Irresistible 19

Kuk → http://lilandem.blogspot.sk

Niall

„Ahojte!“ vošla do kuchyne Melanie.

„Ahoj,“ odpovedali všetci okrem mňa.

„Idem si spraviť kávu, dá si niekto?“

„Ja.“

„So mnou počítaj.“

„Aj so mnou.“

„Aj mne môžeš.“

„Ty nebudeš Niall?“ usmiala sa na mňa provokatívne. .

„Nie, ďakujem,“ zamračil som sa a sledoval som ju. Medzitým sa chalani o niečom rozprávali, no ja som ich nevnímal. Podozrivo som sledoval Mel, čo robí. Stála mi síce chrbtom, no videl som, ako nožíkom niečo drví. Netušil som, čo to je, no upútalo to moju pozornosť. Potom sa otočila a naše pohľady sa stretli. Snažila sa vyzerať nevinne, no ja som ju prekukol. Prižmúril som oči a čakal som, čo urobí ďalej.

Otočila sa naspäť a vhodila niečo do jednej zo šálok. Bol to biely prášok. Zrejme z tabletky. Srdce sa mi rozbúšilo a nevedel som, čo mám robiť. Nechcel som už teraz vyvolávať niečo pre prípad, že by to bolo pre ňu. No keď naliala do šálok vodu a podala ich, pozorne som sledoval, kam sa dostane šálka s tabletkou. Dostal ju Harry.

Nevedel som, čo mám robiť. Bál som sa, že ho chce nejako otráviť a keď to vypije, niečo sa stane. To som nemohol dopustiť. A tak, keď sa chcel Harry napiť, zvolal som:

„Nepi to!“

„Prečo?“ nechápal Harry a všetci sa na mňa začudovane pozreli.

„Je to otrávené.“

„Ale prosím ťa. Nevymýšľaj si,“ mávol rukou Harry a opäť sa chystal odpiť.

„Nie!“ zastavil som ho opäť.

„Už s tým prestaň. Prečo by to bolo otrávené?“

„Videl som, ako tam niečo sype.“

„Melanie? Nie si už trochu paranoidný, Niall?“ ozval sa Louis.

„Viem, čo som videl!“ trval som na svojom. Prečo mi neveria?

„Obviňuješ ma, že chcem otráviť Harryho?“ ozvala sa Melanie.

„Áno!“

„Fajn, tak sa pozeraj!“ zvolala nahnevane a podišla k Harrymu. Vzala mu šálku z rúk a celú ju vypila. Nevedel som, čo na to povedať. Videl som, ako tam niečo sypala, no očividne to nebolo nič zlé. Bol som zmätený.

„Ale ...“

„Niall, už to zašlo priďaleko. Nemôžeš ju takto obviňovať!“ riekol Louis.

„Možno ti urobila pár zlých vecí, ale prečo by chcela otráviť Harryho?“ dodal Liam.

„Ja som to videl!“ obhajoval som sa, no bolo mi to na figu platné.

„Tak to by mala byť teraz otrávená ona, nie? No zdá sa, že je úplne v poriadku,“ ozval sa Zayn.

„Ale...“ začal som opäť, no Louis ma prerušil.

„Už dosť. Mal by si sa nad sebou zamyslieť. Už dlho ti nič nespravila, tak by si ju mohol prestať zo všetkého obviňovať!“ povedal a postavil sa. Ostatní chalani na mňa hodili sklamané pohľady a pobrali sa za ním. Pocítil som bolesť zo straty.

Prečo mi neveria? Vari som im niekedy klamal? To radšej uveria jej?

Pozrel som sa na Melanie a keď som uvidel jej spokojný výraz, pochytila ma strašná zlosť. 

„Prečo to robíš? Čo proti mne máš?“ osopil som sa na ňu.. Postavila sa a podišla ku mne bližšie.

„Skús nad tým porozmýšľať. Nechovala by som sa takto bezdôvodne,“ odvetila.

„Možno je dôvod len to, že som to ja. Alebo, že som slávny. Ja neviem, čo proti mne máš, keď sme sa predtým nestretli! Ale už ma unavujú tie tvoje hry! Videl som, ako si do tej šálky niečo sypala, no očividne to bol len ďalší trik, ako odo mňa odohnať mojich priateľov. Veľmi pekne ti ďakujem. Určite som ti tiež tak strpčil život!“ vyhodil som jej to všetko na oči. Už som to nemohol zniesť. Ničila ma. Pokiaľ si zo mňa robila srandu, zvládol som to. No toto už bolo priveľa.

Nahnevane som sa na ňu díval a čakal na jej odozvu, keď sa ku mne odrazu naklonila a pobozkala ma. Bol som tak šokovaný, že som sa nezmohol na nič. Ani som sa neodsunul. Po pár sekundách sa ona odtiahla a šokovane na mňa hľadela. Bola zmätená, no ja tiež. Čo to malo, dopekla, znamenať?! nechápal som. Odrazu sa otočila na päte a zmizla.

