Irresistible 22

Sorry, že som včera nedala časť, len som sa nedostala na pc :) enjoy 

Harry

Zobudil som sa na akési kroky. Otočil som hlavu a videl som Louisa, ako mizne na chodbe. Predpokladal som, že ide do kuchyne dať si niečo pod zub, tak som sa vybral za ním, pretože aj mne už škvŕkalo v žalúdku. No keď som zišiel dole, Louis tam nebol. Vzal som si banán a jediac ho som hľadal Louisa po prízemí. No nikde nebol. Na záhrade som videl len Nialla vyvaleného pod stromami, tak som ho nechcel rušiť.

Opäť som teda vyšiel hore a zamieril som do izby predpokladajúc, že sme sa len minuli. No izba bola prázdna. Dojedol som banán, odhodil šupku do koša a vybral sa k balkónu prevetrať sa. Keď som však otvoril dvere, začul som akési hlasy z vedľajšieho balkóna.

Opatrne som pootvoril dvere a priložil som ucho k mini škáre, aby som počul rozhovor. Viem, že sa načúvať cudzím rozhovorom nemá, no nemohol som odolať. A odrazu som začul Louisa.

„...len krátke, no výstižné: ´Ľúbim ťa!´,“ riekol. V momente mi začalo biť srdce a premýšľal som, s kým sa to rozpráva. Boli len dve možnosti – Melanie alebo Hayley. Keby volal z mobilu, nebol by na ich balkóne. Premohla ma žiarlivosť a tak som pomaly pootvoril dvere viac a opatrne som vykukol von. Ako som predpokladal, bola to Melanie a práve sa s Louim objímala. Šokovane som vypúlil oči a potichu som zavrel dvere. Oprel som sa o nich a s otvorenými ústami som premýšľal.

Čo to Loui robí? Práve jej vyznal lásku. Nemal by ju vyznávať Eleanor? A prečo ho Melanie objímala. Veď niečo naznačovala mne a vraj aj Zaynovi. Žeby sa zahrávala s nami všetkými? Ale Louis by jej nikdy takto nevyznal lásku. Nie tak skoro. A navyše má priateľku, ktorú miluje. Tak čo má, dočerta, toto všetko znamenať? uvažoval som.

Premýšľal som taktiež, či sa ho na to opýtať alebo mlčať. Odrazu sa na chodbe ozvali kroky, a tak som sa rýchlo hodil na posteľ a tváril som sa, že spím. Takže bolo rozhodnuté – nechávam si to pre seba. No čo potom?

Niall

Keď odišla Melanie s Hayley preč, vybral som sa na záhradu s tanierom v ruke a sadol som si pod stromy a oprel sa o kmeň. Navečeral som sa a pomedzi to som premýšľal, ako inak, o všetkom. Trápila ma Melanina nenávisť, pre ktorú som ešte stále nemal žiadne vysvetlenie. Štval ma stav, v akom som sa teraz nachádzal s chalanmi, a to práve vďaka nej. A napokon ma prekvapovala tá náhla sympatia k Hayley.

Všetko som to v hlave analyzoval a posudzoval, až som ani nezbadal, že už je noc. Obloha bola takmer čierna a hviezdy na nej jasne žiarili. Zahľadel som sa na nich a opäť som premýšľal. Nevedel som, prečo to robím. Stále dookola o tom istom. No to jediné ma po celý časť škrelo a musel som prísť na dôvody Mel a spôsoby, ako to napraviť s chalanmi.

Napokon som sa úplne prebral z celého môjho rozjímania a ospalo som sa postavil. Vzal som tanier a pobral som sa k domu, keď mi pohľad zablúdil na poschodie. Šokovanie som zastal a zapozeral sa na balkóny.

Na jednom, ktorý patril k izbe Melanie sa pohybovali tiene. Keď som podišiel bližšie, zistil som, že to neboli hocijaké tiene. Bol to Louis s Melanie. Čo tam tí dvaja spolu robia? Žeby spolu niečo tajne mali? Už som ich síce raz pristihol, ako sa objímali, no pomyslel som si, že to bol len priateľský rozhovor zakončený objatím. No tentoraz to vyzeralo inak.

Mel sedela v kresle a Louis čupel pri nej držiac ju za ruky. Bol by Louis schopný podviesť El? A urobil by to aj mne? zamyslel som sa. Odpoveď som nepoznal. Zvedavo som sa na nich díval, keď sa Mel odrazu nahla a objala ho. Opäť. Nevyzeralo to na priateľské objatie. Nie o takomto čase na jej balkóne, kde sa musel dostať cez jej izbu. Chytili ma ďalšie podozrenia a ja som bol ešte viac zmätený.

