Irresistible 20

Ešte stále mi nejdu obrázky :-( čo mám robiť? :'( poraďte niekto ... bloggerky - vám to ide?

Mel

Ležala som vyvalená na lehátku a vychutnávala som si horúčavu. Oči som mala zatvorené, no aj tak som vedela, kde sa slnko nachádza. Pomaly už zapadalo, no stále ma zohrievalo a opaľovalo. Spokojne som relaxovala a nič naokolo som nevnímala, keď som začula volanie.

„Melanie!“

Ten hlas poznám! uvedomila som si.

„Hayley?!“ zvolala som ešte stále so zavretými očami a vystrelila som z lehátka ako raketa. Otvorila som oči a bleskovo som sa otočila v domu. Pri dverách z obývačky stála vysmiata Hayley a radostne na mňa mávala. Usmiala som sa od ucha k uchu a rozutekala som sa k nej.

„Hayley!“ objala som ju a chvíľu som ju nepustila. „Tak rada ťa vidím.“

„Ja taktiež,“ zasmiala sa. „Pozerám, že si to tu užívaš.“

„Najviac ako sa dá. Len nie vždy sa mi to darí, keď mám pod nosom toho paka.“

„Myslíš Nialla?“ zasmiala sa. „Veď je milý.“

„Nie, nie, nie! Nehovor, že sa ti páči!“

„Nie, to nie,“ zasmiala sa. „Len je taký ... cute.“

„Je otravný. Neskutočne,“ zachmúrila som sa. „Ale ako to, že si zrazu myslíš, že je cute?“

„Stretla som ho cestou k domu,“ usmiala sa.

„Čože? Neotravoval ťa? Nevyzvedal?“

„Čože? Ale nie. Len bol ku mne milý, no je všetko. Pýtal sa akurát, odkiaľ sa poznáme, tak som mu povedala, že z mesta a že si predtým bývala v Dubline.“

„Čože si mu povedala?“ preľakla som sa. Pokiaľ by vedel, že som bývala v Dubline a z tej noci by si niečo pamätal, mohlo by mu dôjsť, prečo som tak nahnevaná.

„No že si bývala v Dubline, nemala som?“

„Nemusela si,“ prisvedčila som. „No teraz už s tým aj tak nič nenarobím. Kde máš veci?“

„Na chodbe.“

„Tak poďme po nich. Ukážem ti izbu a prezlečiem sa. Môžeme potom hneď vyraziť do mesta a zoznámim ťa s partou.“

„S partou?“

„S pár ľuďmi, s ktorými som trávila čas, aby som nebola neustále zatvorená v dome s ostatnými. Uvidíš, budú sa ti páčiť,“ usmiala som sa.

„No uvidíme,“ zapochybovala Hayley a bolo na nej vidno, že ju to štve.

„Neboj, nikdy ťa nenahradia. Ty si vždy moja BBF,“ uškrnula som sa.

„No veď preto,“ zasmiala sa. Medzitým sme stihli dôjsť ku kufrom a tak sme ich vyniesli na poschodie a medzitým som jej rozprávala všetko, čo sa tu zatiaľ stalo. V izbe si Hayley začala pomaly vybaľovať veci a ja som jej uvoľnila polovicu skrine. Potom som sa šla umyť a keď som sa vrátila späť, jeden kufor bol už prázdny.

„A ako sa vlastne dostaneme do mesta?“

„Predsa autom,“ usmiala som sa. „Tak nejako som si ho privlastnila, aj keď patrí k tomu domu, čiže by malo byť otcove. Ale on ho aj tak nepoužíva.“

„Aha, a kde vlastne je? Nikde som ho nevidela.“

„Šli s Maurou na dlhší výlet do St. Tropez, takže mám chvíľu pokoj. Aspoň od nich.“

„Ach tak, no okay. Čo si obliekaš?“

„Hmm, neviem, vydrž,“ zamrmlala som a pozrela som sa do skrine. „Čo myslíš?“ spýtala som sa a ukázala som jej čierny top so sivou sukňou, ktorú som si dnes kúpila.
 „Skvelá kombinácia,“ usmiala sa. „Skús vybrať niečo mne. Nechce sa mi v tom opäť hrabať.“

A tak som sa nahrnula na jej polovicu skrine a zaradom som prezerala oblečenie. Napokon som vybrala tmavomodré bodkované šaty bez ramienok a ukázala som jej ich.

