Irresistible 18

A je to tu! :) Konečne sa dozviete, prečo ho vlastne nenávidí :) hádam sa vám to nebude zdať až tak pritiahnuté za vlasy no :D enjoy it

P.S.: ešte furt nemôžem dávať obrázky a už ma to poriadne štve!!! 

Utrela som si slzy a posadila sa vzpriamene. Nadýchla som sa a spustila som.

 „Nebola som vždycky takáto. Keď som vstúpila do puberty, hormóny urobili svoje a ja som začala neskutočne priberať. Bola som posadnutá jedlom vždy, keď som bola nervózna či vystresovaná. Mala som nadváhu no nepripúšťala som si to k telu. Potom ste sa na scéne objavili vy. Bola som vaša obrovská fanúšička. Milovala som vaše piesne, vaše povahy, spôsob vnímania sveta, proste vás. Stala som sa Directionerkou na život a na smrť.

Nemala som priateľov kvôli mojej váhe, tak som sedela doma a upínala som sa na vás. Bola som posadnutá. Milovala som vás všetkých, no najviac mi učaroval práve Niall. Celú izbu som mala polepenú jeho plagátmi a dennodenne som bola prilepená na Twitteri a spamovala som.

A potom sa oznámil koncert v Dubline, v meste, kde som bývala. Bola som ako počarovaná. Doma som nedokázala básniť o ničom inom než o koncerte až mi ocino napokon daroval dve lístky. No problém bol v tom, že som ten druhý nemala komu dať. A vlastne som ani nechcela. Na priateľstvo som zanevrela a plne som sa sústredila na vás.

Keď prišiel deň pred koncertom, zistila som, kedy máte priletieť. Dve hodiny pred pristátím lietadla som na vás čakala spolu s ostatnými Directionerkami a keď som vás uvidela naživo, myslela som si, že omdliem. Bola som tak šťastná ako nikdy predtým. Pamätám si to jasne, akoby to bolo včera. Prvý šiel Zayn a za ním Harry. Prosila som o podpis, no oni nás v podstate všetkých ignorovali. Prešli ďalej. Tak si šiel ty a s úsmevom si sa podpísal pár dievčatám, no ku mne si sa nestihol dostať, pretože ťa stiahla ochranka, že musíte ísť.

Liam rozdal taktiež pár podpisov, no a posledný šiel Niall. S okuliarmi na očiach prešiel okolo nás ako pán a nepovedal ani ahoj. Vtedy som bola neskutočné otrasená. Môj idol nie je taký, akého som si ho vysnívala. Bola som pobláznená pubertiačka a brala som to veľmi osobne. No povedala som si, že možno mali zlý deň, uvidíme zajtra.

Na ďalší deň ráno som vás opäť očakávala pred vaším hotelom, no opäť to bolo rovnaké. No vtedy som už získala podpis a objatie od Liama a aspoň trochu to zmiernilo moje sklamanie. Večer bol koncert, na ktorom som sa skvele bavila a spievala som s vami všetky piesne. Po skončení som vás spolu s ostatnými holkami čakala, kým ste nevyšli.

V ten večer som mala šťastie a opäť ma Liam objal, no tentoraz aj ty a získala som tvoj podpis. Bola som najšťastnejšia na svete. Harry so Zaynom opäť každého ignorovali, no to mi nebolo tak zvláštne. Pravdupovediac som to u nich očakávala, aj keď ma to mrzelo. No najviac ma vtedy zarazil Niall, pretože sa choval ešte horšie ako oni. Keď som ho zastavila, či sa mi nepodpíše, pozrel na mňa povýšeneckým pohľadom a pokračoval vo svojej ceste. To ma dostalo takmer na kolená a šokovane som tam stála a nechápala som tomu.

Napokon som sa spamätala a šla som domov. Na nete som objavila správu, že sa nachádzate v nejakom pube na afterparty, tak som si povedala, že to ešte posledný krát skúsim. Šla som tam, no dnu ma nepustili. V tom čase som mala 16 no ja som sa nevzdala. Očakávala som vás, kým vyjdete von a dočkala som sa. Teda aspoň jedného z vás. Nialla.

Nikde nikoho nebolo, na okolí žiadne fanúšičky, tak som využila príležitosť a síce s roztraseným krokom som k nemu podišla a vykoktala som, že či mi nedá podpis. Opäť na mňa hodil ten povýšenecky pohľad, no zastavil. Videla som na ňom, že je opitý a tak som dúfala, že sa konečne dočkám toho podpisu.

