Irresistible 23

Časť až teraz, lebo som bola lyžovať a skôr sa nedalo :) enjoy 

Mel

Ráno, keď som vstala, som hneď musela čeliť skúmavému pohľadu Hayley.

„Prečo za tebou včera prišiel Louis tak neskoro v noci?“

„Kvôli Liamovi,“ vysúkala som zo seba.

„Hovoril niečo o tom, že nemôže vydržať a musí mu to povedať,“ zamračila sa.

„Vymysleli sme prekvapenie pre Liama na jeho narodeniny, no dohodli sme sa, že o tom nikomu nepovieme. A Louisa už zožierala zvedavosť a chcel to povedať aspoň Harrymu,“ klamala som ďalej. Prišlo mi to strašne ťažko, pretože som jej ešte nikdy neklamala, no toto bol výnimočný prípad. Nemohla som jej to vysvetliť skôr, než sa odhodlám to vyklopiť Niallovi.

„Aha. A to chcete robiť tu?“

„No, asi áno, pokiaľ tu ešte budeme,“ prikývla som.

„No okay. Tak ja idem zatiaľ do sprchy,“ pokrčila ramenami a ja som si obliekla červené kraťasy a tielko. Na nohy som si obula čierne Conversy a so stiahnutým žalúdkom som sa pobrala dole. S dobrou náladou som zišla dolu schodmi a zívajúc som zamierila do kuchyne.

„Dobré ráno,“ pozdravila som Louisa a Nialla a vošla som dnu. Z ľadničky som si vybrala syr a šunku a začala som si pripravovať sendviče. Napadlo ma, že teraz je celkom dobrá doba na rozhovor s Niallom, keďže vyzeral byť v dobrej nálade a ja som mala zatiaľ dostatok odvahy a odhodlania. A tak, keď som sa popri Louisovi nahla po nožík, pošepkala som mu, aby nás nechal samých a zaistil nám súkromie.

Louis bol samozrejme nadšený, a tak keď som dokončila prípravu raňajok a prisadla som si k stolu, pobral sa na odchod. Cestou mi ešte ukázal zdvihnutý palec a s úsmevom vyšiel von a zavrel dvere. Ostali sme sami. Len ja a Niall. Asi by som mala niečo povedať, pomyslela som si, no odrazu mi strach začal zvierať žalúdok a prišla tréma. Čo budem, dočerta, robiť?

„Čo sa tu deje?“ opýtal sa ma odrazu Niall a tak prerušil to trápne ticho od môjho príchodu. Zhlboka som sa nadýchla a psychicky som sa pripravila na spoveď. Na jeho tvári sa zračilo zmätenie a ja som využila chvíľu, keď ma ešte nevraždil pohľadom a povedala som:

„Musím ti niečo povedať.“

„Čo?! Ďalšie plány na otravu môjho života?“ odvrkol ostro. Možno to nie je tak dobrý nápad, pomyslela som si, no už nebolo úniku. Musela som dokončiť to, čo som začala. A tak som zozbierala posledné zvyšky odvahy a začala som rozprávať.

„Pýtal si sa ma, čo si mi urobil, že ťa tak nenávidím. Že prečo ti tak ubližujem. Ešte stále chceš vedieť odpoveď?“

Niall na mňa prekvapene vypleštil oči a sánka mu padla k zemi. Nemohol uveriť tomu, čo som práve povedala. Tak trošku som tomu ešte stále nemohla uveriť ani ja sama.

„Tak chceš?“ zopakovala som netrpezlivo svoju otázku.

„Iste ale ... prečo? Prečo tak zrazu? Čo zmenilo tvoj názor?“ nechápal.

„Včerajšok,“ odvetila som jednoducho. „Môžeš za to ďakovať predovšetkým Louisovi. Včera poobede ma našiel na záhrade počas mojej slabej chvíľky a podarilo sa mu zo mňa dostať vysvetlenie, aj keď sa nepýtal priamo na teba. Prisahal mi, že to nikomu neprezradí, no večer bol už zúfalý, pretože ho to ťažilo, a tak za mnou prišiel v noci a poprosil ma, aby som ti to povedala. Najprv som odmietala, no napokon som uznala, že odvtedy už prešlo veľa času, dospela som a hádam aj ty, a tak som uznala, že by bolo fér vyjsť s tým von,“ vysypala som akýsi úvod.

„Takže to preto si ho vtedy v záhrade aj na balkóne objímala?“ opýtal sa odrazu.

„Ehm, no áno, ale čo to má s tým spoločné.“

„Vlastne nič, len som si myslel ... kašli na to.“

„Takže ...?“

„Áno, rád by som vedel, čo som urobil, že som ti tak veľmi ublížil,“ riekol sarkasticky.

