One Direction Stories: Coincidence 85

Nová časť a už píšem aj ďalšiu, tak dúfam, že sa podarí čoskoro :) trošku klesla návštevnosť, no dúfam, že to napravím novými časťami :) hádam sa budú páčiť :)

:D :D to by som i ja chcela :D

Harry

„Radšej sa už nepýtam. Len sa prezlečiem a padám,“ povedal Loui, vzal si veci z kufra a zavrel sa v kúpeľni.

„Ja už asi pôjdem,“ povedala Vicky. „Uvidíme sa dole na raňajkách?“

„Už sa ťa neviem dočkať,“ usmial som sa a pobozkal ju na vlasy.

Rýchlo si obliekla sukňu a s lodičkami v ruke zamierila na chodbu. Ľahol som si s úsmevom na posteľ a premýšľal som, aký som šťastný, že ju mám.

„Žiariš ako slniečko,“ vošiel do izby Louis. „Vidno, že si šťastný.“

„To teda som. S ňou vždycky,“ sadol som si a Louis si prisadol.

„Takže si jej to nepovedal, čo?“

„Nie a ani to neplánujem. Bola to osudová chyba. Bol som opitý a nevedel som, čo robím.“

„Vieš, že to nie je ospravedlnenie.“

„Ja viem. Bol som osamelý a strašne mi chýbala. Myslel som si, že ... neviem, čo som si myslel,“ povedal som zúfalo a zaboril som si tvár do dlaní.

„Mal by si jej to povedať, aby sa to nedozvedela od niekoho iného.“

„Neopováž sa!“ zvolal som a pozrel sa naňho.

„Nemyslel som tým seba. Vieš, že by som ťa nikdy nezradil. Ale predsa len, ktovie komu to povie ona.“

„Nemôžem jej to povedať. Nepochopila by to.“

„Ako myslíš. Hádam vieš, čo robíš.“

„Už áno a nikdy sa to nezopakuje. Milujem ju a zomrel by som, ak by som o ňu prišiel.“

„To ti verím. Obleč sa, pôjdeme dole,“ buchol ma do pleca a zapol si na mobile twitter. Ja som sa pobral ku kufru a vybral som si odtiaľ biele tričko a hodil ho na seba. Rifle som si radšej neprezliekal, keďže som bol naostro a aj keď mi nahota nevadí, radšej som nechcel vytvárať zvláštnu atmosféru a vyvolať tak ďalšie otázky ohľadom poslednej noci.

„Ozaj, kde si bol celú noc?“ opýtal som sa Louisa vo výťahu.

„U Nialla a ostatných. Spal som na gauči. Nebolo to bohvieako pohodlné,“ zatváril sa kyslo, no potom sa usmial.

„Tak to mi je ľúto,“ uškrnul som sa a vystúpil na chodbu. Spoločne sme vošli do jedálne a pripojili sa k ostatným, ktorý už raňajkovali.

„Tak akú si mal noc?“ podpichol Zayn.

„Určite lepšiu ako ty,“ odbil som ho a zahryzol som sa do croissantu.

„Takže už ťa tvoj smútok prešiel?“ opýtal sa Liam.

„Zatiaľ, kým tu je. Potom uvidíme,“ odvetil som a ďalej sa venoval svojím raňajkám. Našťastie sa ma už nik nič nepýtal a rozbehla sa debata o večernom koncerte.

„Takže o 11 máme byť na skúške, potom budeme mať voľno a zase o 6 v hale,“ riekol Liam.

„Kam skočíme na obed tentoraz?“

„Na rade je Harry. Aká reštaurácia to bude dnes?“

„Ou, prepáčte, ja sa dnes nepridám. Pôjdem niekam s Vicky.“

„No tak fajn. Tým pádom vyberám ja,“ potešil sa Niall. „Dnes to bude...“

„Nando´s!“ dokončili ostatní otrávene.

