Irresistible 2

To si snáď robí žarty?! Maura?! Horanová?! Matka toho idiota z One Direction? Len to nie, prosím. Že je to nejaký žart? pýtala som sa samej seba a s kamenným výrazom som sa pozerala na dvere, ktorými práve otec odišiel. Stačilo mi, keď sme sa sem prisťahovali, ako boli z neho všetci omámený. Nepotrebujem ho aj do rodiny! Musím ísť za Hayley! rozhodla som sa a v momente som otvárala dvere vonku.

„Idem sa prejsť!“ zakričala som a už ma nebolo. Vyšla som von na ulicu a rýchlym krokom som kráčala po ceste. Hayleyin dom bol za rohom a o pár minút som už bola u nej. Zaklopala som na dvere a otvorila mi jej mamka.

„Ahoj, Melanie. Neprišli ste spolu pred chvíľou domov?“ čudovala sa.

„No áno,“ usmiala som sa nasilu. „Potrebujem s Hayley hovoriť.“

„Tak poď ďalej.“

„Ďakujem, pani Stepfordová,“ odvetila som a vošla dnu. Hneď som zamierila hore schodmi do Hayleynej izby a vtrhla som dnu.

„Vravela som ti, mami, že máš klopať!“ zvolala otrávene Hayley a zdvihla pohľad od obrazovky notebooku, čo mala na kolenách. „Mel?!“

„Ahoj, Hayley,“ zaksichtila som sa. „Musela som prísť.“

„Čo sa stalo? Niečo s Nickom?“

„Nie, medzi nami je všetko fajn. Otec si našiel ženskú,“ vysypala som to zo seba.

„Páni. A to je zlé? Veď si mi už nespočetne veľa krát spomínala, že chceš, aby si niekoho našiel, aby nebol sám, nie?“ nechápala Hayley.

„Najprv som sa potešila. No potom som zistila, kto to je.“

„Tak to už vysyp!“ naliehala na mňa.

„Maura Horanová!“ zvolala som zúfalo a hodila som sa na posteľ vedľa nej.

„Počkať?! Nie je to matka toho chalana z One Direction?“ pýtala sa šokovane.

„Áno, je! Vieš, ako veľmi by som si želala, aby existovala ešte iná Maura, ktorá žije v tomto meste a má dvoch synov?“

„Veď ty neznášaš One Direction!“

„Veď práve! A teraz sa mám bratríčkovať s jedným z tých nafúkancov!“

„Keby bola na tvojom mieste hociktorá iná, asi by od šťastia skákala po plafón,“ zaškerila sa Hayley.

„To nie je vtipné,“ zamračila som sa. „Nechcem sa s ním stretnúť. Nechcem ho spoznať. A už vonkoncom nechcem, aby sme boli rodina!“

„Nepreháňaj. Zatiaľ spolu ešte len chodia. To hneď neznamená, že sa musia zobrať.“

„Máš pravdu. Postarám sa o to, aby sa to nestalo!“ zaumienila som si a konečne som mala aspoň aký taký dobrý pocit.

„Práve tak som to nemyslela, no nevadí,“ zamrmlala si Hayley pre seba, no ja som ju už nepočúvala.

„V sobotu k ním máme ísť na obed. Tam spoznajú pravú Melanie Bensonovú,“ zasmiala som sa škodoradostne a s úsmevom som Hayley objala. „Ďakujem ti,“ riekla som a zamierila k dverám.

„Nie je zač,“ šepla Hayley a vrátila sa k notebooku. Ja som medzitým vyšla z ich domu a spokojne som vykračovala späť. V hlave sa mi začal rodiť plán.

V sobotu ráno som vstala tesne po 9 s úsmevom na tvári. Dnes je ten deň. Deň D. Musela som sa pripraviť na svoj veľký herecký výkon. Možno ma po tomto bude otec nenávidieť, no robila som to pre svoje a vlastne aj jeho dobro.

Zamierila som do kúpeľne a po dlhom horúcom kúpeli som sa vrátila do izby obmotaná v uteráku. Skontrolovala som čas a hodila som na seba staré rozťahané tričko a legíny a zišla som dole na raňajky. Pri linke už stál otec a pripravoval vafle.

„Mňam,“ oblizla som sa a usadila sa za stôl. „Rozmaznávaš ma.“

„A koho iného by som mal rozmaznávať, ak nie teba,“ zasmial sa ocino. „Veď si moja jediná.“

Plus tvoja láska, dodala som pre seba a za chrbtom som naňho hodila kyslý výraz. Po raňajkách som sa pobrala späť do izby a zapla som si tablet. Prihlásila som sa na sociálne siete a chvíľu som listovala na rôznych internetových stránkach. Potom mi prišla správa. Od Hayley.

Že si si to rozmyslela...?

Samozrejme, že nie. Musí sa mi to podariť. :-)

Mel, nerob to. Zraníš svojho otca a aj Mauru, ktorá ti nič nespravila. Nenechaj nenávisť zatieniť tvoj zdravý rozum.

Prepáč, Hayley, ale už som sa rozhodla a nebudem to meniť. Je to pre dobro nás oboch.

Hádam si to ešte rozmyslíš.

Nerozmyslím.

Odpísala som poslednú správu a odhlásila som sa. Bola som sklamaná podporou svojej kamarátky, no ešte som tu bola ja. Zvládnem to aj sama.

„O pol hodinu odchádzame!“ zakričal na mňa zdola otec a ja som sa šla pripraviť. Obliekla som si bielo-modré pásikavé šaty a k nim som doladila tmavomodré lodičky, kabelku a doplnky. Spokojná so svojím outfitom som sa vybrala do kúpeľne a jemne som sa nalíčila. Premýšľala som síce aj o tom, že by som sa obliekla trošku nevhodne, no napokon som to zavrhla až do druhej fázy. No dúfala som, že k tej druhej fáze nebude musieť prísť.

Vychystaná som zišla dole a pripojila som sa k otcovi, ktorý už čakal pri dverách.

„Hotová?“

„Jasné, môžeme ísť,“ usmiala som sa a v duchu som sa radovala. Horanovci bývali na druhom konci mesta, takže sme šli autom, no cesta zbehla pomerne rýchlo. Keď sme zastavili, chystala som sa vystúpiť, no otec ma zadržal.

„Mel, chcem, aby si vedela, že Maura je pre mňa veľmi dôležitá a ľúbim ju a aj ona mňa. Nechcem o ňu prísť pre jeden z tvojich vrtochov. A aj keď ma tvoja reakcia včera prekvapila, nechcem nechať nič na náhodu, tak by som ťa chcel poprosiť, aby si sa správala slušne k nej aj k jej synom,“ vysypal zo seba otec svoj monológ.

S úsmevom som prikývla, no len čo som vystúpila z auta, úsmev sa mi vytratil. Uvedomila som si, čo vlastne povedal a ako mu na nej záleží. Taktiež som nechcela, aby sa mi miešal do vzťahu s Nickom a on ho napokon začal rešpektovať. Začali sa vo mne zmietať pochybnosti, ako som kráčala za otcom k domu.