Dosť! povedal som si a vykročil som k domu. Potrebujem spánok. Aspoň na chvíľu zabudnúť na všetko, čo sa v mojom živote deje. Zajtra to doriešim! rozhodol som sa a odhodlane som vykročil do svojej izby. Práve keď som chcel vyjsť na poschodie, tak sa otvorili dvere na Melaninej izbe a von vyšiel Louis. Len len že som sa stihol schovať za stenu. 

„Ďakujem ti. Bez teba by som sa k tomu neodhodlala,“ riekla Mel.

„Ja ďakujem tebe, že môžem pokojne spať,“ zasmial sa Louis. „Tak zajtra. Maj sa.“

„Dobrú noc,“ odvetila Mel a zavrela dvere. Louis vykročil k svojej izbe a zmizol vnútri. Počkal som pár sekúnd, pre prípad, že by ešte niekto vyšiel, a potom som sa pobral do svojej izby. Vypočutý rozhovor som si mohol zapísať do zoznamu, ktorý chcem vyriešiť. No nie dnes, a tak som si unavene ľahol do postele a v momente som zaspal.

Ďalšie ráno ma privítala bolesť hlavy, a tak som sa voľky-nevoľky postavil z postele a pobral sa po tabletku. V každej kúpeľni bola mini lekárnička, tak som si vybral niečo na bolesť a zapil som to čistou vodou. Keďže som sa už stihol prebrať, prezliekol som sa z pyžama a pobral som sa do kuchyne. Nepredpokladal som, že tam tak skoro ráno niekto bude a mal som pravdu.

Vychutnávajúc si samotu som si vybral z ľadničky suroviny a pripravil som si raňajky. Počas krájania zeleniny na mňa doľahli otázky z predchádzajúcej noci. Nemal som ani tušenia, ako to chcem všetko vyriešiť.

Najprv tu bola Melanie, ktorá vyzerala, že sa o svoje tajomstvo nechce vôbec s nikým podeliť. No odrazu som ju už dvakrát pristihol objímať sa s Louisom, premýšľal som pri jedení. Takže by pre Louisa nebolo až tak ťažké to z nej dostať. No problém bol v tom, že Louis sa na mňa hneval kvôli poslednému “falošnému“ obvineniu, za ktoré mohla, ako inak, Mel.

Takže podstatnou vecou, ktorú som potreboval vyriešiť a ktorá by smerovala k vyriešeniu ostatných dilém, bolo obnovenie priateľstva s chalanmi. Keď som premýšľal nad tým, ako to urobím, vošiel do kuchyne vysmiaty Louis a veselo ma pozdravil, akoby sa včera nič nestalo.

„Dobré ránko,“ usmial sa na mňa a z ľadničky si vybral mrkvu. Prekvapene som sa naňho pozrel, no taktiež som mu pozdravil. Dumal som, čo sa stalo, že sa tvári akoby nič, zatiaľ čo si on čistil svoju lásku a vkladal ju do odšťavovača. Na nič som neprišiel, tak som to neriešil a využil som situáciu, že sa to všetko napravilo samo. Ďalšou dilemou však bolo, či sa ho spýtať na jeho vzťah s Melanie.

„Nemohol si spať?“ otočil sa ku mne odrazu Louis s pohárom.

„Tak nejako. Rozbolela ma hlava,“ odvetil som úprimne. „A ty?“

„Dobrá nálada,“ zasmial sa.

„A prečo?“ chytil som sa príležitosti.

„Ani neviem. Mám pocit, že to bude dobrý deň,“ usmial sa záhadne a ja som sa už radšej nevypytoval. No aj tak ma zaujímalo, čo to včera malo znamenať.

„Dobré ráno,“ ozvalo sa zívanie pri dverách. Otočil som sa a zbadal som Melanie. S úsmevom vkročila dnu a zamierila priamo k ľadničke. Vybrala si odtiaľ šunku a syr a z chlebníka vybrala sendvič. Pri pulte si začala pripravovať raňajky a na chvíľu zavládlo ticho.

Louis stál chrbtom opretý o dres a ja som sedel za stolom, no nikto z nás nič nepovedal. Keď sa Melanie natiahla cez Louiho po nôž, všimol som si, ako mu niečo pošepkala a opäť sa vrátila k tanieru. Až keď si po niekoľkých minútach prisadla k stolu, čo bolo veľmi divné, keďže som pri ňom sedel len ja a obvykle sa mi na diaľku vyhýbala, sa Louis pohol a s džúsom v ruke zamieril preč. Cestou sa ešte usmial na Mel a ukázal jej zdvihnutý palec, zatiaľ čo ja som bol čím ďalej tým zmätenejší.

„Čo sa tu deje?“ opýtal som sa nechápavo a ona sa len zhlboka nadýchla. V hlave som si začal dával dve a dve dokopy a začal som tušiť, čo asi príde.