Irresistible 7

Niall

„Hmm. Prečo zo sebou nevezmeš aj Nialla? Určite bude lepšia zábava v dvojici,“ zachytil som moje meno a zvedavo som zdvihol hlavu. Dovtípil som sa, že Mel ide von a Collin chce, aby vzala aj mňa.

„Určite chce dopozerať ten film, však?“ odvetila s úsmevom, no všimol som si, aká zlosť je v jej očiach. Určite nechcela, aby som išiel, no v tej chvíli som jej chcel spraviť strašne naprieky. A možno si to konečne vydiskutujeme a ja sa dozviem, prečo ma nenávidí.

„Vlastne, ani nie. Rád pôjdem,“ usmial som sa. Ten výraz, ktorý hodila, bol na nezaplatenie, hoc trval len zlomok sekundy. Vstal som a podišiel k nej.

„Tak teda večer. Ahojte!“ pozdravila a vybrala sa vonku. Kráčal som za ňou, no keď sa za nami zabuchli dvere, prudko sa ku mne otočila so zlostným výrazom, že som jej narušil plány a spustila:

„Aj keď si sa rozhodol ísť so mnou, budeš si musieť nájsť nejakú zábavu, lebo ja mám svoje plány, do ktorých ty nezapadáš. Zapíš si za uši, že to, že môj otec randí s tvojou mamou ešte neznamená, že sa spolu musíme bratríčkovať. O to nemám ani najmenší záujem. Takže ak ešte stále chceš ísť, nasadni do auta, no so mnou nikam nejdeš. Hneď ako v meste vystúpime, každý pôjde svojím smerom, je to jasné?“

Šokovane som na ňu hľadel a nevedel som, čo na to povedať. Takúto reakciu som v živote nečakal a zaskočilo ma, ako to vníma. Ku Gregovi bola milá celý čas a nehrala sa len na to, tak čím som si zaslúžil túto nenávisť? nechápal som.

Po chvíli, keď som sa stále neozýval, zamierila k autu pripravená odísť. Až keď naštartovala, spamätal som sa a rýchlo som nasadol. Mlčky som na ňu pozrel, no ona venovala pohľad ceste pred sebou a vyšla na ulicu. O pár minút sme už stáli na parkovisku pri pláži a ona sa začala upravovať. Premýšľal som, ako sa jej spýtať, čo ma so mnou za problém, takže som ani nepostrehol, kedy vystúpila.

„Ostávaš v aute?“ opýtala ma sa.

„Nie,“ riekol som po chvíli a vystúpil som.

„Tak fajn. Ja sa idem prejsť po centre a zistiť, aké podniky tu majú. Ty choď kde chceš, no o 10 sa stretneme pri aute, inak ideš domov preši alebo taxíkom, a keďže predpokladám, že nevieš adresu, radila by som ti tu byť načas. Zbohom,“ povedala bez citu a zamierila preč. Nechápavo som sa za ňou díval a premýšľal som, čo som jej spravil. Toto muselo byť osobné. Prečo inak by sa tak ku mne správala. Čo najskôr sa jej na to musím spýtať, no ako?

Keď som osamel, poobzeral som sa navôkol, no nemal som ani poňatia, kam ísť. Nechcel som jej tento večer ešte raz skrížiť cestu, aby ma náhodou nezaškrtila. A tak som sa vybral na pláž a len tak som si sadol na piesok. Pozeral som sa na mesiac, ktorý svietil nad vodou a premýšľal som o všetkom v mojom živote.

Za posledných 5 rokov sa naša kapela stala jedničkou v hudobnom priemysle a každý nás už poznal. Vydali sme 4 albumy a natočili niekoľko singlov. Dievčatá po celom svete nás zbožňovali, a aj keď mi občas liezlo na nervy, že nemám ani kúsok súkromia, len im sme vďačili za to, kde teraz sme. To oni za nás hlasovali na tých desiatkach ocenení a len vďaka ním už máme vlastné štúdio, kde sú všetky ceny uložené.

Premýšľal som aj nad chalanmi, koľko sa toho za tie roky zmenilo. No niektoré veci ostali rovnaké, ako napríklad naše priateľstvo. Doteraz sme spolu trávili veľa času, aj keď sme už nebývali spolu v jednom dome. Každý už chcel súkromie, aj keď priateľku mal v tejto chvíli len Louis.

Ja som medzičasom mal asi dve dievčatá, no nebolo to nič vážne. Ako inak, sklamal som sa, takže som v podstate na lásku zanevrel a sústredil som sa na hudbu, ktorá hrala v mojom živote veľkú rolu. Veľa času som doma strávil písaním textov a tvorením skladieb, no nie všetky uzreli svetlo sveta. Veľa z nich som si nechával pre seba uložené v zásuvke, pretože odrážali moje najhlbšie myšlienky a pocity. A taktiež som si nemyslel, že sú až tak dobré.

