Irresistible 8

Ráno ma zobudilo slnko svietiace do tváre, a tak som sa rýchlo vygúľala z postele a šla sa umyť. Po rannej očiste som na seba hodila plavky a navrch si dala bielu košeľu a kraťasy. Obula som si čierne sandále, na hlavu si dala klobúk a do kabelky si zbalila veci na pláž. Hotová som veselo zišla dole a pripojila sa k ostatným, čo raňajkovali.

Nialla som úplne ignorovala a raz dva som zjedla svoju časť omelety. Potom som zamierila rovno ku dverám a tesne pred odchodom som len zvolala ´Majte sa!´, aby som sa vyhla hocičomu, čo by chceli dodať. Rýchlo som utekala k autu a než sa nazdali, bola som preč.

S úsmevom na perách som mierila na pláž, aby som si konečne spravila deň bez toho, aby som sa musela nervovať. Opäť som zaparkovala na to istom parkovisku a vybrala som sa nájsť ostatných. Prešla som sa od majáku až na druhý koniec, no nikde som ich nevidela, tak som sa zložila na viditeľnom mieste a vyzliekla som sa do plaviek. Keď som vybrala opaľovací krém, že sa natriem, začula som za sebou volanie.

„Ty si už tu, Mel?“

Otočila som sa a s úsmevom som zamávala Fleur, Claudine a Chrisovi. Zamávali mi späť a vysmiaty podišli ku mne. Rozprestreli si obrovskú deku a usadili sa.

„Ahojte,“ riekla som.

„Čo tak skoro?“ pýtala sa Fleur.

„Chcela som čo najskôr vypadnúť z domu,“ zasmiala som sa.

„To je to tak na nevydržanie?“ zaujímal sa Chris.

„Nie až tak, len jedna osoba ma tak hrozne irituje. Vravela som vám, že sme tu aj s rodinou otcovej priateľky. No tak jeden z jej synov je hrozný pako a ja mu celý čas znepríjemňujem život, no dnes som od neho chcela mať pokoj.“

„Fíha, nepovedala by som na teba, že si taká potvora,“ zasmiala sa Claudine. „Takže to jeho si včera viezla domov?“

„Áno. Ešte ma nepoznáš,“ uškrnula som sa a škrabla rukou do vzduchu. „Mám pazúry.“

Všetci naokolo sa zasmiali a navzájom sme sa nakrémovali. Po kratšom rozhovore sme sa rozbehli do vody a bláznili sa v mori. Potom opäť na pláž a tak to šlo až do obeda. Potom sme si niečo objednali v bufete a pokračovali až do večera. Medzitým mi v kabelke vibroval mobil, no ja som ho nepočula, a tak som ani netušila, koľko mám zmeškaných hovorov od otca.

Keď sa začala pláž vyprázdňovať, pobalili sme si veci a taktiež sa pobrali domov. Pri mojom aute sme sa rozlúčili, pretože oni šli pešo, no ešte predtým sme si stihli vymeniť čísla a dohodli sme sa, že sa opäť stretneme večer v klube.

Naposledy som im zakývala a nasadla som do auta. Keď som dorazila domov, chcela som ísť rovno do izby, pretože som nikoho dole nevidela, no keď som stúpila na prvý schod, ozval sa za mnou otcov hlas:

„Čo si to o sebe myslíš, Mel?!“

„A čom to hovoríš?“ otočila som sa nechápavo a pozrela som sa naňho. Stál vo dverách do kuchyne s prekríženými rukami a nahnevaným výrazom na tvári. Asi mám problém, domyslela som si.

„Kde si bola celý deň?“ opýtal sa.

„Na pláži,“ odvetila som jednoducho.

„Prečo si odišla bez toho, aby si mi to povedala? Prečo si mi celý deň nedvíhala mobil? Vieš ako som sa o teba bál?“ vynadal mi. „My všetci!“ dokončil. Tak to určite, pomyslela som si.

„Prepáč, nevedela som, že mám 10 a zakaždým ti musím povedať, kam idem. A čo sa týka hovorov, nepočula som mobil,“ odvetila som otrávene.

„To ako sa so mnou rozprávaš? Som tvoj otec!“ zrúkol na mňa.

„A ja už nie som dieťa. Celý rok nie som doma a chodím v Dubline vonku, tak prečo by som nemohla aj tu?“

„Mohla si mi to aspoň oznámiť!“

„Bol si príliš zaneprázdnený,“ odsekla som.

