Irresistible 14

Pred chvíľou dal Harry toto video na Twitter s komentárom 'Holy Jesus. SICCCKKKK'. Samozrejme, že sa na to hneď niektorí ozvali, že je bastard, že je to úžasné a ako sa mu to nemôže páčiť, no mám pocit, že dosť veľa ľudí nechápe, že to použáva expresívne ako nadšenie. Nemyslím si, že by si naozaj myslel, že je choré, že to tancovali na ich pesničku alebo že tancovali za Acceptance. No to je môj názor. Čo si myslíte vy? Inak to video je skvelé. :) 

Harry

Keď Mel odišla od bazéna, chvíľu na to som vstal aj ja a šiel som do izby. Keď som sa prezliekol, vrátil som sa k chalanom, ktorí sa ma samozrejme začali vypytovať, kam sa chystám. Povedal som, že sa chcem ísť na chvíľu prejsť do mesta a na to som odišiel. Mysleli si, že som už ušiel preč, no ja som zamieril do kuchyne počkať Mel.

Nerád som im klamal, no v tomto prípade to bolo nutné. Už som videl ich reakcie, keby vedeli, že som súhlasil, že Melanie zveziem. Niall by ma asi zavraždil. A tak bola milosrdná lož lepšia. O pár minút som začul na schodoch opätky a o chvíľu sa v kuchyni objavila Mel.

„Môžeme ísť?“ opýtala sa ma a ja som len s úsmevom prikývol. Keď sme sedeli v aute a vychádzali sme von cez bránu, opýtala sa ma.

„Čo si povedal chalanom, že kam ideš?“

„Prejsť sa do mesta,“ usmial som sa.

„V podstate si neklamal,“ zasmiala sa. „Nebolo im to divné?“

„Už si na to u mňa zvykli. Veľa krát sa chodím len tak niekam prejsť.“

„Ach tak. No okay,“ prikývla a ďalej sa venovala už len stromom popri ceste a navigácii. Keď sme zastavili na parkovisku, vystúpila vonku a ja som ostal sedieť. Myslel som si, že ju počkám v aute, no ona mala iný názor.

„Na čo čakáš?“ spýtala sa

„Čože?“ otočil som sa ku nej prekvapene.

„Veď poď so mnou. Nebudeš tu predsa niekoľko hodín sedieť a čumieť doblba, nie?“

„Jaj, jasné. Idem,“ spamätal som sa rýchlo a vystúpil von. Zamkol som auto a podal jej kľúče, no ona mi odsunula ruku preč, aby som si ich nechal. Tak som si ich vložil do vrecka a v tichosti som za ňou kráčal ulicou. Už to začínalo byť naozaj divné, keď ma napadla prosba Nialla, aby niekto z nás zistil, prečo ho nenávidí.

„Môžem sa ťa niečo spýtať?

„Pýtaj sa. Uvidím, či odpoviem,“ usmiala sa Mel.

„Tak dobre. Prečo si na Nialla taká zlá? S Louisom si sa už normálne rozprávala, aj so Zaynom a celkovo na nás všetkých si milá. Tak prečo Niall?“ začal som a všimol som si, ako jej zmizol úsmev z tváre.

„Nechcem o tom hovoriť,“ odvetila.

„Tak dobre, len mi povedz, či to je tým, že je populárny alebo ti niečo urobil.“

„Prepáč, ale to nie je tvoja starosť,“ odvrkla a vošla dnu. Asi som zašiel ďaleko. Dúfal som, že som nespravil osudovú chybu, keď som sa jej to opýtal. No vyzerá to tak, akoby jej fakt nejako ublížil. Ktovie, ako? premýšľal som, pričom som kráčal za ňou k boxu, kde boli jej priatelia. Privítala sa s nimi a ja som sa postavil za ňu.

„Guys, toto je Harry. Harry, to je Fleur, Claudine, Violette, Beau, Phil a Chris,“ predstavila nás mávnutím ruky. „Harry je môj odvoz.“

Videl som údiv na tvárach dievčat a zlosť na chlapcoch. No tá bola neopodstatnená. Ani jedna z nich ma nezaujímala. Bol som tu len a len kvôli Mel, takže si mohli dať pohov.

