Irresistible 54

Ďalšie super blogy na checknutie :) 
http://nothingisasitseems5498.blogspot.sk/
http://onedirection-poviedky.blogspot.sk

Časť je o jednu stranu dlhšia (viac sa nedalo), vďaka tomu pol miliónu a vodičák som úspešne prešla :) strašne happy som bola no :D enjoy :)

A z tohto GIFka som sa neskutočne smiala, keď som ho videla na Facebooku s popisom:

"Ja, keď počívam One Direction."

Na druhý deň

„Tak to by asi bolo všetko, ďakujem,“ usmiala sa na nás Tanya, jedna z redaktoriek, a vypla nahrávanie. Práve sme s Niallom skončili rozhovor, na ktorom bol aj nadšený David, no mne sa ani trošku neuľavilo. Stále som bola nervózna z toho, čo sa bude diať. Zatiaľ ma žiadny novinári nevyhľadávali, respektíve ešte nenašli, no tušila som, čo príde po vydaní toho článku.

„Tak ideme?“ pozrel sa na mňa Niall a stisol ma za ruku. Mali sme na pláne sa zašiť u mňa doma a spoločne si uvariť nejakú výbornú večeru. No ja som bola ešte stále na pochybách ohľadom toho článku.

„Kedy to vyjde?“ spýtala som sa Davida.

„Mňa sa to nepýtaj. Záleží to od nej,“ ukázal na Tanyu, ktorá si balila veci.

„Ou, no ... myslela som si, že by sme to mohli dať ešte do Novoročného vydania,“ riekla váhavo.

„Páni, keby si to stihla, tak by to bolo výborné,“ nadchol sa David. „Čo vy na to?“

„Tak skoro ... ja ...“

„Mel, to je v poriadku,“ upokojoval ma Niall.

„Ale ...“ protestovala som.

„Mel?“ riekol Niall opäť a otočil mi bradu, aby som sa mu pozrela do očí. Mala som strach a on to videl. „Bude to v poriadku,“ odvetil pomaly a jemne ma pobozkal.

„Tak dobre,“ prikývla som a nespustila som z neho oči. „Ale chcem to predtým vidieť,“ vyslovila som svoju jedinú požiadavku.

„To nebude problém. Do zajtra by to malo byť napísané a ráno ti to pošlem.“

„Tak dobre.“

„Melanie, len sa mi potom ozvi, aspoň tak do tej 10, či s tým súhlasíš, aby som mohol spustiť tlač. Bude to síce natesno ale nejako to stihneme.“

„Dobre, zavolám ti. Tak my ideme,“ postavila som sa držiac Nialla za ruku a zamierila som k dverám. „Dovidenia,“ odvetila som a už nás nebolo. Na ulici nás už čakalo čierne Volvo, ktoré patrilo Niallovi a my sme doň nastúpili. Väčšinou ho riadil on, no to chodil sám. A keďže sme ešte nechceli, aby sa o nás vedelo, Niall si objednal šoféra a my sme si sadli dozadu, kde nás cez tmavé sklá nebolo vidieť.

Spočiatku mi chcel kúpiť auto s vodičom, no ja som povedala, že to v žiadnom prípade nepôjde. A tak sa rozhodol, že budeme chodiť jeho autom so šoférom. Dlho som ho presviedčala, že to vôbec nie je potrebné a že pôjdem pokojne metrom, no on trval na svojom a nedal sa obmäkčiť. V tomto bol neoblomný. A tak mi neostalo nič iné než súhlasiť.

Keď sme dorazili k môjmu bytu, Niall poslal šoféra domov a spoločne sme vošli dnu. On sa vyvalil na gauč, no ja som nemohla obsedieť. Prechádzala som sa po byte a nervozita a obavy ma zožierali zaživa. Síce sa ma snažil upokojiť, nedarilo sa mu to. Čokoľvek povedal či urobil, nedokázal ma zbaviť pochybností v mojej hlave.

Napokon som sa vybrala do kuchyne a začala som variť. Niall mi chcel pomôcť, keďže sme chceli variť spolu, no ja som ho vyhnala, že sa potrebujem niečím zamestnať a samej mi to bude trvať dlhšie. Vedel, že mám pravdu a aspoň trošku mi to pomôže, a tak ma nechal samú a zapol si televízor.

Ja som sa medzitým zvŕtala v kuchyni a pripravovala som bohatú večeru. Množstvo som síce odhadla dobre, no pripravila som najmenej 5 chodov. Niall, keďže bol otočený chrbtom ku mne, o ničom nevedel, a tak keď som ho zavolala k stolu, prekvapene pozeral na tie hory jedla. Oči mu žiarili a ja som vedela, že moja snaha nevyjde nazmar.

