Coincidence 100

Tak a je tu záverečná :-) Chcela by som sa vám všetkým neskutočne poďakovať, že ste ma tak úžasne podporovali a spoločne sme to dotiahli až na stovku. Zo srdca ďakujem za každučký jeden komentár, ktorý ste napísali a dúfam, že sa rovnako budú páčiť aj ďalšie príbehy. No už nezdržujem, hor sa do čítania ;-P

Ou, a ešte ....

Epilóg

O tri roky

„No ták, kam to ideme?“ prosíkala som.

„Uvidíš. Nechaj sa prekvapiť,“ zasmial sa Harry.

„Ale no ták.“

„Ee, musíš vydržať. Je to tvoj narodeninový darček,“ riekol a podal našu batožinu nejakému chlapíkovi. Nastúpili sme do ich lietadla a ja som si urazene sadla na druhý koniec. Založila som si ruky a neprítomne som pozerala von oknom. Hlavou mi neustále prebiehali rôzne miesta, kam by sme asi tak mohli ísť, no nemala som ani potuchy, ktoré z nich to bude. Možno ani jedno.

„O takú hodinku tam budeme,“ ozvalo sa mi pri uchu a ja som si uvedomila, že je vedľa mňa Harry.

„Fajn,“ otočila som sa nadurdene.

„Ale no tak, Vicks,“ snažil sa, aby som zmäkla. Rukou mi prešiel po stehne a odtiahol ju späť. Podarilo sa mu to. Nabudil ma a vzápätí sa stiahol. Vedel veľmi dobre, čo na mňa funguje. No tentoraz mu to len tak ľahko neprejde, zaprisahala som sa a snažila som sa mu nepodvoliť. Keď zistil, že to na mňa nemá účinok, stiahol sa späť a ľahol si na posteľ vzadu.

Sčasti som si vydýchla, no sčasti ma mrzelo, že to tak rýchlo vzdal. Keby to skúšal ešte chvíľku, podvolila by som sa, pomyslela som si, no teraz to už bolo jedno. Zapla som si prehrávač a ponorila sa do piesní. Popri tom sa mi podarilo zaspať a zobudil ma až Harryho bozk.

„Sme na mieste, honey,“ usmial sa.

„A už mi povieš, kde to sme?“ opýtala som sa ho.

„Len čo vystúpime, sama to zistíš,“ uškrnul sa a tak som sa ponáhľala k dverám. Počkala som, kým nám ich pilot otvorí a vystúpila som. Obzrela som sa okolo seba – predo mnou bola akási lúka a za mnou budova letiska. Pozrela som na Harryho so zdvihnutým obočím a čakala.

„Ešte musíme prejsť cez letisko,“ usmial sa.

„Tak fajn,“ prevrátila som očami a vzala si svoj kufor. Nasledovala som ho a o pár minút sme už vychádzali von na rušnú ulicu. Obzrela som sa okolo seba a hneď som vedela, kde to sme.

„Paríž!“ zvýskla som šťastne a hodila som sa na Harryho. Skoro sme obaja spadli, no Harry to ustál a udržal nás.

„Páči sa?“ usmial sa.

„Nevidno to na mne?“ zasmiala som sa radostne. „Ako dlho tu zostaneme?“

„Bohužiaľ len na víkend. Potom sa musím vrátiť k práci,“ riekol.

„To nevadí. Užijeme si to,“ zvolala som a zastavila som taxík. Pomohla som nahádzať veci do kufra a už sme sedeli v aute na ceste do hotela. Na mieste sme len vyniesli hore kufre a Harry mi kázal sa prezliecť do nejakých šiat, a tak som si vybrala jednoduché žlté šaty a doladila k nim doplnky.

„Hotovo,“ usmiala som sa na Harryho, ktorý si vymenil tričko za košeľu a sako.

„Vyzeráš úžasne,“ šepol a pobozkal ma.

„Ty tiež,“ riekla som a spoločne sme vyšli von. Netušila som, kam ideme, len som sa nechala viesť. Pešo sme prešli cez akýsi park a zamierili sme k mostu. Najprv som si to nevšimla, no len čo sme boli bližšie, spozornela som.

„Pont  de Arts,“ povzdychla som si.

„Správne. Tu je môj druhý darček,“ usmial sa Harry a vytiahol z vrecka malú kladku v tvare srdca.

„Harry,“ usmiala som sa dojato. „Neverím svojím očiam.“

„Na druhej strane sú vyryté naše mená.“

„To je krásne. Ďakujem, Harry,“ zvolala som a vášnivo ho pobozkala.

