Irresistible 33

Dneska o 14.00 twitcam pokiaľ by ste mali záujem :) budem sa na vás tešiť :-)

1D Challenge - Day 4 - Favourite X-Factor Performance - The Way You Look Tonight :) moja srdcovka (hneď na druhom mieste je Torn)

„Ďalej,“ pozrel som s očakávaním na dvere, no v momente, keď som uvidel osobu, ktorá vošla dnu, nadšený úsmev mi zmizol z tváre.

„Ahoj, Hayley. Čo sa deje?“

„Chcela som sa len porozprávať. Smiem ísť ďalej?“

„Jasné,“ odvetil som a dumal nad tým, o čom sa asi chce rozprávať.

„Vieš, to dnes v klube ...“ začala, no ja som ju hneď prerušil.

„Zachoval som sa ako pako, viem. Mrzí ma to, no nevedel som, ako to povedať.“

„To je v poriadku. Bol si úprimný,“ usmiala sa a prisadla si ku mne na posteľ. „Aspoň si ma nevodil za nos. Ja len chcem povedať, že neviem, čo to do mňa vošlo. Väčšinou sa takto nesprávam a úplne ma vyviedlo z rovnováhy, ako som vtedy reagovala. Ospravedlňujem sa.“

„To je v poriadku. Nebola to prvá facka, ktorú mi dievča dalo,“ uškrnul som sa.

„Ale bola najsilnejšia, že?“ zdvihla obočie a ja som sa rozosmial.

„Tak to určite.“

„Aspoň že tak,“ zasmiala sa tiež a postavila sa na odchod.

„Tak teda dobrú noc,“ usmial som sa na ňu a taktiež som sa postavil, aby som ju vyprevadil. Na moje prekvapenie sa ku mne nahla a objala ma. Objatie som jej opätoval, no odrazu sa otvorili dvere a dnu vošla Mel so slovami:

„Tak som tu.“

No len čo nás zbadala, zamrzla na mieste a úsmev sa jej vytratil z tváre. Obaja sme sa, samozrejme, hneď pustili, no to už nebolo na nič platné. V jej očiach som videl zmätok a mierny hnev.

„Ahoj, Mel,“ usmiala sa na ňu Hayley. „Len sme sa uzmierili. Čo ty tu inak?“

„Jaaa, nič... Potrebovala som s Niallom prebrať niečo ohľadom ... našich rodičov,“ vykoktala ešte stále zarazená Mel.

„No tak vás nechám,“ riekla a zmizla na chodbe. Mel za ňou pomaly zavrela dvere a otočila sa ku mne so zdvihnutým obočím značiacim nevyslovenú otázku.

„Prišla sa ospravedlniť za facku,“ riekol som prosto.

„Facku? Kedy ti ju stihla dať?“

„Keď som chcel ísť vtedy pri bare za tebou a povedal som jej, že by to medzi nami nešlo.“

„Aha. Tak dobre, no,“ usmiala sa jemne a podišla ku mne bližšie. „A bolela?“ dotkla sa mi jemne líca.

„Ako šľak,“ zatváril som sa bolestivo.

„Oh, ty môj chudáčik,“ usmiala sa a prisunula sa ešte bližšie, takže sme mali tváre od seba len pár centimetrov. Myslel som si, že ma ide pobozkať, no ona sa nahla na stranu a pobozkala mi líce. Potom sa opäť odtiahla a doplnila: „Ženy majú v rukách neskutočnú silu, čo sa týka faciek. Takú od chlapa nedostaneš ... teda, od chlapa asi facku nedostaneš, rovno päsťou, no to je jedno,“ zasmiala sa.

„Všimol som si,“ uškrnul som sa krivo.

„Takže si pár takých faciek zažil?“ zachichotala sa.

„Keby len pár,“ prevrátil som očami.

„Ojojoj,“ uškrnula sa teraz pre zmenu ona. „Niekto nepočúval.“

„Hahaha, prišla si ma poučovať,“ zaceril som sa na ňu a pritiahol si ju tesne k sebe, „alebo dostanem aj niečo na oplátku?“

„Podľa toho, či si zaslúžiš.“

„Samozrejme.“

„Si si istý?“ zdvihla jedno obočie.