Spoločne sme sa najedli a on sa ma snažil rozptýliť, a tak mi rozprával o jeho posledných dňoch v štúdiu. Počúvala som ho len na jedno ucho, za čo ma neskôr dostihli výčitky svedomia, no mozog som mala tak zaplnený inými myšlienkami, že som ho poriadne nedokázala vnímať.

Po jedle sme nechali riad tak a spoločne sme si ľahli k televízoru a pozerali sme večerný program. Po polhodine som v jeho náručí zaspala a zobudila som sa vo svojej posteli. Niall spal vedľa a ústa mal roztomilo našpúlené. Neubránila som sa úsmevu a opatrne som sa postavila z postele, aby som ho nezobudila.

Zo stolíka som si vzala notebook a usadila som sa v obývačke na gauči. Rýchlo som ho zapla a čakala, kým sa naštartuje. Samozrejme, jeho rýchlosť dnes dosahovala maximum, a kým sa zapol, prešlo asi 5 minút. Rýchlo som sa preklikala na môj mail a otvorila som správu od Tanye.

Článok bol dlhý asi stranu a štvrť, takže jeho prečítanie mi chvíľu zabralo. Po dočítaní som musela uznať, že súhlas s článkom pre Davida nebol taký zlý nápad. Tanya bola veľmi jemná a napísala len to, čo sme jej sami povedali. Nedodávala žiadne predpoklady či klebety a nepísala ani nič netaktné.

Usmiala som sa sama pre seba a spokojne som vypla notebook. Hneď som zavolala Davidovi a povolila som tlač. Konečne mi odpadol obrovský balvan zo srdca. Bola som pokojná a všetko bolo zrazu ružové. Vybrala som sa opäť do kuchyne a začala som pripravovať raňajky.

Práve, keď som otáčala lievance na panvici, pocítila som na páse nežný dotyk. Niall ma zozadu sladko objal a hlavu si oprel o moje rameno. Jednou rukou som mu prikryla jeho ruky na mojom páse a druhou som kontrolovala jedlo, aby sa nepripieklo.

„Tak ako?“ šepol mi do ucha.

„Výborne. Ďakujem ti,“ usmiala som sa a prehodila som posledné lievance na tanier. Potom som sa otočila k nemu a obmotala som mu ruky okolo krku. Zahľadela som sa mu do očí a nežne som ho pobozkala.

„Veď som nič nezrobil,“ usmial sa Niall.

„Nechcem sa o tom hádať, pretože vieš, že mám pravdu a len tebe vďačím za svoj vnútorný pokoj,“ uškrnula som sa a nenechala som ho nič povedať, len som sa mu prisala na pery. Keď som sa odtiahla a videla som, že chce opäť niečo povedať, znovu som ho pobozkala. Takto to skúsil ešte asi trikrát, no keď sa mu to nepodarilo, vzdal sa a opätoval mi moje bozky.

Postupne sme sa posúvali čoraz bližšie k izbe, až sme napokon skončili obaja pod perinami vychutnávajúc si krásne chvíle. Keď sme neskôr len tak ležali vedľa seba, Niall poznamenal:

„Zajtra je posledný deň v roku.“

„Áno, viem,“ zasmiala som sa.

„Vieš, sme aj s chalanmi pozvaný na jednu party,“ pokračoval pomaly. Neodpovedala som. „A ja by som bol rád, keby si tam šla so mnou,“ dokončil.

„Ehm, Niall. Nemyslíš si, že by sme mali počkať, kým vyjde ten článok?“

„Myslel som si, že to povieš. Preto som ti vybavil, že budeš môcť ísť skôr, aby si sa vyhla fotoaparátom, otravným otázkam a tak ďalej. A potom sa stretneme, čo ty na to?“

„Premyslel si si to,“ zasmiala som sa.

„Nemôžeš odmietnuť,“ uškrnul sa Niall.

„Dúfala som síce, že si pozriem ohňostroj naživo, no nevadí. Rada pôjdem,“ usmiala som sa a Niall ma nadšene pobozkal.

„Paráda. Ďakujem ti.“

„Nemáš mi predsa za čo ďakovať,“ odvetila som a pritúlila som sa k nemu. Keďže sme mali obaja voľno a nechceli sme riskovať, že by nás spolu vonku niekto zahliadol, rozhodli sme sa ostať spolu u mňa a oddychovať. No plány nie vždy vyjdú tak, ako majú a Niall dostal po obede telefonát zo štúdia.