„Ahoj,“ ozvalo sa za mnou a na uchu mi pristál letmý bozk. Preľakol som sa, že by to nebodaj mohla byť Tatiana, no našťastie si vedľa mňa prisadla Vicky a mne spadol zo srdca balvan.

„Ahoj,“ odvetil som a rýchlo si odpil z kávy. Medzitým som zachytil Louisov obviňujúci pohľad a rýchlo som odvrátil zrak. Nepotreboval som príval ďalších výčitiek.

„Rada vás všetkých vidím,“ usmiala sa Vicky.

„My teba tiež,“ odvetil Zayn. „A Harry asi najviac,“ vrhol na mňa významný pohľad a la ´viem, čo si dnes v noci robil´. Vicky sa začervenala, no hneď sa spamätala a pokračovala v konverzácii ďalej.

„Aký máte vlastne na dnes plán. Aby som vedela, kedy môžem Harryho ukradnúť.“

„O 11 nám začína skúška a bude trvať asi tak tri hodiny. Potom je celý tvoj,“ odpovedal Louis.

„To je fajn. Aspoň si pôjdem prevetrať peňaženku,“ usmiala sa.

„Potom môžeme skočiť niekam na obed, čo ty na to?“ opýtal som sa.

„Iste, rada.“

„Tak sme teda dohodnutý. My padáme na skúšku a potom sa ti ozvem, okay?“ postavil som sa s ostatnými od stola.

„Dobre. Majte sa,“ usmiala sa Vicky a ja som jej vtisol bozk. Ostatný jej zakývali a vyrazili sme do haly.

Vicky

Len čo Harry odišiel, dojedla som svoje raňajky a vrátila som sa na izbu po veci. Chcela som si kúpiť niečo na seba a taktiež nejaké suveníry. Odkedy som začala cestovať, vždy si niečo kúpim. A taktiež som chcela poslať nejaké pohľadnice rodine a Sofii. Určite sa potešia.

V izbe som si teda zbalila pár potrebných vecí do kabelky a vyrazila som do ulíc. Prešla som niekoľko desiatok butikov, až ma pomaly začali bolieť nohy, tak som si povedala, že už potrebujem nejaký oddych. Odviezla som sa do hotela, na recepcii som si nechala tašky a vzala som si taxík. Zamierila som na pláž, aby som si dala nejaké jedlo a počkala tam na Harryho. Už by mali pomaly končiť, tak som bola celá nadšená, že ho opäť uvidím.

Na pláži som prišla k prvému stánku, na ktorý som natrafila a objednala som si burger s kolou. Práve som dojedla, keď sa vedľa mňa usadil nejaký chalan a pozeral na mňa.

„Si tu sama?“

„Prosím?“ zdvihla som obočie.

„Prepáč, asi som sa mal najprv predstaviť. Som Charles,“ usmial sa a podával mi ruku. Bol zlatý, ale ja som na flirtovanie nemala náladu. Mala som predsa Harryho.

„Teší ma,“ povedala som a odvrátila som zrak. Periférne som zbadala, ako jeho nadšený výraz poklesol a ruku pomaly stiahol späť k telu.

„Prepáč mi, ak som ťa niečím urazil. Len ma zaujímalo, prečo tu tak krásna slečna sedí sama,“ skúšal to znovu.

„Teba asi tak ľahko neodradím, čo?“ pozrela som naňho opäť.

„Som vytrvalý,“ pousmial sa.

„Som Viktória,“ prevrátila som očami a nastavila ruku, ktorú mi s nadšením potriasol. „A mám priateľa, len tu momentálne nie je.“

„To mi mohlo napadnúť. Bolo by absurdné, aby taká kráska bola sama.“

„Lichôtky ti nepomôžu, ale ďakujem,“ usmiala som sa.

„Si z Miami?“

„Nie, som tu na návšteve.“

„Jarné prázdniny?“

„Vlastne ani nie. Prišla som za priateľom,“ povedala som práve v momente, keď mi začal zvoniť mobil.

„Prepáč, to musím vziať,“ ospravedlnila som sa a prijala hovor. „Áno?“