Irresistible 4

Keď sa vrátil Greg s otcom v novom tričku, prisadli si k Niallovi a pustili sa do debaty. Jedným okom som ich pozorovala a tak trochu som začala žiarliť. Už som nebola iba ja, ale aj Greg a Niall. Otec sa o nich úprimne zaujímal a štvalo ma, že sa majú o čom rozprávať. No oni sa nie len rozprávali. Oni sa aj dobre bavili a smiali. Mala som pocit, akoby mi kradli otca.

Odrazu sa ku mne niekto posadil. Bola to Maura.

„Rozumejú si,“ riekla s úsmevom.

„Áno, rozumejú,“ odvetila som, no smútok v hlase som nemohla zakryť.

„Hnevá ťa to, však?“

„Ale nie,“ klamala som.

„Nemusíš zapierať. Poznám ten pocit. Tiež som to v detstve zažila, len s mamkou. Mala som pocit, akoby ma okrádali, že je to tak?“

„No, áno,“ priznala som.

„Nemusíš sa báť. Tvoj otec ťa bude navždy milovať najviac. Si jeho dcéra a to sa nezaprie. Len sa budeš musieť zmieriť s tým, že už nebude celý tvoj,“ usmiala sa.

„Ja viem. Už dávno som chcela, aby si niekoho našiel a nebol sám. Len som si nikdy nemyslela, že by som sa potom cítila tak ... opustene.“

„Nemusíš sa tak cítiť, Mel. O otca nikdy neprídeš, tak ako oni neprídu o mamu. Akurát získate pár ľudí, ktorí vás majú radi navyše.“

„Asi máte pravdu,“ povzdychla som si.

„Viem, že máš svojho otca nadovšetko rada, no ak by si niečo potrebovala, čokoľvek, chcem, aby si vedela, že za mnou môžeš kedykoľvek prísť. Predsa len, niektoré veci sa ľahšie riešia so ženami ako s mužmi, nie?“

„Ďakujem,“ usmiala som sa na ňu a cítila som, že začína v mojom srdci naberať určité miesto. Možno to nebude až tak zlé, pomyslela som si. No s Niallom som ešte neskončila!

„Mohla by som si odskočiť na toaletu?“ opýtala som sa.

„Ale iste. Keď vojdeš  vo domu, choď do chodby a druhé dvere,“ riekla.

„Vďaka,“ odvetila som a vošla do domu. Uistila som sa, že ma nik nenasledoval a vyšla som na poschodie. Hľadala som Niallovú izbu a napokon som ju aj našla. Vedela som, že je jeho vďaka fotkám s ostatnými členmi skupiny a tak som vošla dnu a zavrela som za sebou dvere. Poobzerala som sa dookola, čo by som tu mohla vystrojiť.

Ako prvú som zbadala jeho gitaru. Jeho miláčika. Hneď som k nej podišla a premýšľala som, či neprerežem nylonové struny, no napokon som ich len poriadne rozladila. Na stole som našla krabičku s brnkatkami, ktoré som vybrala a vysypala do útrob gitary. Potom som hľadala ďalšie obete mojej nenávisti.

Keď som bola hotová, našla som v zásuvke kúsok papierika a napísala som naňho.

We´re not done yet! M

Nechala som ho ležať na stole a zišla som dole. Vrátila som sa na záhradu, kde sa ma otec pýtal, kde som tak dlho bola. Ospravedlnila som sa, že som nemohla nájsť toaletu a posadila som sa vedľa neho. Cítila som na sebe Niallov pohľad, tak som mu ho opätovala. Díval sa na mňa so zlosťou, no to ešte nevedel, čo ho v izbe čaká. Spokojne som sa usmiala a začala som debatu s Gregom.

Po ďalšej hodine konverzácie sme sa napokon rozlúčili a pobrali sa domov. Konečne. Hneď som napochodovala do izby a zapla tablet. Poslednú dobu som ho používala takmer neustále a laptop som ani nezapla. Akurát mobil som zobrala do ruky, keď som potrebovala niekomu zavolať. To bolo všetko.

Mission accomplished ;-) Napísala som správu Hayley na Facebook. V momente mi prišla odpoveď.

Ty si to vážne urobila? :-O

No, vlastne nie tak celkom :-P

Ako to? Čo sa vlastne stalo?

Vybila som si zlosť, ale len na Niallovi. Jeho mamku a otca som potrestať nemohla. Boli tak milý. Dokonca aj Niallov brat Greg. Dostali sa mi pod kožu. Niall, bohužiaľ pre neho, neuspel :D

Aspoň že tak :-) aj keď stále nechápem, prečo ho tak nenávidíš

To teraz nerieš.

Ako chceš. A čo si mu vlastne vyviedla?

A tak som jej opísala celý môj deň u Horanovcov. Nemohla som sa ubrániť úškrnu na mojej tvári a aj keď so mnou Hayley nie celkom súhlasila, musela sa smiať na tej šálke s čajom. Nechcela by som byť na jeho mieste. Keď som chcela, dokázala som sa zmeniť z milého dievčaťa na poriadnu mrchu. Real bitch. No ak si to niekto zaslúži, prečo mu to nedopriať. A Niall si to rozhodne zaslúžil.

Niall

Keď odišli, konečne som si vydýchol. Nevedel som, čo mala Melanie so mnou za problém, no veľmi rád by som to zistil. Chcel som vedieť, čo som jej spravil, že si na mňa od prvého momentu sadla. Najprv ten vražedný pohľad a potom čaj. Čo to bude nabudúce? pomyslel som si, no to som ešte nevedel, čo ma čaká hore.

Keď som sa však vrátil do svojej izby, kde som si po príchode len hodil veci, ostal som v šoku. Ako prvú som zbadal moju gitaru. Struny z nej až viseli, ako sa ju pokúšala rozladiť. Smutne som si povzdychol a začal som ich naťahovať. Aspoň že ich nepretrhla. Medzitým som sa obzeral po izbe a všímal si ďalšie veci, ktoré boli zničené.

Keď bola gitara dokončená, opravil som aj zvyšok izby a zúfalo som sa hodil na stoličku pri písacom stole. Čo má to dievča za problém?!  nechápal som. Potom mi padol zrak na papierik ledabolo pohodený na stole. Zvedavo som ho zodvihol a prečítal som si, čo tam bolo napísané.

Ešte sme neskončili! M

„Paráda!“ povzdychol som si. Už sa neviem dočkať najbližšej návštevy. Musím prísť na to, čo proti mne má, zaumienil som si a vyhodil papierik do koša.

„Konečne doma!“ usmial som sa aspoň na chvíľu a začal si vybaľovať veci. Hádam sa to nejako urovná a toto nebude najhoršie leto v mojom živote.