Večer zbehol celkom rýchlo. Po chvíli sa so mnou všetci normálne bavili a oni si pripíjali. Krátko pred 11 sa zdvihli na odchod a s Mel sa zatackalo. Podržal som ju a uistil som sa, že zvládne chodiť. Až potom som vykročil vedľa nej naspäť k autu. Bez slova sme sa posadili a ja som naštartoval. Viezol som nás naspäť k domu, keď sa na polceste ozvala.

„Zastav, prosím.“

„Čože?“ nechápal som.

„Zastav,“ riekla naliehavejšie, a tak som podišiel na kraj cesty a zastavil som.

„Deje sa niečo? Je ti zle?“ opýtal som sa ustarostene.

„Nie, nie. Len som sa chcela uistiť, že ten mini rozhovor pred klubom nič nezmenil.“

„Iste, že nie. Teda ak nechceš,“ usmial som sa. Popravde sa mi uľavilo, pretože som sa bál, že je na mňa ešte stále nahnevaná.

„Som rada. Môžeme ísť,“ usmiala sa tiež a tak som nás odviezol domov. Spoločne sme vošli dnu, a pobrali sa hore schodmi, pričom mi Mel spomínala, ako bola prvýkrát opitá. Vraj šla vtedy autobusom s kamarátkou a keď zastavil, neudržala rovnováhu a spadla nejakému týpkovi rovno do lona. Nemohol som sa nesmiať, keď som odrazu pred nami na schodoch zbadal Zayna.

Zamrzol som a nevedel som, čo robiť. Mel podišla ku mne a objala ma.

„Ďakujem za odvoz,“ usmiala sa a dala mi pusu na líce. Potom vyšla popri Zaynovi po schodoch nahor a zmizla na poschodí. Zayn sa na mňa zarazene pozeral a ja som cítil, že by som mal asi niečo povedať. No nevedel som, čo.

„Stretli sme sa v meste, tak som ju zviezol, lebo bolo opitá,“ povedal som rýchlo.

„Nemusíš mi nič vysvetľovať. Tvoja vec, čo robíš,“ odvetil ostro a prešiel popri mne do obývačky.

„Nepovedz to Niallovi, prosím. Dotklo by sa ho to,“ zvolal som a šiel som za ním.

„Nepoviem, no ty by si mal, ak s ňou niečo máš,“ otočil sa ku mne.

„Nemám s ňou nič,“ odvetil som hneď. „Zatiaľ.“

„Fajn, tvoja vec,“ odvrkol a vyšiel von na záhradu, kde boli ostatní chalani. Pridal som sa ku nim a samozrejme, že sa ma hneď začali pýtať, kde som bol. Odvetil som, že som sa prešiel po meste a bol som v jednom klube. Medzitým som zachytil Zaynov pohľad, tak som dodal:

„Tam som sa stretol s Mel, tak som ju odviezol domov, pretože bola trošku pripitá.“

„Čože?“ vyskočil na mňa Niall.

„Bol to len odvoz z mesta, nič viac. A navyše som mal príležitosť zistiť niečo o jej nenávisti k tebe,“ odvetil som.

„A čo si zistil?“

„No ... v podstate nič, pretože odmietala čokoľvek povedať. Vraj to nie je moja starosť, no keď som sa jej opýtal, či si jej niečo urobil, vyzeralo to tak, akoby to bola pravda, no nie som si 100% istý. Mal by si porozmýšľať, čo také sa stalo, odkedy ju poznáš.“

„Veď som ju videl prvýkrát v našej záhrade, keď ma zabíjala pohľadom,“ ohradil sa Niall.

„A si si istý, že si ju predtým niekde nestretol?“ opýtal sa Liam.

„Myslím, že nie. Ale nie som si úplne istý,“ priznal Niall a zamyslel sa. „Stretol som milióny dievčat a fanúšičiek. Nemôžem si všetko pamätať!“ vzdal to napokon.

„Tak čo teraz?“ opýtal sa Louis.

„Plán pokračuje. Dostať sa k nej čo najbližšie a zistiť to,“ povedal odhodlane. No v podstate to bola naša misia a on sa mohol len nečinne prizerať.

„Tak fajn. Poďme už spať. Zajtra je tiež deň,“ zdvihol sa Zayn a my sme ho nasledovali do domu. Na poschodí sme sa rozdelili každý do svojej izby a zaliezli do posteli. Ktovie, čo nás čaká zajtra.