One Direction Stories: Coincidence 99

predposledná časť :-) enjoy ... ku večeru by som mala ešte pridať preloženú Saviour a taktiež pre čitateľky Up All Night už je nová časť :-)

+ opäť dávam do pozoru super stránky :)
One Band*One Dream*One Direction! :-*
One Direction Stories

Keď Harry skončil, tvár som mala zmáčanú slzami dojatia. Rukou som si zakrývala ústa, ktoré som mala od prekvapenia otvorené dokorán a v hrdle som mala strašne sucho. On tam stál a čakal na moju reakciu. Pozerala som naňho a nevedela som, čo urobiť.

Keď som prekonala prvotný šok, zložila som ruku z tváre a oprela som sa o okno. Vyklonila som sa trošku von a láskyplne som zvolala:

„Harry!“

Na viac som sa nezmohla. Dívala som sa naňho a usmievala som sa od ucha k uchu. Odrazu sa zboku ozvalo:

„Tak ho už pozvi nahor. Na čo čakáš?“

Hodila som prekvapený pohľad na vysmiatu pani o niekoľko okien vedľa a usmiala som sa.

„Samozrejme,“ povedala som a ukázala Harrymu, nech ide hore. Rýchlo som zamierila do kúpeľne, aby som si upravila aspoň vlasy, pretože nič iné som nestíhala. Potom som zamierila k dverám a otvorila som ich práve vo chvíli, keď sa otvorili dvere výťahu a z nich vyšiel Harry. Na tvári mal nervózny výraz zmiešaný s jemným úsmevom.

Zastavil rovno predo mnou a obaja sme si pozreli do očí. Nik nevedel, čo urobiť. Teda, ja som nevedela. On čakal na moju reakciu.

„Harry ...“ začala som s úsmevom. „To bolo ... nádherné. Nikdy by som si nemyslela, že niečo také zažijem na vlastnej koži. A tá pieseň ...“

„Chcel som, aby si vedela ... musel som ti povedať, ako sa cítim,“ riekol Harry a pozrel na zem.

„Myslíš to vážne?“

„Každé jedno slovo.“

„Oh, Harry,“ povzdychla som si a hodila som sa mu okolo krku. Cítila som sa voľne ako vtáča. Moja duša bola konečne slobodná. Cítila som, že vnútri som mu už dávno odpustila, no vyčítala som si, že som si ho nechala prejsť pomedzi prsty. A teraz...

„Milujem ťa. Celým svojím srdcom. Vždy som ťa miloval a aj budem,“ šepol mi do ucha a ja som sa trošku odtiahla, aby som mu mohla pozrieť do očí.

„Aj ja ťa milujem. A nech sa deje, čo sa deje, budem stáť pri tebe. Už nedopustím, aby sme sa takto oddelili. Ak to nedopustíš ani ty,“ povedala som.

„Samozrejme. To čo som urobil, bola najväčšia chyba v mojom živote a poučil som sa. Už o teba nikdy nechcem prísť,“ povedal s úsmevom na perách. Pery sa mi taktiež roztiahli do širokého úsmevu a ja som sa nahla k Harrymu, aby som ho mohla konečne, po tých niekoľkých mesiacoch odlúčenia, pobozkať.

Sprvu nežný bozk sa hneď po pár sekundách zmenil na vášnivý a obaja sme znovu objavovali už dávno objavené. Potiahla som ho dnu, aby sme sa nebozkávali na chodbe a zavrela som za nami dvere. Pritisla som sa k nemu čo najviac, ako to šlo a vychutnávala som si to, čo mi bolo na tak dlhý čas odopreté. To, čo mi tak veľmi chýbalo. Jeho lásku.

Vášeň sa nás pomaly zmocňovala a moja telo po ňom prahlo ako nikdy predtým. Pritlačil ma o stenu a moje tričko bolo razom preč. O sekundu na to nasledovalo aj ostatné oblečenie, až sme boli obaja len v spodnom prádle.