Z myšlienok ma vytrhlo zaškvŕkanie v bruchu a tak som sa postavil, že nájdem nejaký fast food alebo reštauráciu. Nemusel som hľadať dlho a našiel som, čo iné ako McDonald. Vošiel som dnu a objednal si. Väčšina stolov bola prázdna, tak som sa uchýlil do boxu v kúte a najedol som sa. Keď som odnášal tácku, zrak mi padol na hodinky. 21.55. Ani som nevedel, kedy ten čas stihol tak rýchlo zbehnúť. Asi by som mal radšej ísť, aby som Mel nedal ďalší dôvod sa na mne vyvŕšiť.

Krokom som zamieril k parkovisku a prišiel som tam s malým náskokom. Oprel som sa o auto a skúmal svoje topánky, kým som na chodníku nezačul prenikavé klopkanie niečích lodičiek. Melanie. pomyslel som si a mal som pravdu. Rýchlym krokom mierila k autu a už z diaľky ho otvorila ovládačom. Nasadol som a mlčky som hľadel do tmy pred sebou. O sekundu nasadla aj ona a naštartovala. Bez slova sme sa odviezli späť domov a vkročili do domu.

„Sme tu!“ zvolala nahlas Mel.

„Ako bolo?“ pýtal sa jej otec s úsmevom.

„Skvelo,“ usmiala sa taktiež. „Výborne sme sa bavili, však?“ pozrela na mňa so zdvihnutým obočím.

„Jasné, bolo to super,“ zdvihol som kútiky úst. „Len som už unavený, tak ak ma ospravedlníte, pôjdem si ľahnúť.“

„Ja idem tiež, dobrú noc,“ zašvitorila a vybrala sa po schodoch hore.

„Dobrú,“ povedala mamka s Collinom naraz a zasmiali sa. Boli šťastní. Prial som im to. Collin bol fajn chlapík a vyzeral, že ma má rád, len keby to tak bolo aj s jeho dcérou. Keby ma aspoň akceptovala. Vyšiel som taktiež hore a zamieril som do izby, ktorú mi pridelili. Bola celkom fajn s výhľadom na záhradu. Unavene som si ľahol na posteľ a pozeral sa do stropu. Bol to dlhý a únavný deň. A ďalšie ma ešte čakajú, tak by som sa mal radšej vyspať.

Mel

Celý večer som sa výborne bavila. Našla som pár klubov, no vošla som len do jedného, ktorý vyzeral najschopnejšie. Pri bare si ma odchytil jeden chalan, Christopher a zaviedol ma za svojou partiou, ktorú tvorili Beau, celým menom Beaumont, Jean Phillipe, ktorého volali len Phillip alebo Phil, Fleur, Claudine a Viollette. Claudine bola Christopherova sestra a pochádzali z Lyonu. Sem prišli na prázdniny za svojou sesterniou Fleur. Viollette bola jej kamarátka, Beau jej priateľ a Phil zasa Beauov kamarát.

Kým som pochopila jednotlivé vzťahy medzi každým, chvíľu mi to trvalo. Potom som im povedala o sebe, odkiaľ pochádzam a tak. Jazyková bariéra nebola problém, keďže všetci vedeli pekne po anglicky, len sme mali každý svoj prízvuk. 

Chvíľami sme len tak sedeli a klábosili, potom sme šli tancovať a zabávali sa. Tesne pred 10 som sa s nimi neochotne rozlúčila a sľúbila som, že prídem na pláž. Potom som sa už len ponáhľala k autu o ktoré ma už čakal opretý Niall. Bez slova sme si obaja sadli a odviezli sa domov.

„Sme tu!“ zvolala som nahlas, keď sme vošli do domu.

„Ako bolo?“ pýtal sa otec s úsmevom.

„Skvelo,“ usmiala som sa taktiež. „Výborne sme sa bavili, však?“ pozrela som na Nialla so zdvihnutým obočím dávajúc mu najavo, že ak nebude mlčať, ešte si to odpyká. Vlastne si to odpyká aj tak, no nechcela som, aby niečo vyklopil.

„Jasné, bolo to super,“ zdvihol nasilu kútiky úst. „Len som už unavený, tak ak ma ospravedlníte, pôjdem si ľahnúť.“

„Ja idem tiež, dobrú noc,“ zašvitorila som a vybrala sa po schodoch hore.

„Dobrú,“ povedala Maura s ocinom, no ja som už bola preč z dosahu. Zavrela som sa do izby a prezliekla som sa obľúbenej nočnej košielky. Hotová som zaliezla pod perinu a s myšlienkami na prieky Niallovi som zaspala.