No potom ma šokoval svojim vyhlásením, či som si istá, že chcem len podpis a chytil ma za zadok. Ja som vtedy šokovane odskočila na bok a nezmohla som sa na slovo. No on sa len pousmial a poznamenal, že je to moja škoda, a nevie, či to pre mňa ešte niekto vôbec bude ochotný urobiť. Potom si ma celú opäť obzrel čím ešte viac podškrtol, že to je kvôli môjmu vzhľadu a váhe.

Nikdy v živote som sa necítila horšie, ako po týchto slovách, ktoré vyšli z úst človeka, ktorého som zbožňovala najviac na svete. Jeho slová ma hlboko ranili a urazili a mala som v sebe neskutočnú zlosť.

Od ďalšieho dňa som takmer prestala jesť a čo som aj zjedla, to som potom vyvracala na toalete. No dosiahla som, čo som chcela. Za dva mesiace som neskutočne schudla, no ešte stále mi to nebolo dosť. Ani som si neuvedomila, že som sa stala bulimičkou. Nikto o tom nevedel. Samozrejme, že si všimli zmeny, no nevedeli, aké vážne to je.

Až raz, keď som celý deň nič nejedla, mi prišlo v škole na telesnej nevoľno a odpadla som. Učiteľ sa ma najprv pokúšal prebrať, no napokon zavolal záchranku. Zobudila som sa v nemocnici napojená na desiatky prístrojov a preľakla som sa, čo sa stalo.

Doktor mi to potom vysvetlil a upozornil ma, že som mohla prísť o život. Odporučil mi terapeutku, ku ktorej som potom chodila dvakrát týždenne, a špecialistu, ktorý mi kontroloval môj jedálny lístok, takže som opäť nepribrala, no ani som sa nevyhladovala k smrti.

Presťahovali sme sa a začala som nový život, aj keď v Mullingari. No na ten deň som nikdy nezabudla a ani nezabudnem. To on to všetko spôsobil a za to som ho každý deň nenávidela. Keď sa mi naskytla príležitosť na pomstu, nemohla som ju nevyužiť,“ dokončila som svoj siahodlhý monológ a naďalej som pozerala do zeme ako po celý ten čas.

„Pamätáš si, kedy približne to bolo?“ opýtal sa ma odrazu Louis.

„17.5.2012. Prečo?“ nechápala som.

„Viem vysvetliť Niallove správanie. Približne v tom období mu chodilo strašne veľa nenávistných správ kvôli tomu, že vraj nevie spievať, že nemá v skupine čo robiť, že by bola bez neho lepšia, že je škaredý a má hrozné, krivé zuby. Celé dni mal vtedy depky a hroznú náladu. Normálny Niall by toto nikdy neurobil, to ti môžem zaručiť.“

„No bohužiaľ som si to zlízla ja a doplatila som na to.“

„Je mi to ľúto. Muselo to byť pre teba strašne ťažké.“

„Nevieš si predstaviť.“

„Nemyslíš si, že by to mal Niall vedieť?“ opýtal sa ma zrazu a ja som naňho hodila vyplašený pohľad.

„Zbláznil si sa? On sa o tom nesmie dozvedieť. Prisahal si, že to nikomu nepovieš. S pomstou som už skončila. Aj tak už nemám náladu,“ riekla som zúfalo.

„Tak dobre. Ja mu nič nepoviem, no ty by si mala.“

„Zaslúži si to vedieť. Možno si ťa ani nepamätá, keď bol opitý.“

„Neodkážem mu to povedať. Nevieš si predstaviť tú bolesť a nenávisť, keď som sa dozvedela, že otcova priateľka je jeho mamka. Mala som čo robiť, aby som si to nevybila na všetkých,“ priznala som.

„A keby si sa mu aspoň ospravedlnila?“

„Blázniš? Neexistuje, pokiaľ by sa mi neospravedlnil prvý, čo sa nestane, keďže sa nič nedozvie.“

„Tak dobre. Keď si to želáš,“ pousmial sa.

„Ďakujem ti, Louis. Že si ma vypočul aj pochopil. Nikomu som o tomto ešte nepovedala, pretože som chcela nechať minulosť za sebou.“

„Nie je zač. Rád som pomohol,“ usmial sa.

Konečne sa mi zjavil na tvári úprimný úsmev a viditeľne sa mi uľavilo. Spontánne som sa nahla k Louisovi a objala som ho. Po pár sekundách som ho pustila a zdvihla som sa na odchod. Louis vstal tiež a spoločne sme sa vybrali k domu. Tam sme sa rozdelili a každý šiel svojou cestou. Ja som zamierila do izby a obliekla som si plavky. S uterákom cez plece som vyšla vonku a skočila som do bazéna. Zvyšok dňa som plánovala stráviť tam.