Irresistible 16

No čo, kočeny :) aké bude zajtra vysvedčko? :D a oslavy po ňom? Máte nejaké plány na piatok? Lyžovačka či relax doma? :-) tak hádam sa zastavíte aj pri novej časti zajtra :-) príjemné čítanie ;-) obrázky doplním neskôr, pretože mi nefunguje Google Chrome a cez iný sa nedajú načítať :)

Mel

V kuchyni som sa stretla s Harrym, Louisom a Liamom, tak som začala debatu a skĺzlo to až k mojej historke, ktorú som včera vravela Harrymu, tak som ju povedala opäť. Chalani vybuchli smiechom a v tej chvíli vošiel dnu Zayn. Všetci sa naňho pozreli a ja som sa zvodne usmiala. Taktiež mi venoval úsmev a sadol si.

 „Dobré ráno,“ pozdravil a vzal si toast.

„Aj tebe,“ usmial sa Louis. Liam naňho žmurkol, no Harry naňho hodil nahnevaný pohľad. Určite si všimol, ten úsmev medzi nami a začal žiarliť. Pekne, pekne. Ide to samo.

„Na čom ste sa tak smiali?“ opýtal sa Zayn.

„Harry chcel, aby som aj Louimu a Liamovi povedala historku z mojej prvej opitosti, tak som im to povedala,“ usmiala som sa.

„Škoda, že si to nepočul. Vážne to bolo vtipné,“ zasmial sa Louis.

„Možno nabudúce,“ odvetil.

„Môžem ti to povedať neskôr večer, tak ako včera,“ chopila som sa príležitosti zasiať semienko hádky medzi Harrym a Zaynom. Liam s Louisom naňho hodili prekvapené pohľady a Harry bol ešte viac naštvaný.

„Stretli sme sa tu, tak sme sa zakecali,“ pokrčil plecami na vysvetlenie a vrátil sa k jedlu.

„Veď to je vaša vec,“ riekol Liam a nastalo trošku trápne ticho. A potom sa ozval Louis.

„Mel. Môžem jednu otázku?“

„Iste. Pýtaj sa,“ usmiala som sa.

„Prídeš mi ako úplne v pohode holka, milá a priateľská. Teda aspoň k nám. Prečo nie aj k Niallovi?“

Úsmev mi zmizol na tvári a môj výraz sa zmenil na odmeranosť. Zase do toho rýpu. Prečo s tým nedajú pokoj?

„To je moja starosť,“ odvrkla som a zdvihla sa na odchod.

„Prepáč, nemyslel som to tak. Len že sa Niall kvôli tomu dosť trápi,“ odvetil a ja som na chvíľu zastavila. Pocítila som menšie výčitky. Chcela som sa pomstiť, no nie tak, že by trpel. Aj keď ja som vtedy trpela tiež, nechcela som to isté. V tej chvíli mi to prišlo všetko ľúto, no nemohla som sa prezradiť, tak som odvetila:

„Bohužiaľ,“ pokrčila som plecami a odišla som preč. Sadla som si na posledný schod a premýšľala som nad tým všetkým. Nepočítala som s výčitkami. Nemali prísť. No prišli a už som tomu nemohla zabrániť. Nabúrali celé moje odhodlanie a sebazaprenie.

Dosť! Musíš sa spamätať! Nemôžeš to nechať tak! A čo, keď trpí? Ty si trpela tiež! ozvalo sa moje druhé ja. Rýchlo som sa spamätala a vrátila sa späť k plánu zničiť Nialla. A vtedy som začula zvýšené hlasy z kuchyne.

„Prečo sem pletieš Taylor. Toto je niečo celkom iné!“

„Samozrejme, že to je iné! Si naštvaný, že si nedostal, čo si chcel a mám to ja!“

„Jasné, len si nenamýšľaj. Ešte nič nemáš!“

„Som bližšie, než si ty!“

„To sotva!“

Zvedavo som podišla k dverám, aby som lepšie počula.

„Tak dosť!“ skríkol Liam a tým ukončil ich hádku. „Čo sa tu deje?!“

„Nič,“ odvrkli naraz.

„Tak prečo po sebe skáčete ako baby na trhu?“

„Kašli na to. Odchádzam do mesta!“ odvrkol Zayn a začula som kroky k dverám. Rýchlo som sa skryla za botník a počkala som, než sa za ním zavreli dvere. Presmerovaná opäť na pomstu som sa pousmiala nad svojím víťazstvom a vyšla som do izby. Prezliekla som si denimovú košeľu a bielu sukňu a doladila som to hnedým opaskom. Obula som si hnedé sandále a do kabelky si zbalila veci. Vychystaná som vyšla  von a nasadla som do auta.

Odviezla som sa na druhý koniec mesta a zastavila som pred domom, kde bývala Fleur, Claudine a Chris. Dohodli sme sa, že sa zvezieme do Marseille, pretože sme si chceli kúpiť niečo na seba a Chris vraj potreboval vybaviť niečo v agentúre. Radšej sa ho na to nik nepýtal.

A tak nasadli do auta a o polhodinu sme už boli na mieste. S Chrisom sme sa dohodli, že si zavoláme a skočíme ešte na obed a my holky sme vyrazili do obchodov. Napokon sme s plnými rukami zavolali Chrisovi a stretli sme sa v reštike. Medzitým sme zbalili tašky do kufra, aby sme ich stále nenosili a išli sme naplniť prázdne žalúdky.

Chris sedel vedľa mňa a po celý čas sa ma na niečo pýtal. Mala som dojem, že sa snaží zblížiť, no ja som o to nemala záujem. Nepotrebovala som ďalšieho chalana, s ktorým by som niečo riešila. Stačili mi tí piati v dome. A tak som sa rozhodla mu to povedať, no nemala som príležitosť. Až keď sme sa vracali k autu, spomenula som si, že som ešte chcela ísť do lekárne. Chris sa podujal, že pôjde so mnou a mne sa naskytla príležitosť si to s ním ujasniť.

„Čo vlastne potrebuješ?“ pýtal sa ma cestou.

„Len nejaké tabletky,“ odvetila som. „Počkaj ma tu.“

Vošla som sama do obchodu a vystála som si rad. Konečne som sa dostala k pultu, tak som sa opýtala, či majú placebo tabletky. Predavačka na mňa nejako zvláštne pozrela, no napokon mi ich dala a ja som si ich odložila do kabelky, aby ich Chris nevidel. Vyšla som von a spoločne sme sa pobrali naspäť k autu. V tichosti. Chcela som si to s ním vyjasniť, no nevedela som, ako začať. Napokon to za mňa vyriešil Chris.

„Kým sme ešte sami... Chcel som sa ťa už dávnejšie spýtať, či by si so mnou niekedy nešla na večeru a do kina,“ usmial sa nervózne.

„Chris, ja ...  si veľmi milý chalan a mám ťa rada, no som zadaná, takže by to asi nešlo,“ povedala som úprimne.

„Chápem, škoda pre mňa,“ pousmial sa.

„Nehneváš sa?“

„Jasné, že nie. Aspoň som to skúsil.“

„Takže kamaráti?“

„Samozrejme,“ usmial sa a dorazili sme k autu. Nasadli sme a odviezli sa naspäť domov. Prišla som pomerne skoro a zamierila som priamo do kuchyne. V hrdle som mala neskutočné sucho a potrebovala som sa napiť. No tam už, ako inak, sedeli chalani. Tentoraz aj s Niallom. Zayn s Harrym po sebe hádzali nevraživé pohľady a ja som sa neubránila úsmevu. Ako krásne to vychádza.