Irresistible 11

Nasledujúce ráno som vstala spokojná sama so sebou a obliekla som sa. Vychystaná na výlet som zišla do kuchyne, kde som narazila na Nialla a Louisa.

„Ahoj, Louis,“ podišla som k nemu. „Ospravedlňujem sa za včerajšok. Som Melanie.“

„Ou, ahoj,“ usmial sa prekvapený Louis. „Ja som Louis.“

„Ja viem,“ usmiala som sa tiež a šla som k ľadničke. Vybrala som si vajíčka a na panvici som si pripravila omeletu. Nialla som po celý čas ignorovala. Keď som mala jedlo hotové, prisadla som si vedľa Louisa a opýtala som sa ho:

„Tak ako sa ti tu páči?“

„Je tu krásne. Ten dom je naozaj úchvatný,“ odvetil a významne sa pozrel na Nialla. Zrejme im  už o mne povedal a ja som to teraz všetko vyvracala. Paráda.

„Tak to som rada. Ale to si ešte nevidel mesto a pláž. Je tam taktiež úchvatne. Odporúčam tam ísť pozrieť.“

„Tak vďaka. Určite tam s chalanmi skočíme.“

„Tak ja už idem. Mám svoje plány. Rada som ťa spoznala,“ usmiala som sa a odniesla som prázdny tanier. Pri dverách z kuchyne som mu zakývala a odišla som. Autom som sa, ako vždy odviezla do mesta a zastavila som pri prístave. Vyšla som von a hľadala som niekoho známeho.

Na konci móla som zazrela Violette nastupovať na jachtu, tak som sa poponáhľala za ňou a ako inak som sa z každým zvítala. Počkali sme, kým prídu poslední oneskorenci a vyplávali sme na more.

Niall

Ráno som vstal skoro, zrejme preto, že som sa konečne na nadchádzajúci deň tešil a v kuchyni som stretol Louisa. Pripravil som si raňajky a prisadol som si k nemu. Netrvalo dlho a na schodoch sa ozvali ďalšie kroky. Premýšľal som, kto to asi bude, keď sa do kuchyne vrútila Mel.

„Ahoj, Louis,“ podišla k Louimu. „Ospravedlňujem sa za včerajšok. Som Melanie.“

„Ou, ahoj,“ usmial sa prekvapený Louis. „Ja som Louis.“

„Ja viem,“ usmiala sa tiež a šla k ľadničke, odkiaľ si vybrala veci na raňajky. Mňa po celý čas ignorovala. Myslel som si, že je to celkom pokrok. Posunuli sme sa od nenávisti k ignorácii. Keď mala jedlo hotové, prisadla si vedľa Louisa a opýtala sa ho:

„Tak ako sa ti tu páči?“

„Je tu krásne. Ten dom je naozaj úchvatný,“ odvetil a významne sa na mňa pozrel, akoby chcel povedať: ´Toto je tá mrcha?´. Prevrátil som očami a vrátil som sa späť k svojmu jedlu.

„Tak to som rada. Ale to si ešte nevidel mesto a pláž. Je tam taktiež úchvatne. Odporúčam tam ísť pozrieť.“

„Tak vďaka. Určite tam s chalanmi skočíme.“

„Tak ja už idem. Mám svoje plány. Rada som ťa spoznala,“ usmiala sa a odniesla prázdny tanier. Pri dverách z kuchyne mu ešte zakývala a odišla.

„Čo to dočerta malo byť?“ nechápal som.

„Nechápem, čo je na nej tak hrozné. Veď je milá,“ usmial sa Louis.

„Akurát tak ku tebe. Zrejme sa ma pokúšala naštvať tým, že k tebe bude milá.“

„Niall, prestaň si už namýšľať. Možno si len paranoidný,“ pokrútil hlavou Louis.

„Nie, nie som. Mel ma nenávidí a teraz využíva teba, aby ma naštvala.“

„Čo tým chceš povedať? Čo ak jej je úplne jedno, či ťa naštve? Čo ak sa chcela len zoznámiť?“

„Tak to určite,“ odvetil som ironicky.

„Mal by si sa zamyslieť nad svojím chovaním,“ odvrkol Louis. „Možno práve to spôsobuje tú údajnú nenávisť.“

„Začalo to ešte predtým, jasné?“ zvolal som nahnevane.

