Irresistible 27

Tak dnes ten twitcam nevyšiel :-/ sorry, že som meškala len som stretla kamošku z detstva tak sme sa zakecali :) mám to presunúť na ďalší týždeň? kedy by vám to vyhovovalo?

Len čo som sa zobudila o niekoľko hodín neskôr, vonku už bola tma a ja som v sebe ešte stále cítila účinky vodky. Postavila som sa a v kúpeľni som sa trošku upravila, aby som ostatných nevydesila. Následne som zišla dolu a nakukla som do obývačky. Vonku som videla všetkých, tak som sa k ním rozhodla pridať.

Na plavky už bolo chladno, čiže som sa ani nešla prezliecť ale zamierila som priamo k skleneným dverám na záhradu. No v polke cesty sa mi v hlave zjavil nápad na opekačku, tak som sa vrátila do kuchyne a pozrela sa, čo ponúka chladnička. Našťastie tam boli nakúpené špekačky, akoby sa tušilo, že onedlho tá opekačka bude, tak som ich vybrala, naporciovala a vzala ich spolu s chlebom vonku.

„Je niekto hladný?“ usmiala som sa a mierila som popri všetkých k stolu, vedľa ktorého bolo aj ohnisko.

„Jasné!“ zvolali chalani naraz a otec s Maurou sa len zasmiali. Všetci sme sa zišli okolo stola a posadali sme si, či už na lavičku, hojdačku alebo na zem a opekali sme. Potešilo ma, že už v sebe nemám všetku tú zlosť a je mi príjemne.

Usmievala som sa sama pre seba a pozerala som pri tom na plamene, keď si ku mne na zem prisadla Hayley.

„Tak ako? Volala si mu?“ opýtala sa ma.

„Nie, on volal mne.“

„Čože? On je snáď telepat? O čom ste sa bavili?“

„Rozišli sme sa,“ povedala som bez kúska emócií.

„Čože?“ vyprskla Hayley nahlas, až sa na nás niektorí prekvapene pozreli.

„Ešte hlasnejšie,“ zavrčala som otrávene.

„To kvôli nemu?!“

„Samozrejme, že nie. Už som ti povedala, že medzi mnou a ... ním, nič nie je,“ odvrkla som. Jeho meno som radšej nevyslovovala, keby chcel náhodou počúvať.

„Tak prečo ste sa rozišli?“

„Podviedol ma. Už o tom nechcem hovoriť!“

„Počkať, počkať! On ťa podviedol?!“ zvolala opäť na plné hlasivky, takže teraz sa už pre zmenu otočili všetci.

„Skvelé! Ďakujem ti! Môžeš to rovno vykričať do rádia!“ vybuchla som nahnevane a zdvihla som sa na odchod. Špekačku som hodila do ohňa a pobrala som sa k domu.

„Melanie, no ták. Prepáč!“ volala za mnou Hayley a zdvihla sa tiež.

„Ani sa neunúvaj!“ otočila som sa nahnevane. „Chcem byť sama!“

Bolo mi jedno, že sa na nás všetci pozerajú a počúvajú nás. Už vedeli dosť po tom, čo Hayley vykríkla. Vôbec ma netrápilo, že som tam spravila scénu ako pubertiačka. Bolo toho na mňa priveľa a konečne, keď som sa nad to povzniesla, ona mi to pripomenula a navyše to objasnila aj všetkým ostatným.

Vošla som do domu a moje kroky mierili priamo do izby. Nezamykala som sa a hodila som sa do kresla. Neplakala som. Nechcela som už mrhať svoje slzy na zbytočnosti.  Len som sedela, pozerala do blba a snažila sa nemyslieť.

Po chvíli sa ozvalo klopanie.

„Nikto tu nie je!“ zvolala som, no dvere sa aj tak otvorili. Myslela som si, že je to Hayley, no na moje prekvapenie som hľadela na Harryho. „Čo tu ty chceš?“

„Prišiel som sa pozrieť, či si v poriadku,“ usmial sa.

„Hej, som,“ odvetil som nevrlo a zahľadela som sa von oknom na nebo.

