Irresistible 17

Možno poteším, že som dala časť, no na konci sa aj tak budete hnevať :-P :D xixi

„Ahojte!“ zvolala som.

„Ahoj,“ odpovedali mi všetci okrem Nialla.

„Idem si spraviť kávu, dá si niekto?“

„Ja.“

„So mnou počítaj.“

„Aj so mnou.“

„Aj mne môžeš.“

„Ty nebudeš Niall?“ usmiala som sa naňho umelo.

„Nie, ďakujem,“ zamračil sa na mňa a ja som sa pustila do príprav. Kým sa zohriala voda, vybrala som z tašky už pripravenú jednu placebo tabletku a nenápadne som ju rozpučila. Potom som sa otočila, či sa niekto pozerá a zachytila som len Niallov skúmavý pohľad. Zatvárila som sa nevinne, no tak, aby spoznal, že mám niečo za lubom.

Všetko som už mala naplánované. Otočila som sa naspäť k rozdrvenej tabletke a hodila som ju do jednej zo šálok. Vedela som, že to Niall videl a presne to bol môj zámer. Keď zovrela voda, zaliala som ju do šálok a podala som každému jednu. Tú s tabletkou som posunula Harrymu a so svojou šálkou som si sadla k stolu.

Odpila som si a pozerala som na Harryho. Nevšímal si ma. No niekto iný áno. A tak som naďalej uprene pozerala na Harryho a jeho šálku, čím som ešte zvýšila Niallovo podozrenie. Keď sa Harry chystal odpiť si z kávy, Niall zvolal:

„Nepi to!“

„Prečo?“ nechápal Harry a všetci sa začudovane pozerali na Nialla.

„Je to otrávené.“

„Ale prosím ťa. Nevymýšľaj si,“ mávol rukou Harry a opäť sa chystal odpiť.

„Nie!“ zastavil ho Niall opäť.

„Už s tým prestaň. Prečo by to bolo otrávené?“

„Videl som, ako tam niečo sype.“

„Melanie? Nie si už trochu paranoidný, Niall?“ ozval sa Louis.

„Viem, čo som videl!“ trval na svojom Niall.

„Obviňuješ ma, že chcem otráviť Harryho?“ opýtala som sa ho.

„Áno!“

„Fajn, tak sa pozeraj!“ zvolala som naoko nahnevane a podišla som k Harrymu. Vzala som mu šálku z rúk a celú som ju vypila.

„Ale ...“

„Niall, už to zašlo priďaleko. Nemôžeš ju takto obviňovať!“ riekol Louis.

„Možno ti urobila pár zlých vecí, ale prečo by chcela otráviť Harryho?“ dodal Liam.

„Ja som to videl!“ trval na svojom Niall.

„Tak to by mala byť teraz otrávená ona, nie? No zdá sa, že je úplne v poriadku,“ ozval sa Zayn.

„Ale...“ začal Niall, no Louis ho prerušil.

„Už dosť. Mal by si sa nad sebou zamyslieť. Už dlho ti nič nespravila, tak by si ju mohol prestať zo všetkého obviňovať!“ povedal a postavil sa. Ostatní chalani naňho hodili sklamané pohľady a pobrali sa za ním. Sledovala som Niallov výraz, no nepocítila som žiadne zadosťučinenie. Vlastne, keď som videla jeho bolesť, prišlo mi ho ľúto. Čo to so mnou je?!

„Prečo to robíš? Čo proti mne máš?“ osopil sa na mňa. Postavila som sa a podišla som k nemu bližšie.

„Skús nad tým porozmýšľať. Nechovala by som sa takto bezdôvodne,“ odvetila som snažiac sa zahnať výčitky.

„Možno je dôvod len to, že som to ja. Alebo, že som slávny. Ja neviem, čo proti mne máš, keď sme sa predtým nestretli! Ale už ma unavujú tie tvoje hry! Videl som, ako si do tej šálky niečo sypala, no očividne to bol len ďalší trik, ako odo mňa odohnať mojich priateľov. Veľmi pekne ti ďakujem. Určite som ti tiež tak strpčil život!“ vylial si dušu.

No ja som bola v šoku. Ten príval emócií a jeho bolesti mnou otriasol. Akoby sa vo mne niečo pohlo a padlo aj posledné odhodlanie na pomstu. V tej chvíli, keď som ho videla tak zroneného, v myšlienkach preniesla do minulosti, a tak sa vrátili aj všetky city k nemu.

Ten náhly príval ma doslova zavalil a spôsobil chvíľkovú nerozvážnosť. Z ničoho nič ma ovládli city a ja som sa k nemu nahla a pobozkala som ho. Neodtiahol sa. Po pár sekundách som sa spamätala a odtiahla som sa. Pozeral na mňa zmätene, no to nebolo nič oproti tomu, aká zmätená som bola ja. Čo som to spravila? Ako sa to mohlo stať? Nevedela som to vysvetliť.

Šokovane som hľadela na Nialla a nevedela som, čo spraviť. Odrazu som sa otočila na päte a rozbehla som sa preč. Vybehla som na záhradu a ďakovala som bohu, že tam práve nik nebol. Mierila som až na koniec a sadla som si pod strom tak, aby ma od domu nebolo vidne. Oprela som sa o kmeň a vložila si hlavu do dlaní.

Už som viac nevládala udržať slzy. V prúdoch mi stekali po tvári a ja som sa neubránila vzlykom. Všetky spomienky spred 4 rokov mi zaplavili myseľ a nemohla som im nejako utiecť. Spomínala som na to, čo sa počas celého toho týždňa stalo a bolesť, ktorú som prežívala vtedy, ma znovu zaplavovala.

Odrazu sa vedľa mňa ozval šuchot a ja som vyľakane zdvihla hlavu. Bol to Louis. Kráčal ku mne s ustaraným výrazom, no keď zbadal moju slzami zmáčanú tvár, jeho výraz sa ešte prehĺbil. Podišiel ku mne a sadol si vedľa. Pozerala som sa do zeme predo mňa a bola som ticho.

„Si v poriadku?“ opýtal sa ma.

„Áno, som,“ poprela som všetko a utrela som si slzy.

„Jasné. Vyzeráš v najlepšom poriadku,“ povedal ironicky a objal ma. „Bude to v poriadku,“ riekol upokojujúcim hlasom a pritiahol ma k sebe. Keď som si opäť uvedomila všetky súvislosti, znovu som sa rozplakala, tentoraz v Louisovom náručí. Nič sa nevypytoval, len ma pevne držal a bol pri mne. To mi v tej chvíli bohate stačilo.

„Nechceš o tom hovoriť. Uľaví sa ti,“ riekol po chvíli.

„Nemôžem,“ zavzlykala som.

„Samozrejme, že môžeš. Nikomu to nepoviem.“

„Prisaháš?“

„Prisahám,“ usmial sa na mňa. „Mne môžeš veriť. Tak čo ťa trápi?“

„Minulosť. Už dávno som ju pochovala za mnou, no tentoraz a dohnala.“

„Má to niečo spoločné s Niallom?“

„Má to všetko spoločné s ním. On je príčinou, prečo som v škole skolabovala a takmer som zomrela!“

„Čože? Ako to?“ nechápal Louis. Utrela som si slzy a posadila sa vzpriamene. Nadýchla som sa a spustila som.