„Chcem ťa! Hneď!“ povedala som zachripnutým hlasom a pohľadom som sa mu vpila do očí. Opäť ma pobozkal a šepol:

„Daj tomu čas, aby to bolo tak nádherné, ako prvýkrát. Nechcem si to s tebou za pár sekúnd rozdať a koniec.“

„Už to nevydržím,“ riekla som zúfalo, no Harry sa len pousmial a zdvihol ma. Obmotala som mu nohy okolo pása a bozkávala som ho na krk, zatiaľ čo ma niesol do spálne. Do miestnosti, ktorá bola len naša. V ktorej bolo toľko krásnych spomienok. A teraz sa k ním pridajú ďalšie.

Opatrne ma položil na posteľ a priľahol ma. Rukami ma hladil po celom tele, zatiaľ čo ma jeho pery obdarovávali bozkami na pery, líca, nos, bradu, krk a všade, kde sa dalo. Vášeň mnou lomcovala tak, že som už pomaly nemohla vydržať pokojne ležať. Pretočila som sa naňho, aby som bola na vrchu a tentoraz som ho všade bozkávala ja.

Napokon som prišla až k lemu jeho boxeriek a pomaly som mu ich stiahla nadol. Rozopla som si podprsenku a chystala som sa stiahnuť si aj nohavičky, keď ma zastavili Harryho ruky.

„Ja,“ šepol a prehodil sa na mňa. O chvíľu sme už obaja boli v Adamovom a Evinom rúchu a ja som od túžby pomaly nevidela pred seba.

„Harry!“ zvolala som túžobne a on mi prikryl pery svojimi. Spojil naše ruky a pomaly do mňa vnikol. Nebola to zbesilá jazda ako v lietadle. Bolo to presne ako prvý krát. Pomalé, nežné a krásne, plné lásky, ktorou sme obaja prekypovali. Bolo to dokonca ešte krajšie, ako prvýkrát, pretože naša láska odvtedy nabrala sily.

Napokon naše tela splynuli v jedno a vybuchli v gejzíre orgazmu. Harry mi vtisol posledný bozk a spotený sa zvalil vedľa mňa. Stále mi držal ruku. Nežne sa na mňa pozrel, stisol mi ju a šepol.

„Milujem ťa.“

„Veď aj ja,“ usmiala som sa naňho blažene a pritúlila sa k nemu. Ležali sme tam len tak, mlčky, dosť dlho, a ani som nepostrehla, koľko je už hodín. Odrazu v zámku zaštrngali kľúče a dnu vošiel Dalibor. Vrátil sa z práce. Harry spozornel a pozrel na mňa nechápavým pohľadom.

„Som späť!“ zvolal na celý byt a v tom momente som ostala v posteli sama. Harry stál vedľa so zvláštnym pohľadom plným zlosti, bolesti a sklamania. O nie, nie! On si myslí, že... prebehlo mi mysľou a rýchlo som sa postavila k nemu. Bolo mi jedno, že tam stojíme úplne nahí a vo vedľajšej miestnosti je Dalibor, ktorý sem mohol kedykoľvek vtrhnúť. Nezáležalo na ničom inom, než aby si Harry nemyslel, to čo si myslel.

„Že to nie je ten, čo si myslím?“ opýtal sa ma.

„Áno, je to Dalibor, ale nie je to tak, ako si myslíš,“ riekla som zúfalo.

„Vážne? A ako to teda je?“ zvolal nahlas, takže to určite počul aj on.

„Sme kamaráti. Nič viac. Veľmi mi pomohol, keď som to najviac potrebovala. Bola som úplne na dne a jedine on ma vypočul. Tak som teraz pomohla ja jemu. Len tu býva. Na gauči!“ riekla som zúfalo.

„Naozaj?“ zdvihol jedno obočie.

„Harry, ver mi prosím. Nič s ním nemám a ani som nikdy nemala. Aj keď sme sa rozišli. Nedokázala som to spraviť. Stále som ťa milovala,“ pozerala som mu do očí a dúfala som, že v nich uvidí čistú pravdu.