„Je to nutné?“ počula som ho za dverami izby. „Mal som maž predsa voľno.“

„Fajn, prídem, ale zajtra mi moje plány nezrušíte!“ odvetil nahnevane.

„Zbohom,“ pozdravil sa a cez sklo na dverách som videla, ako hodil telefón na stôl. Následne vošiel späť do izby a na tvári mal skormútený výraz.

„To je v pohode,“ usmiala som sa, keď otvoril ústa.

„Nie, nie je. Mali sme byť celý deň spolu,“ ľahol si vedľa mňa.

„Nie vždy ide všetko podľa plánov. Ja to chápem.“

„Ale aj tak ma to štve,“ zamračil sa Niall. Nechcem ťa tu nechať celý deň samú.

„Vážne Niall, je to v poriadku. Pôjdem sa prejsť do mesta na nákupy a deň mi zbehne rýchlejšie.“

„Určite?“

„Áno, Niall. Viem sa o seba postarať,“ prevrátila som očami.

„Tak dobre. Zajtra ti zavolám a odveziem ťa do toho klubu. Buď pripravená tak okolo 5.“

„Mám si zo sebou zobrať aj knihu, aby mi zbehol čas?“ zavtipkovala som.

„A sakra ... to som nedomyslel,“ tresol sa po hlave.

„To bol vtip, Niall,“ zasmiala som sa. „Niečo si už nájdem.“

„Ale sú to dve hodiny!“ namietal. „To od teba nemôžem žiadať.“

„Niall!“ chytila som mu tvár do dlaní a pozrela som mu do očí. „Budem v pohode! Naozaj!“

„Cítim sa ako neskutočný pokrytec.“

„Ale už ma štveš!“ zvolala som. „Choď už radšej, než si to rozmyslím.“

„Tak dobre,“ zasmial sa. „Ľúbim ťa,“ pobozkal ma a obliekol sa. „Vidíme sa zajtra,“ zakýval mi pri dverách.

„Iste,“ usmiala som sa a sledovala som, ako zmizol.

„Niall!!!! Počkaj!“ zakričala som za ním.

„Áno?“ vrátil sa späť s pobaveným výrazom. „Nevydržíš bezo mňa?“ uškrnul sa.

„Snívaj ďalej,“ odbila som ho. „Ako sa mám na tú party obliecť? Bude to formálne?“ opýtala som sa ho.

„S oblečením si nerob starosti. Niečo ti pošlem,“ usmial sa.

„Nie, to nemôžem. Nechcem, aby si na mňa všetko míňal. Kúpim si niečo sama!“ protestovala som.

„Na to ani nepomysli. Je to darček. K ... novému roku,“ zasmial sa. „Príde ti večer.“

„Takže si vedel, že tam s tebou pôjdem!“

„Nevedel, ale dúfal som,“ usmial sa a podišiel ku mne. „Prosím, prijmi tie šaty.“

„Tak fajn! Ale žiadne ďalšie výdaje, jasné?“ zdvihla som obočie a Niall sklonil hlavu. „Jasné?“ zopakovala som.

„No vieš ...“ začal Niall a ja som ho tresla po ramene.

„Niall!“ skríkla som.

„Robím si srandu,“ vybuchol smiechom a ja som ho ešte raz poriadne tresla.

„Vypadni už radšej, bo sa z teba zbláznim,“ povzdychla som si.

„Ešte pusu,“ našpúlil pery.

„A nebodaj si zaslúžiš?“

„Prosím,“ pozrel ma mňa ako smutný psík a ja som sa snažila odolávať, no nedalo. Jeho oči boli ako magnet a pri jeho pohľade som mala pocit, že skočím z mosta, ak mi to prikáže. Pery sa mi roztiahli do úsmevu a za golier jeho polokošele som si ho pritiahla ku sebe. Vášnivo som ho pobozkala a sledovala som ho, ako odchádza. Následne som si ľahla do postele a s pohľadom upretým do stropu som premýšľala o všetkom, čo sa za posledné dni stalo.

Všetko sa vyriešilo a nič nám s Niallom nestálo v ceste ku šťastiu. A po publikovaní toho článku by sme mohli byť s Niallom skutočný pár. Síce mediálne známy a prenasledovaný paparazzmi, no aspoň by sme sa nemuseli skrývať a už len pri pomyslení na to sa mi značne uľavovalo.