„Pripni ju tam,“ podal mi ju.

„Spolu,“ šepla som, a tak sme podišli k zábradliu a pripli ju medzi ostatné. Už ako malá som snívala, že sem raz niečo pripnem, a teraz mi to Harry splnil. Ako to, že vie všetky moje tajné túžby, aj keď som mu o nich nevravela?

Potom sme kráčali ďalej, až sme sa blížili k Eiffelovke.

„Harry, uvedomuješ si, že mám vysoké opätky?“ pozrela som naňho, keď sme zastavili pred ňou.

„Do reštaurácie vedie aj výťah. Potom sa vyzuješ,“ uškrnul sa a tak sme sa vyviezli hore. Objednali sme si večeru a bavili sa. To bol Harryho tretí darček. Už bolo pomaly 10 hodín večer, keď zaplatil účet a viedol ma k schodom nahor.

„Ty si to myslel vážne?“ pozrela som naňho šokovane.

„To zvládneme, uvidíš,“ usmial sa, a tak som ho voľky-nevoľky nasledovala hore po tej tisícke schodov. No keď sme boli úplne navrchu, ten výhľad stál za to.

„To je krása,“ vzdychla som si a oprela sa o zábradlie. Harry ma objal zozadu a díval sa so mnou. Medzitým pozeral na hodinky a ja som premýšľala, na čo čaká. Keď som už nemohla udržať moju zvedavosť na uzde, spýtala som sa.

„Vydrž chvíľku,“ znela jeho odpoveď a pritom nespustil zrak z hodiniek. Čakala som a už som začínala byť netrpezlivá, keď zdvihol zrak a pozrel mi do očí.

„Teraz sú to presne 4 roky, čo sme spolu,“ usmial sa. „S jednou menšou prestávkou, ktorú nepočítam.“

„4 roky,“ šepla som šťastne a on ma pobozkal.

„Šťastné výročie.“

„Šťastné výročie,“ zopakovala som a opäť sa pozrela na Paríž. Po chvíľke ticha sa ma Harry spýtal.

„Vicky? Zmenila by si na mne niečo?“

Otočila som sa k nemu a hneď som odvetila:

„Samozrejme, že nie. Si dokonalý a milujem ťa takého, aký si,“ usmiala som sa. „A ty na mne?“ dodala som po chvíľke.

„No, bolo by tu niečo ...“ začal a v srdci som pocítila pichnutie.

„Čo také?“ šepla som zarazene.

„Tvoje meno. Na moje,“ usmial sa a vytiahol z vrecka na saku čiernu zamatovú krabičku.

„O môj bože!“ povzdychla som si. Na viac som nemala slov. Zarazene som tam stála a dívala som sa raz do jeho tváre a raz do jeho rúk.

„Viktória Sanchezová. Milujem ťa odo dňa, čo som ťa spoznal a či to už bol osud alebo šťastná náhoda, nikdy som neľutoval deň, čo som strávil s tebou. Len spomienka na teba mi vyčarí na perách úsmev, aj keď mám zlý deň a chcem s tebou stráviť zvyšok svojho života, pretože ma robíš šťastným ako nikto predtým. Will you marry me?“

Šokovane som pozerala do jeho očí a v tých mojich sa zbierali slzy dojatia. Chcela som s ním stráviť zvyšok života, no myšlienka na svadbu ma nikdy nenapadla. No teraz ...

„Yes, yes, yes, YES!“ zvolala som šťastne a hodila sa naňho. Prisala som sa na jeho pery a bozkávala ho tak dlho, kým nám nedošiel dych. Potom som sa trošku odtiahla a Harry mi na prst nasunul prsteň. Bol čarovný.

„Milujem ťa, Harold Milward Styles a navždy aj budem,“ usmiala som sa.

„Detto.“

„Vieš, čo ma teraz napadlo,“ uškrnula som sa.

„Netuším,“ pousmial sa a čakal, čo poviem.

„Tá scéna z vašich video denníkov počas X Factoru, kde Louis hovorí: Will you marry me? A ty na to: Simple but effective,“ zasmiala som sa a Harry vybuchol smiechom.

„Panebože, ty si to pamätáš?“ smial sa.

„Veď vieš, že som bola, vlastne ešte aj som, váš fanúšik,“ zasmiala som sa. „Pamätám si všetko.“

„A aj preto ťa tak milujem,“ usmial sa a pobozkal ma.