Ja som tam ostal sedieť a snažil som sa dať si dve a dve dokopy. Nedarilo sa mi. Nerozumel som, prečo ma nenávidí, a zrazu ma pobozká?

Je to len jej ďalší trik? Asi nie. Vyzerala dosť šokovaná svojím správaním. Tak čo to je? Prečo ma pobozkala?

No odpoveď som nepoznal. Nemal som ani tušenia, čo to do nej vošlo a nevedel som, ako to mám zistiť.

Je vôbec nejaká šanca, že niekedy zistím, čo sa tu vlastne stalo? Nechce mi ani povedať, prečo ma nenávidí, tak určite mi nepovie, prečo ma pobozkala. Pravdepodobne to ani sama nevie.

Bol som strašne zmätený.

„Musím na to zabudnúť,“ povedal som nahlas. „Teraz sú dôležitejšie veci.“

A tak som sa postavil a vybral som sa za chalanmi. No keď som prechádzal okolo obývačky, zbadal som, ako na záhrade Mel objíma Louisa. Šokovane som zastal a snažil som sa pochopiť, čo sa to deje. Neprišiel som na nič.

Odrazu sa postavili a vykročili k domu, tak som rýchlo vybehol do mojej izby a zavrel sa. Nemal som chuť sa rozprávať s chalanmi, keď mi neverili. Počkal som, kým dozneli kroky na chodbe a opatrne som otvoril dvere. Čistý vzduch, pomyslel som si a vykročil som po schodoch dole. Vyšiel som až k autu a nasadol som.

Hodiny som sa vozil sem a tam a keď mi už začala pípať ručička na benzíne, rozhodol som sa vrátiť. Mohlo byť okolo 7pm, keď som z autom vchádzal dnu. No aké bolo moje prekvapenie, keď za mnou vošiel taxík.

Kto to môže byť? Collin s mamou síce šli na pár dní do St. Tropez, no tak skoro by sa nevrátili, či?

Vyšiel som z auta a zvedavo som sa obzrel. Z taxíka vystúpila blonďavá diva. V momente, ako som ju zbadal, prvýkrát som po niekoľkých rokov pocítil motýle v bruchu a splašené trepotanie srdca, no potom som si spomenul, že ten istý pocit som zažíval aj pri stretnutí s Melanie, pokiaľ ma nevraždila pohľadom.

Kto to je? Zablúdila?

Zvedavo a zároveň s úžasom sa pozerala na dom a obdivovala ho, zatiaľ čo jej taxikár vyťahoval kufre. Keď mala všetko vonku, poďakovala a ťahajúc ich za sebou sa vybrala k domu. Už som viac nemohol čakať. Rýchlym krokom som ju dobehol.

„Ahoj, nechceš pomôcť?“ ponúkol som sa.

„Vďaka,“ usmiala sa na mňa široko. „Ty si Niall, však?“

„Áno, ako vieš?“ zvolal som prekvapene.

„Počula som už o vás,“ zasmiala sa. „Ja som Hayley,“ podala mi ruku a ja som jej ňou s radosťou potriasol a potom som jej vtisol pusu na každé líce.

„Odkiaľ si sa tu nabrala? Nevedel som, že očakávame návštevu,“ riekol som a pomalým krokom som za sebou ťahal jej kufre.

„Prišla som za Mel. Sme najlepšie kamošky,“ usmiala sa opäť. „Počula som, že aj ty tu máš svoju crew.“

„No áno. Dá sa tak povedať. Ako dlho sa poznáte?“ odbočil som rýchlo od témy.

„Vyše dvoch rokov. Odkedy sa presťahovala do Mullingaru, sme ako dvojčatá,“ odvetila.

„A kde bývala predtým?“ chopil som sa šance zistiť, či nevie, čo sa stalo a prečo ma nenávidí.

„V Dubline. Viem len, že tam bývala celý život. Viac nechcela nikdy povedať. A ty? Ako spolu vychádzate? Že sa už vzdala nápadu spraviť ti z leta peklo?“

„No, popravde ... nevzdala,“ priznal som. „Ale to ťa nemusí trápiť. My si to vyriešime.“

„Keby som aspoň vedela, prečo ťa tak nenávidí,“ dumala nahlas a tým stroskotali všetky moje plány, aby som niečo zistil.

No nič to. Ešte stále ju môžem zbaliť.

„Tak vitaj,“ otvoril som dvere a nechal ju vojsť prvú.

„Páni, je to tu obrovské,“ vzdychla si. „Kľudne nechaj všetky veci tu. Idem nájsť Melanie. Ďakujem za pomoc,“ usmiala sa a zmizla. Ešte ďalšiu minútu som tam stál a predstavoval si ju. Nasával som jej sladký parfum, až som bol omámený. Je dokonalá, pomyslel som si a zasnívané som vyšiel do izby. Ako očarovaný som sa hodil na posteľ a spamätával som sa.

Možno to predsa len nebude tak hrozné leto.