Irresistible 5

Mel

Ďalšie dni ubiehali ako zvyčajne. Stretávala som sa s Nickom a s Hayley, chodila som na nákupy a večer von. Život sa zdal byť normálny. No nebol. Otec sa po celá čas stretával s Maurou. Raz bol on u nich, raz ona u nich. Kým s ňou nebol Niall, nevadilo mi to a bola som milá. Naozaj sa o mňa zaujímala, čo ma celkom potešilo.

V jedno popoludnie, keď som sa chystala spraviť obed, rozozvučal sa mi mobil. Rýchlo som ho zdvihla.

„Ahoj, Nick,“ usmiala som sa.

„Ahoj, honey. Mám zlé správy.“

„Čo sa deje?“

„Nemôžem dnes prísť. Viem, že som ti to sľúbil, no otec ma potrebuje v práci,“ ospravedlňoval sa.

„Ou, tak to asi odložím hrnce naspäť,“ povzdychla som si smutne.

„Ty si sa chystala variť?“ riekol prekvapene.

„Chcela som ťa prekvapiť. No asi nič z toho.“

„To mi je ľúto. Vynahradím ti to. Sľubujem.“

„Tak to dúfam,“ zasmiala som sa. „Maj sa.“

„Ahoj,“ odvetil a zrušil hovor. Prevrátila som očami a položila mobil na stôl. Otočila som sa k linke a k nakrájanej zelenine na drese. Čo s tým teraz? Zamyslela som sa. Už to mám. Spravím šalát. Bude aj na zajtra. A tak som uvarila cestovinu a dochutila to všetko majonézou. Nabrala som si do misky a vzala si ju k televízoru. Pustila som sa do jedenia, zatiaľ čo som sledovala šou Alana Carra. Bol skvelý. Vždy som sa na ňom nasmiala.

Po skončení programu som vyšla do izby a napísala Hayley správu, či sa nechce zastaviť, že mám voľný dom. Nenechala na seba dlho čakať a o pár minút sa ozval zvonček. Utekala som jej otvoriť a riadne som ju vystískala, akoby sme sa nevidel niekoľko mesiacov.

„Si moja záchrana!“ vydýchla som si.

„Prečo,“ zasmiala sa Hayley a vyšli sme do mojej izby.

„Pretože by som umrela nudou, keby som tu mala byť sama,“ usmiala som sa a otvorila som dvere do môjho kráľovstva. Než som ocinovi schválila sťahovanie sa, mala som jednu podmienku. Mať vysnívanú izbu. Čudoval sa, že či len to, no to ešte nevedel, čo ho čaká.

Pôvodne to boli dve izby no bez kúpeľne, no ja som posunula stenu medzi nimi, aby som zväčšila jednu izbu. Druhú miestnosť som rozdelila na dve časti a v jednej sa vybudovala kúpeľna, ktorá nebola práve lacná, keďže do nej museli nanovo namontovať potrubia, a z druhej som spravila šatník. Ten typický veľký šatník ako samostatná izbička, ktorý som už toľkokrát videla v amerických filmoch. 

Spokojná so svojím návrhom som si izbu zariadila podľa svojich predstáv a do šatníka som doplnila nové kúsky, aby nebol poloprázdny. Výsledok bol úžasný a bola som ním nadšená. Tú izbu mi mohli závidieť desiatky dievčat, ako povedala Hayley, a ja som nemohla nesúhlasiť. Áno, som taktiež skromná, hehe.

„A čo budeme robiť? Máš nejaký nápad?“ opýtala sa a usadila sa na posteli.

„Čo keby sme si naplánovali prázdniny? Tohto roku budú perfektné a NIKTO mi ich neskazí,“ usmiala som sa. Obe sme veľmi dobre vedeli, koho myslím, keď som povedala nikto.

„Tak dobre. Čo si vymyslela?“

„No zatiaľ nič extra. Premýšľala som, že by som mohla otca presvedčiť, aby nás na týždeň alebo dva pustil do Nice. Nick vravel, že má ísť tiež niekam s rodinou.“

„Čože? Ty žartuješ, však?“ vypúlila na mňa Hayley oči.