O dva mesiace

Bola som v hosťovskej izbe vo 1D-dome a okolo mňa lietali ľudia a dokončovali posledné úpravy. Ja som stála pred veľkým zrkadlom v bielych svadobných šatách a šťastný úsmev mi žiaril na perách.

„Tak čo, si nervózna?“ opýtal sa ma Dalibor, keď vošiel spolu so Sofiou do izby.

„Vieš, že ani nie,“ zasmiala som sa. „Som šťastná a už sa neviem dočkať.“

„Tak to aby som povedala tvojmu ockovi, nech ťa drží, aby si sa nerozbehla k oltáru,“ zasmiala sa Sofia.

„Pre istotu to sprav. Nechcem, aby bol nejaký trapas.“

„Neboj, nebude. Je to tvoj veľký deň,“ objala ma a za ňou aj Dalibor.

„Tak mi ideme dole. Príde po teba papa, keď bude čas.“

„Ďakujem,“ usmiala som sa a pozerala sa za nimi. Potom som sa pohla k oknu a vykukla som na záhradu, kde boli rozložené stoly a stoličky. Na niektorých už sedeli hostia, ostatní pobehovali hore-dolu. Telom mi začali behať mravce, taká som bola netrpezlivá.

Človek by si naozaj myslel, že budem aspoň trošku nervózna, no keď si beriete niekoho, koho milujete od začiatku a ste si istá, že s ním chcete stráviť zvyšok svojho života, načo by bola nervozita.

Opatrne som sa posadila na posteľ a čakala som. Po pár minútach po mňa prišiel otec a zaviedol ma dolu schodmi. Všetci už boli na svojich miestach, čakalo sa len na nevestu. A tou som bola ja. Usmiala som sa naňho a spoločne sme vykročili na cestičku z lupeňov ruží vedúcu k oltáru.

Len čo som zbadala Harryho, moje telo pochytila jemná triaška a nohy sa chceli pohybovať rýchlejšie. Vďaka bohu, že tam bol papa, inak by som sa k nemu asi naozaj rozbehla. Len čo sme konečne došli na koniec, otec ma predal Harrymu a obaja sme sa na seba usmiali. Podišli sme k oltáru a obrad sa mohol začať.

O niekoľko minút

Konečne sme svoji. Konečne som pani Stylesová, Harryho žena. Ten pocit sa nedá opísať. Bola som taká šťastná. Držala som Harryho za ruku a kráčala som s ním na parket. Teraz mal nasledovať novomanželský tanec, no keď sme prišli do stredu, Harry mi šepol do ucha, nech tu počkám a odišiel.

Zmätene som za ním hľadela a nevedela som, čo sa deje. Medzi hosťami to začalo šumieť a každý čakal, čo bude nasledovať. Odrazu vyskočili na mini pódium pred parketom piati chalani, ktorých som už dôverne poznala. V strede stále Harry, a keď už mali všetci mikrofóny, kapela začala hrať. Čo to ten cvok vystrája, premýšľala som, no usmiala som sa a čakala som, čo sa bude diať.

Hudba začala hrať a po prvých tónoch sa ozval Harryho prekrásny hlas. (link sem nedávam, pretože tú pesničku určite všetky poznáte – teda aspoň dúfam ;-P)

There was a time 
I was everything and nothing all in one 
When you found me 
I was feeling like a cloud across the sun 

And I need to tell you 
How you light up every second of the day 
But in the moonlight 
You shine just like a beacon on the bay 

Po prvej pasáži zoskočil z pódia a s mikrofónom v ruke kráčal ku mne. Na perách som mala široký úsmev a v očiach slzy šťastia. Ešte stále ma dokázal tak krásne prekvapiť. Cestou ku mne začal spievať refrén, pre mňa už známej pesničky z čias X Factora, a k nemu sa teraz pridali už aj chalani.

And I can't explain 
But it's something about the way you look tonight 
Takes my breath away 
It's that feeling I get about you, deep inside 
And I can't describe 
But it's something about the way you look tonight 
Girl you take my breath away 
The way you look tonight 

Po refréne podal mikrofón tomu, čo bol najbližšie, usmial sa na mňa a chytil ma za ruku. Druhú si položil na rameno a pritiahol si ma k sebe. Spoločne sme sa začali hýbať do rytmu druhej strofy, ktorú už spievali len chalani a tancovali sme nás prvý tanec ako Stylesovci. Oprela som si oňho hlavu a telom mi pulzovalo šťastie. Teraz nás už nič nerozdelí.

*The END*