa vrátiť nemohla, pretože by ma to zlomilo a nevidela som iné východisko, ako utiecť. Aspoň na nejaký čas, kým si to urovnám v hlave a kým ma to prebolí.“

„Mohla si mi to povedať. Rozlúčiť sa!“

„Nemohla,“ sklonila hlavu. „Nedokázala som sa ti pozrieť do očí a povedať ti, že chcem odísť. Nedokázala by som od teba odísť. A ty by si ma určite presviedčal, nech ostanem a ja by som sa ti nakoniec podvolila, pretože ťa ľúbim. A to by nebolo dobre. Nemohla by som ostať. Nezotavila by som sa z toho, rana po strate otca by sa nezahojila a ja by som sa trápila zo zármutku a trápila by som aj teba, pretože by si mi nevedel pomôcť.“

„Prepáč,“ šepol som, keď som si uvedomil, že to všetko dáva zmysel. „Bol som sebecký a nebral som ohľad na to, ako sa cítiš. Jediné, čo som vnímal bola bolesť z toho, že si odišla.“

„Ty sa mi nemáš za čo ospravedlňovať,“ usmiala sa jemne.

„No aj tak ... Prečo si sa neozvala, keď si prišla do Londýna?“

„Mohla by som ti klamať a povedať, že som nemala tvoje číslo, čo je vlastne aj pravda, no po tom, čo som si vymenila kartu, som si nechala aspoň Hayleyine číslo, takže by to nebol problém. Mohla by som predstierať, že som sa snažila dostať k vášmu domu alebo do štúdia, no to by bola taktiež lož a ja ti nechcem klamať. Pravdou je, že som sa bála. Bála som sa, ako zareaguješ po tom, čo som odišla. Bála som sa, že si ma prestal milovať a pošleš ma preč. Bola som zbabelec. Bolo pre mňa prijateľnejšie byť v neistote než čeliť realite a akceptovať ju, než by bola akákoľvek. Mrzí ma to,“ sklonila hlavu. „Viem, že možno už je neskoro, no chcela som, aby si to vedel.“

Chvíľu som mlčal a dával si to v hlave dokopy. Uvažoval som nad jej slovami a odrazu mi začínali dávať zmysel. Na tvári sa mi rozžiaril úsmev a ja som šepol:

„Mel?“

„Áno?“ zdvihla hlavu a čakala verdikt. No tu už boli slová zbytočné. Jediné, čo som mal v mysli bola chuť pocítiť jej pery na svojich. A tak som sa k nej natiahol a pobozkal som ju. Sprvu bola šokovaná, no o pár sekúnd sa jej roztiahli pery do úsmevu a bozk mi opätovala.

Keď sme sa od seba odtiahli, obom sa nám na tvári odrážalo šťastie a oči nám žiarili radosťou.

„Nikdy som ťa neprestal ľúbiť. A nikdy ani neprestanem,“ šepol som a znovu ju pobozkal. Cítil som sa, akoby som umrel a dostal sa do neba. Pri dotyku jej pier mnou pulzovalo teplo a láska sa rozlievala do všetkých končatín. Šťastie zo mňa kričalo na kilometre a cítil som, že konečne je všetko v poriadku.

„Musím ísť na záchod,“ odtiahol som sa po chvíli a Mel sa zasmiala.

„Bež,“ riekla a ja som sa s úsmevom na perách pobral dopredu. Cestou som sa zastavil pri Zaynovi a štuchol som ho do pleca, ako on mňa. Zayn rozospato otvoril oči a nechápavo na mňa pozrel.

„Vďaka, bro,“ usmial som sa a odišiel som na toaletu. S úsmevom na perách som vyzeral ako totálny idiot, akoby som bol zhulený, no mne to bolo jedno. Keď som sa vracal naspäť na miesto, zastavil som letušku a poprosil som ju o dva poháre šampusu. Tá len krátko prikývla a odišla.

Cestou som zachytil šepot niektorých cestujúcich a ich pohľady, no nevnímal som ich. Sadol som si k Mel a tá sa šťastne oprela o mňa. Tu už boli slová zbytočné. Obaja sme boli nadmieru spokojní a prítomnosť toho druhého mám bohato stačila.

„Vaše šampanské,“ podišla k nám po pár minútach letuška a ja som od nej zobral dva poháre so šumivou tekutinou.

„Ty si objednal šampanské?“ čudovala sa Mel.

„Veď oslavujeme, nie?“ uškrnul som sa a spoločne sme si pripili. Vypili sme obsah pohárov až do dna a dali sme ich na stolík okoloidúcej letuške. Mel sa o mňa opäť oprela a obaja sme sa zamysleli nad vlastnými úvahami, z ktorých ma prerušil príchod malého dievčatka.

„Dobrý deň,“ pozdravia sa.

„Ahoj,“ usmial som sa na ňu. „Ako ti pomôžem?“

„Podpísali by ste sa mi, prosím, do zápisníka?“ opýtala sa milo a ja som sa nemohol prestať usmievať. Bola neskutočne zlatá. Mohla mať okolo 10 rokov, jej hnedé dlhé vlásky jej siahali do pol pása a na konci sa jej jemne vlnili. Hnedé očká mala ako gombičky, ktorými sa na mňa prenikavo dívala.

„Iste,“ odvetil som a vzal som si zápisník aj s perom do ruky. „Ako sa voláš?“

„Cynthia,“ odvetila hanblivo.

A tak som položil zápisník na koleno a podpísal som sa jej s venovaním. Keď som jej zápisník vrátil, rýchlo si to prečítala a poďakovala sa. Potom sa nadšene rozbehla dozadu, odkiaľ prišla.

„Mami, pozri čo mi napísal!“ zvolala šťastne trošku hlasnejšie, takže som to počul ja aj niekoľko cestujúcich. Len som sa spolu s Mel zasmial a opäť sme sa vrátili do našich úvah.

Odrazu ma napadlo, prečo je vlastne v lietadle. Veď sme sa mohli porozprávať aj inde, nemusela si preto kupovať letenku.

„Melanie?“ ozval som sa opäť.

„Áno?“ dvihla hlavu a pozrela na mňa tými zelenými okáľmi.

„Ako to, že si vlastne v lietadle?“ opýtal som sa a ona sa zasmiala.

„Váš manažér mi ponúkol prácu fotografky vášho nového albumu,“ odvetila s úsmevom.

„Simon?“ pozrel som sa na ňu začudovane.

„Nie, nie, Paul.“

„Ach tak. To je paráda,“ rozlial sa mi po tvári úsmev od ucha k uchu. „Takže máme týždeň len a len pre seba.“

„V podstate. No popritom musíme aj pracovať,“ uškrnula sa.

„To vôbec nebude práca, keď tam budeš ty,“ usmial som sa a pobozkal ju.

„To ešte uvidíme. Ja dokážem byť aj prísna,“ zasmiala sa, no mne to bolo jedno. Podstatné bolo, že sme opäť spolu.