„Prečo si mi nepovedala, že máš priateľa? Teda prečo si to nepovedala všetkým?“

„Nevedela som, že sa ti musím spovedať.“

„Ja len, myslel som si, že ...“

„Čo si si myslel? Že ty a ja spolu niečo budeme mať? Tak sa zoznám s krutou pravdou. Nič nebude. Ani vo sne. To, že si celebrita a zbožňuje ťa polka dievčat ešte neznamená, že ti padnem k nohám aj ja. Bola to len hra. Divadlo. Potrebovala som ťa rozoštvať so Zaynom a pomstiť sa Niallovi. Nič viac, nič menej. Bohužiaľ!“ vybuchla som.

Už som nevládala byť pokojná. Musela som sa na niekom vyzúriť a bohužiaľ si to odniesol Harry. Sledovala som, ako sa jeho nechápavý výraz mení na bolestivý a vzápätí na nahnevaný. Potlačila som výčitky a hnusne som sa naňho pozrela.

„Čo tu ešte robíš?! Utekaj to povedať ostatným. Choď sa vyplakať, aká som mrcha a že mal Niall pravdu. Na čo čakáš?!“

Hodil na mňa posledný pohľad plný zlosti a sklamania a bez slova odišiel. Zúfalo som hodila vankúš do dverí, aby sa zavreli a rozplakala som sa.

Prečo to robím? Prečo každému ubližujem?

Odpoveď som nevedela. Po niekoľkých minútach, keď som sa konečne vyplakala, som si opláchla tvár a pobrala som sa dole. Zrejme prešlo viac času, ako som si myslela, pretože na záhrady ostali už len chalani a Hayley.

Využila som situáciu, že otec s Maurou už asi spia a pobrala som sa do kuchyne. Opäť som vytiahla fľašu vodky a naliala som si ju do pohára. Hodila som to do seba a zapila džúsom priamo s krabičky. Naliala som tak ešte jednu a kopla to do seba.

Len čo alkohol zaúčinkoval a myšlienky sa mi rozutekali, takže som mala v hlave prázdno, pobrala som sa do obývačky a usadila som sa v kresle sledujúc situáciu na záhrade. Videla som, ako všetci okrem Harryho vybuchli smiechom a v srdci ma zabolelo.

Prečo už nemôžem byť aj ja šťastná a bezstarostne sa smiať?

Potom som na chvíľu zavrela oči a keď som ich opäť otvorila, hľadela som na Harryho ako vchádza dnu. Odrazu prišli výčitky a ja som dostala potrebu sa mu ospravedlniť a vysvetliť mu situáciu. No Harry na mňa ani nepozrel a rýchle prešiel popri mne.

„Harry, počkaj,“ riekla som.

„A načo? Aby si mi mohla opäť ubližovať?“ otočil sa.

„Nie. Chcem sa ospravedlniť. Nemala som na teba tak vybehnúť. Ja ... celý deň je pre mňa ako nočná mora a tá zlosť a zúfalstvo sa vo mne hromadilo, akurát, že som ti to nechtiac vybila na tebe. Mrzí ma to,“ povedala som.

„Mrzí ťa to, ako si to povedala alebo to, čo si povedala?“

„Oboje, no najmä to ako, pretože som hovorila pravdu, aj keď som nechcela, aby si sa to dozvedel takto. Nechcela som ti ublížiť, ale bola som taká plná zlosti z minulosti voči Niallovi, že som časť hodila aj na teba a Zayna. Mrzí ma to, že som vás využila a že som v tebe vyvolala mylné predstavy. Nechcela som vám ublížiť ... teda, predtým chcela, ale už nechcem. Ľutujem všetko, čo som spravila.“

„Fajn,“ odpovedal bez citu.

„Asi si mi neodpustil čo?“

„Budem nad tým uvažovať, no to, čo si mi povedala ma ranilo, takže to chce čas.“

„To akceptujem. Ešte raz, prepáč,“ usmiala som sa a Harry odišiel preč. Aspoň sčasti sa mi po tomto uľavilo a už som necítila takú tiaž. S Niallom sme si to vyriešili, teda aspoň tú pomstu, Harrymu som sa ospravedlnila, na Nicka zabudnem po čase.

Zdá sa, že to nakoniec predsa len nie je tak hrozné, uvedomila som si a pobrala som sa naspäť do izby. Z alkoholu aj z plaču som bola vysilená a únava na mňa doľahla, tak som sa len hodila do postele a zaspala som.