„Čo sa tu deje?“ vošiel do kuchyne Zayn so zavretými očami.

„Nič,“ riekol som nahnevane a odniesol som tanier. „Cíť sa ako doma a obslúž sa,“ povedal som a odišiel do svojej izby. Na schodoch som ešte stretol Liama, ktorý sa ma pýtal, čo mi je, tak som mu len nahnevane odvrkol to čo Zaynovi a zavrel som sa v izbe.

Skvelé! Ešte aj tí, čo som si myslel, že ma podporia sa mi otáčajú chrbtom, pomyslel som si a hodil sa na posteľ. Budem sa musieť spoľahnúť len a len na seba. A tak som začal plánovať odvetu sám.

Louis

„Čo je s Niallom?“ vošiel do kuchyne Liam.

„Menšia výmena názorov.“

„O čom?“

„Melanie,“ odvetil som. „Ráno sme sa tu stretli a bola veľmi milá. Niall si myslel, že ma len využíva na to, aby naštvala jeho, tak sme sa trošku chytili.“

„A si si istý, že to na teba nehrala?“ spýtal sa Zayn.

„Nevyzeralo to tak. Ale asi by som mal aj tak držať s Niallom, čo?“ zamyslel som sa.

„Predsa len ste kamaráti už nejaký čas, zatiaľ čo ju poznáme pár hodín,“ usmial sa Liam.

„Idem za ním sa mu ospravedlniť,“ rozhodol som sa a odniesol som môj tanier.

„Ušlo mi niečo?“ ozval sa ospalý Harry vo dverách.

„Vysvetlite mu to vy,“ riekol som a vyšiel na poschodie. Zastavil som pred Niallovou izbou a zaklopal som.

„Kto je?“ ozvalo sa zvnútra.

„To som ja, Louis. Chcem sa ospravedlniť.“

„Poď ďalej.“

A tak som vošiel dnu a prisadol som si k Niallovi na posteľ.

„Mrzí ma, ako som sa zachoval. Možno máš pravdu a naozaj sa len pretvarovala. No tak či onak, nestojí mi to za priateľstvo s tebou.“

„Aj mne je to  ľúto. Nemal som na teba tak vybehnúť. Možno si jej sympatický a s tebou bude vychádzať dobre,“ pousmial sa Niall.

„Takže sme v pohode?“

„Samozrejme,“ zaškeril sa Niall. „Ale musíš mi pomôcť vymyslieť nejakú odvetu.“

„A čo chrobáky? Pavúky? Dážďovky? Každá holka z nich šalie,“ uškrnul som sa.

„Paráda. Zbožňujem ťa, Louis. Pomôžete mi niečo nazbierať?“

„Jasné, poďme sa spýtať aj ostatných,“ navrhol som, a tak sme zišli naspäť dole.

„Už v pohode?“ uškrnuli sa na nás.

„Jasné,“ drgol som do Nialla a usmial som sa. „Len potrebujeme pár chrobákov, červov a aj pavúka, ak sa nájde.“

„Tak poďme na to,“ usmial sa Harry a všetci sme sa rozpŕchli po dome a záhrade. O hodinu sme sa stretli pri bazéne a každý ukazoval svoj úlovok. Ja s Harrym sme v pivnici chytili dvoch pavúkov. Niall našiel pri strome chrobáky a Liam so Zaynom vyhrabali červy. Nechápal, ako to tu našli, no nevadí.

„Paráda,“ tešil sa Niall. „Idem to pripraviť,“ zvolal nadšene a utekal so všetkým do domu. My sme sa zatiaľ vyvalili k bazénu a užívali si slnečný deň. O pár minút sa k nám pridal aj Niall a spoločne sme si predstavovali jej výraz, keď to zbadá.

Poobede sa vrátili z mesta Collin s Maurou a doviezli sa na novom aute.

„Pomyslel som si, že aj vy by ste sa chceli ísť niekam pozrieť, keď je Mel preč, že?“ usmial sa na nás a hodil Niallovi kľúče.

„Paráda,“ zvolal Niall. „Vďaka, Collin.“

„Je len požičané do konca prázdnin, tak naň dajte pozor,“ zasmial sa, no nás už nebolo. Všetci sme trielili k autu a Niall zasadol za volant.

„Kam to bude?“ opýtal sa nás.

„Na pláž!“ zvolali sme jednohlasne a už sme trielili k moru.