„Vyzerám tak?“ zasmiala som sa.

„Páni, to by bol sen. Ísť na dovolenku bez rodičov s najlepšou kamarátkou.“

„Len či mi to dovolí. Zatiaľ sme tam boli len raz, odkedy sme zdedili ten dom. Je tam prekrásne, no mám pocit, že sa o mňa otec ešte stále príliš strachuje a nepustí ma,“ povzdychla som si.

„Musíš ho presvedčiť!“ dobiedzala do mňa Hayley.

„Skúsim to, keď sa vrátia,“ usmiala som sa.

„Tak fajn. A okrem toho?“ opýtala sa ma, no ja som už viac nápadov nemala, a tak sme skúšali niečo vymyslieť spolu. Ani sme netušili, ako rýchlo zbehol čas, keď sa odrazu ozval otcov hlas na schodoch.

„Mel, si doma?“

„Áno, som v izbe s Hayley,“ zvolala som naňho a o sekundu na to sa objavila jeho hlava v dverách.

„Ahoj, Hayley.“

„Dobrý deň, pán Benson,“ pozdravila.

„Čo sa stalo s dňom s Nickom?“ vyzvedal.

„Musel ísť pomôcť otcovi do práce.“

„Okay. Keby ste niečo potrebovali, budem dole,“ usmial sa na nás a chystal sa na odchod. Hayley do mňa drgla a ja som si spomenula.

„Oci, počkaj!“ zvolala som za ním a čakala som, kým sa vráti.

„Áno?“

„Vieš, premýšľala som, či by sme si s Hayley nemohli na pár dní požičať dom v Nice,“ vyklopila som to na rovinu.

„Ou, no vieš,“ začal váhavo. „Nie, že by som vám nedôveroval alebo čo, no plánoval som tak ísť s Maurou. Vlastne chcel som, aby sme šli všetci. Ty, ja, Maura, Greg a Niall.“

Vypleštila som naňho šokovane oči a pomaly som zabudla dýchať.

„Zlatko, ja viem, že je to na teba možno priskoro, no takto budete mať možnosť sa lepšie spoznať a vyraziť si spolu niekam. Greg už s vami asi nepôjde, je predsa len dospelý, no Niall je v tvojom veku. Určite si budete rozumieť,“ usmial sa váhavo otec.

„Ty to myslíš vážne?“

„Ešte to nie je oficiálne. Len som nad tým premýšľal a zajtra som sa to chcel spýtať Maury.“

„Ou, aha,“ dostala som zo seba. To bolo to jediné, na čo som sa v tej chvíli zmohla.

„Je to v pohode?“

„Uh huh,“ prikývla som, no šok mi stále svietil na tvári. Otec sa šťastne usmial a odišiel preč. Ja som meravo hľadela na dvere a nemohla som sa ani pohnúť. Po chvíli mi Hayley zamávala pred očami a ja som sa prebrala.

„Čo?“ spýtala som sa jej.

„Len som vravela, že toho tohto leta veľa nenaplánujeme,“ riekla skleslo.

„Je mi to ľúto. Vážne som chcela, aby to vyšlo.“

„Veď ja viem. Nechcela by som byť v tvojej koži.“

„Aj keby som mala stráviť celé leto s Maurou a Gregom, bolo by to fajn, no JEHO neznesiem!“ sipela som zlosťou.

„Budeš musieť,“ pokrčila plecami Hayley.

„Nič nebudem. Ešte ma nepozná,“ prižmúrila som oči. „Nevie, s kým sa to zahráva. Toto leto si bude ešte dlho pamätať. No nie ako jeho najlepšie,“ usmiala som sa škodoradostne a v hlave mi mozgové bunky pracovali na plné obrátky. Keď už s ním budem musieť vydržať dva mesiace v jednom dome, tak prečo mu to neosladiť a nezabaviť sa. Game is on!