„Tak dobre, verím ti. Ale mohla si mi to povedať,“ šepol.

„A kedy asi?“ zasmiala som sa. „V posteli?“

„Pravda. No tak fajn. Oblečme sa a poďme tam,“ usmial sa a pohladil ma po líci. Vtisol mi na čelo jemný bozk a ja som šepla tiché ´Ďakujem´. Vybrala som si zo skrine prvé šaty, ktoré mi prišli pod ruku, no Harry tu mal len boxerky. Zvyšok jeho oblečenia ostal na chodbe.

„Počkaj tu,“ usmiala som sa a vybehla vonku. Cestou som zakývala Daliborovi v kuchyni a vrátila som sa naspäť do spálne s Harryho oblečením. Rýchlo sa obliekol a ruka v ruke sme vyšli von zo spálne.

„Ahoj, Harry,“ usmial sa naňho Dalibor.

„Ahoj,“ riekol Harry, no na úsmev bolo ešte priskoro. Aspoň ho akceptoval.

„Takže sa to podarilo. Rád vás vidím opäť spolu. Tým pádom ma už zrejme zajtra nepotrebuješ, že?“ povedal Dalibor, no ja som po prvej vete nevenovala pozornosť. Takže sa to podarilo? Čo ako? Nebodaj to bolo naplánované?

„Čo sa podarilo?“ opýtala som sa a pozerala som raz na Harryho a raz na Dalibora.

„Na mňa nepozeraj,“ obraňoval sa Harry.

„Dalibor?“ zdvihla som obočie a čakala na vysvetlenie.

„Nooo, keď som videl, ako ešte stále trpíš, musel som niečo urobiť.“

„Čo si urobil?“

„Rozprával som sa s Louisom,“ priznal sa Dalibor.

„Takže to bol všetko tvoj nápad?“

„Nie, ja som mu len povedal, že by mal o teba zabojovať, lebo ho stále miluješ. Zvyšok som nechal naňho.“

„Takže to bol Louisov nápad?“ otočila som sa zarazene k Harrymu.

„Nie,“ zvolal. „Teda, on mi povedal, aby som o teba bojoval. Najprv som sa nechcel opäť sklamať, ale presvedčil ma. Zvyšok som domyslel ja!“

„Určite?“

„Samozrejme,“ riekol Harry zúfalo. Musela som mu uveriť. Ak chceme byť spolu, budeme si musieť navzájom dôverovať. A hovoriť si pravdu.

„Tak dobre. Ale ešte jedna vec.“

„Aká?“

„Kto je tá ryšavá ženská, čo s tebou bola v sobotu?“

„Candice?“ zvolal prekvapene Harry. „Ako o nej vieš?“

„Videla som vás. Mal si s ňou niečo?“

„Čože? Nie, iste, že nie. Nemohol by som, rovnako ako ty.“

„Môžeš to povedať. Nebudem ti to zazlievať, len chcem vedieť pravdu,“ riekla som.

„Pravdu? Tak dobre. Chodil som k nej na sedenia. Ako k terapeutke,“ sklonil hlavu.

„Terapeutke?“ zarazila som sa.

„No áno, celé tie mesiace som nemohol na teba prestať myslieť a veľmi to bolelo. Tak som chcel skúsiť, či mi dokáže pomôcť.“

„Och, Harry,“ povzdychla som si a objala som ho. „Toto sa už nikdy nesmie stať. Vidíš, čo to s nami porobilo. Sľúbme si odteraz úprimnosť a naprostú dôveru.“

„Sľubujem,“ usmial sa.

„Ľúbim ťa,“ šepla som a pobozkala ho.

„Ja teba viac,“ zasmial sa a zatočil so mnou.

„Navždy spolu?“

„Navždy spolu,“ pritakal a pritisol svoje pery na moje. Týchto bozkov sa za žiadnu cenu nevzdám, pomyslela som si šťastne.