„Nevykrúcaj sa,“ zasmial som sa a prisal som sa jej na pery. Bozkával som ju s toľkou láskou a vášňou, ako doposiaľ žiadne dievča, a ona mi to opätovala rovnakým metrom. Obmotala si ruky okolo môjho krku a ja som ju jednou hladil po chrbte a druhou si ju pritláčal k sebe.

Ani som nepostrehol, ako rýchlo letí čas. Keď sme sa od seba na chvíľu odtiahli, aby sme chytili dych, zapozeral som sa jej do očí a všimol si, ako jej oťažievajú viečka.

„Bola to dlhá noc, čo?“

„Tak to teda bola,“ prikývla. „Dlho som nebola tak unavená. Asi by som už mala ísť,“ zívla si Mel.

„A čo keby si ostala tu so mnou,“ navrhol som. Nedokázal som sa nasýtiť pohľadu na ňu a už len myšlienka na to, že bude o do mňa tak ďaleko ma trápila.

„Ejha, ejha. Nejako sa to snažíš uponáhľať, čo?“ zasmiala sa.

„Nemyslel som to tak,“ zaškeril som sa. „Len namiesto toho, aby si spala vo svojej posteli, tak by si spala tu ... so mnou.“

„A čo ak sa Hayley zobudí skôr a zistí, že tam nie som.“

„Vyhovoríš sa, že si vstala veľmi skoro a už si nemohla opäť zaspať.“

„Ty máš výhovorku na všetko, však?“

„Niečo vždy nájdem.“

„Takže asi nemám na výber,“ zasmiala sa.

„To teda nie,“ prikývol som vážne a zľahla ju pobozkal na pery.

„Tak čo už s tebou, keď ma tu držíš,“ zacerila sa a uvoľnila sa z môjho objatia. „Ale radšej už poďme spať, pretože tu o chvíľu odkvicnem po stojačky a budeš ma mať na svedomí, ak si pri páde na podlahu ublížim.“

„Rozkaz,“ zasalutoval som a ľahol som si na posteľ. Mel ju obišla s druhej strany a pripojila sa ku mne. Zaliezli sme pod perinu a so želaním dobrej noci sme sa chystali na spánok držiac sa za ruky. No vediac, že je pri mne, mi moje myšlienky nedovolili zaspať, a tak som hľadel na jej dokonalú tvár, husté mihalnice či plné pery. Bola dokonalá.

Napokon som od únavy aj ja upadol do hlbokého spánku bez snov.

Ráno som sa zobudil na jemný šuchot. Zvyknutý spať sám som sa hneď prebral a pozrel na Mel, ktorá práve vstávala z postele.

„Kam si sa vybrala?“ zívol som a natiahol som sa.

„Naspäť do svojej izby, aby Hayley nič nezistila. Prepáč, nechcela som ťa zobudiť,“ usmiala sa žiarivo.

„Som rád, že som sa zobudil. Keby som vstal bez teba, už by to nebolo tak pekné ráno,“ ukázal som svoje zuby a posadil som sa.

„Ale no, nepreháňaj,“ mávla rukou.

„Nepreháňam. Chýbala by si mi,“ šepol som a prisadol som si k nej. Chytil som ju za krk a pritiahol si jej tvár k mojej, aby som ju mohol pobozkať.

„Tak sa vidíme neskôr,“ riekla Mel, keď sa po chvíli odtiahla. „Už musím ísť.“

„Tak dobre. Už sa neviem dočkať chvíle, keď budeme sami.“

„Nápodobne,“ usmiala sa a otvorila dvere na chodbu. Skontrolovala, či je čistý vzduch a so vzdušným bozkom zmizla na chodbe. Ešte chvíľu som len tak sedel, díval sa na dvere, ktorými práve odišla a vizualizoval som si ju. Po celý čas mi na perách svietil jemný úsmev  a keď som si to uvedomil, pousmial som sa ešte viac.

Som zamilovaný, uvedomil som si a to priznanie ma nútilo naďalej sa usmievať. Ten pocit lásky ma hrial pri srdci a konečne som sa po dlhej dobe cítil naozaj šťastný.