„Myslel som si, že si rada a nehneváš sa kvôli Maure.“

„Som a nehnevám sa. Len som bola vonku s pár priateľmi, to je všetko.“

„Zoznámili ste sa včera?“

„Áno, v meste. Prečo?“ nerozumela som jeho otázke.

„Tak prečo s vami nešiel aj Niall?“ čudoval sa otec a ja som prevrátila očami. Mohla som si myslieť, že tu ide o neho. Samozrejme.

„Nie som jeho pestúnka ani sprievodkyňa. Nemusím ho zoznamovať s mojimi priateľmi!“

„Myslel som si, že ste boli včera spolu. Vravela si, že bolo fajn.“

„Veď aj bolo. Len každý bol fajn inde. Už si skončil s výsluchom?“ zdvihla som obočie.

„Zatiaľ,“ odvetil a tak som sa otočila na odchod. „A ak ti to ešte nedošlo, máš zaracha,“ dodal.

„Čože?“ otočila som sa na päte. „A za čo?“

„Že som sa o teba musel celý deň strachovať.“

„Večer sa mám s nimi stretnúť v meste!“

„Tak to zrušíš,“ povedal jednoducho a odišiel preč. Dočerta! zanadávala som v duchu a nahnevane som zamierila do izby. Poslala som Claudine správu, že neprídem a ľahla som si na posteľ. Čo mám dočerta robiť, keď nemôžem ísť vonku? Pozerať s nimi nejaký prihlúply film? Nie, vďaka. A tak som si ľahla na posteľ a uložila sa na spánok. Aspoň budem ráno čerstvá ako rybička.

Ďalšie dni som ostala zatvorená v dome a jediné miesto, kam som mohla ísť mimo, bola záhrada. A tak som väčšinu dní strávila slnením pri bazéne a čítaním kníh, ktoré som si doniesla. Zásoby sa mi už pomaly míňali, takže som plánovala kúpiť si niečo nové pri najbližšej príležitosti.

Otec bol už menej naštvaný a bavili sme sa celkom normálne. Maura sa tvárila, že o ničom nevie a Greg po týždni odišiel preč kvôli práci. No Niall ostal. Kiežby to bolo naopak a on by odišiel. Aspoň by som sa nemusela zakaždým tváriť, že spím, aby som sa vyhla rozhovoru s rodičmi a s ním. Strašne mi liezol na mozog a už som sa pomaly prestávala ovládať. Mala som neskutočné nutkanie mu niečo vyviesť, no bola som bez nápadov. A tak mi neostávalo nič iné, len dúfam, že sa čoskoro dostanem z domu, aby som si vypočula návrhy priateľov.

Po týždni a pol som už nechcela čakať, tak som zašla za otcom, keď bol sám a opýtala som sa ho na to.

„No, myslím, že by si mohla, ale vážne by ma potešilo, keby si sa trošku zblížila s Niallom. Je to naozaj fajn chalan a všimol som si, že sa v podstate úplne ignorujete,“ znela jeho odpoveď.

„Tak dobre, pokúsim sa o to,“ povedala som s úsmevom a šťastná, že môžem ísť vonku, som zamierila do izby. Po rýchlej sprche som sa obliekla a zamierila som von k autu. Len čo som naštartovala, s úsmevom na perách som vyrazila do mesta. O pár minút som už kráčala dverami klubu a mierila som priamo k boxu, kde boli ostatní.

„Ahojte,“ usmiala som sa, keď som k ním prišla.

„Ahoj, Mel. Dostala si sa z väzenia?“ usmiala sa Fleur a objala ma na privítanie. Za ňou nasledovali ostatní a potom som si k ním prisadla.

„Konečne som von z toho domu. Už mi začínalo šibať,“ zasmiala som sa a odpila som si z Chrisovej minerálky.

„A šibalo ti z toho domu alebo z toho, kto v ňom bol?“ podotkol s úškrnom Chris.

„Dobrý postreh,“ zasmiala som sa. „Vlastne som dúfala, že by ste mi s tým mohli pomôcť, hmm?“

„Sure, a ako?“ opýtala sa Claudine. Škodoradostne som sa usmiala a začala som im vysvetľovať moje plány. Za ten večer padlo mnoho skvelých nápadov, hoc nie všetky boli realizovateľné. Violette mala mladšieho brata, s ktorým si neustále robili naprieky, takže mala celú zásobu nápadov. S úsmevom som ju počúvala a konečne mi začínalo svietiť svetlo nádeje. Priprav sa, Niall. Game on.