„Paráda. Vďaka, Mel,“ usmiala sa a tak sme sa obe prezliekli. Vybrali sme si k tomu nejaké doplnky, vhodnú obuv a nalíčili sme sa. ja som zvolila tmavšie dymové líčenie a la cat a Hayley si oči orámovala ceruzkou. Spokojné so sebou sme zišli dole a zastavili sme sa ešte v kuchyni. Pri stole bol Harry s Louisom a o niečom sa ticho bavili.

„Ahojte,“ pozdravila som ich a z ľadničky som vytiahla dve porcie grilovaného kurčaťa s prílohou. Vložila som ich po jednej do mikrovlnky a čakala som. Odkedy som vošla dnu, obaja stíchli a ani Hayley nič nevravela, čo jej sa obvykle nezatvoria ústa. Kriste, veď ja som ich nepredstavila! spomenula som si a rýchlo som sa otočila. Hayley stála nervózne vo dverách a hľadela si na nohy. Čo to s ňou je? Veď sa tak ešte nikdy nechovala? čudovala som sa, no nechcela som to teraz vyťahovať.

„Inak, Hayley, toto je Louis a Harry. Chalani, to je moja BBF, Hayley,“ povedala som a vymenila som taniere v mikrovlnke.

„Ahojte,“ usmiala sa Hayley.

„Ahoj,“ odzdravili jej chalani.

„Počkať, nie je to náhodou BFF?“ začudoval sa Harry a my sme sa obidve zasmiali.

„Pokiaľ myslíš Best Friends Forever tak áno. No my sme niečo viac ako BFF.“

„Tak čo je teda BBF?“ nechápal, a tak som podišla k Hayley pred chalanov a vytiahla som spod prívesok spod topu. Hayley vytiahla svoj a spojili sme ich.

„Best Bitches Forever,“ uškrnula som sa.

„Žeby mal Niall pravdu?“ vyriekol Louis nahlas svoju myšlienku. Škaredo som naňho pozrela a dodala som.

„Sme mrchy len k tomu, kto nás naštve a zaslúži si to. Best Bitches je znak priateľstva na celý život, nie že robíme každému zle.“

„Ach tak,“ povzdychol som Harry a premeral si pohľadom Hayley. Pocítila som akúsi žiarlivosť, no nie preto, pretože som silou mocou chcela, aby som sa mu páčila ja, no potrebovala som, aby so Zaynom zápasil o mňa, nie aby sa zapodieval Hayley.

„Večera je hotová,“ zvolala som odrazu, keď pípla mikrovlnka. Rýchlo som vybrala tanier a obe aj s príbormi som ich zobrala k Hayley, ktorá sa ešte stále nepohla od dverí.

„Poďme sa najesť vonku,“ navrhla som a Hayley už vyšla von. Ja som sa pri dverách ešte otočila a pozrela som na Harryho. Využila som situáciu, že sa Louis nedíval a žmurkla som naňho a poslala mu vzdušný bozk. Potrebovala som ho na svojej strane.  Ešte stále.

Napokon som vyšla za Hayley na záhradu a na stôl vonku som položila všetko na stôl. Príbor som jej podala do ruky a spoločne sme sa najedli. Medzitým mi rozprávala o svojom doterajšom lete Hayley a ja som bola prekvapená, koľko sa toho za ten čas stalo. V Dubline si našla chýbajúcu polovičku, Briana, ktorý je síce z Wexfordu, no chodí na univerzitu do Dublinu, hoci nie na našu. Stretli sa náhodou, keď bola za našimi priateľmi zo školy a strávili spolu pár dní. Vraj si spolu padli ako tie naše prívesky.

Keď sme dojedli, odniesla som taniere a poslala som Hayley k autu. Po chvíľke som sa k nej pripojila aj ja a sadla som si za volant. Odviezla som nás do mesta a o pár minút sme už obe vstupovali do klubu. Síce dve hodiny po zvyčajnom čase, kedy sa stretávame, no predsa len. Hneď som zamierila k nášmu zvyčajnému stolu a pripojila som sa k partii. Všetkých som predstavila a večer sa mohol začať.