„Vyprosím si takéto správanie,“ povedala som nahnevane. „Očividne si ani nepamätáš, čo sa stalo a už ma svojím tónom obviňuješ, akoby si bol neviniatko!“

„Prepáč,“ odvetil, hoci to veľmi úprimne neznelo.

„Tak dobre. Začalo to v mojej puberte...“ odhodlala som sa napokon a vyrozprávala som mu celý príbeh, ako som to povedala Louisovi vtedy v záhrade. Podrobnosti o mojich citoch som radšej vynechala. Necítila som sa na to, aby som mu ich priznala, a aj tak by to nič nezmenilo, len by som sa oslabila ešte viac. Mala som predsa Nicka a nemienila som sa s ním kvôli Niallovi rozísť, aj keby sa stalo neviem čo. Moja nenávisť ešte stále pretrvávala, aj keď nie v takej sile ako kedysi.

Keď som skončila svoj monológ, uvedomila som si, že mi po líci tečie slza. Rýchlo som si ju zotrela a pozrela som sa Niallovi do očí. Už v nich nebola zlosť a zmätenie. Bola v nich bolesť a ľútosť. Nevedela som, čo mám robiť, tak som sa zapozerala na svoje prsty a mlčala som, až kým to ticho neprerušil Niall.

„Spomínam si,“ šepol s ľútosťou v hlase. „Nejasne a hmlisto, no spomínam si na celý ten deň.“

„Hmm,“ zamrmlala som, pretože som nevedela, čo mu mám na to povedať. Odrazu sa postavil a ja som naňho hodila prekvapený pohľad. Myslela som si, že chce odísť, čo by ma dosť naštvalo, no on len obišiel stôl, vzal stoličku a sadol si ku mne. Zmätene som sa naňho pozrela a keď som zachytila jeho pohľad, už som mu nemohla uniknúť.

„Prepáč mi to, prosím ťa,“ riekol potichu s toľkou úprimnosťou, až som si myslela, že som vo svojich snoch z niekoľkých rokov. „Nevieš si predstaviť, ako veľmi ma mrzí, ako som sa správal. Kiežby som to mohol ospravedlniť hatermi, že mi písali nenávistné tweety a ja som z nich bol deprimovaný. Kiežby som mohol viniť alkohol, že som sa správal ako totálny pako. No fakt je, že nič z toho ma neospravedlňuje. Boli to síce príčiny mojej nálady, no nikdy som tie slová nemal vyriecť. Vždycky som takýmito grázlami opovrhoval, a zrazu som sa ním stal. Zrejme ani milión prepáč to neospravedlní, no chcem, aby si vedela, že ma to nesmierne mrzí, a ak by som mohol vrátiť čas späť, nikdy by som to neurobil.“

Ako som sa dívala do tých jeho azúrových očí, všetka moja nenávisť sa roztápala a odplavovala sa preč z mojej duše. Jeho slová, ktoré hovoril s toľkou úprimnosťou a ľútosťou, ma hriali pri srdci a obnovovali všetky city, ktoré som k nemu kedysi cítila. Keď mi v strede jeho reči chytil ruku, srdce sa mi opäť rozbúšilo ako keď som mala 16 rokov a prvýkrát som ho videla. Môj žalúdok tancoval a skákal saltá, čo mnou jeho slová tak otriasali.

A odrazu to bolo všetko späť. Vraj je to láska, no mne sa tomu nechcelo veriť. Nechcela som uveriť, že by som ešte mohla milovať niekoho, kto mi tak ublížil. No on týmto skutkom zmazal všetky predošlé hriechy.

„Ďakujem,“ usmiala som sa po chvíli ticha, keď som bola schopná opäť hovoriť a ďalšia slza mi ušla pomedzi mihalnice. Po nej vyšla tretia, štvrtá, a odrazu som sa im nemohla ubrániť.

„Prepáč, ja ... nechcel som ťa rozplakať,“ riekol hneď Niall zmätený mojou reakciou.

„Nie, nie ... ,“ usmiala som sa a utrela som si líca. „To len ... veľa to pre mňa znamená,“ šepla som a vložila som si hlavu do dlaní. No potom urobil Niall niečo nečakané a privinul si ma k sebe. Hlavu som mala pritisnutú k jeho hrudi a v nose som cítila jeho omamnú vôňu. Slzy mi tiekli samovoľne a ja som sa pomaly prestávala ovládať.

Plakala som od šťastia aj od zúfalstva. Od šťastia preto, že sa to všetko vyriešilo, ospravedlnil sa mi a konečne som nemala myseľ zaplavenú nenávisťou, no od zúfalstva preto, že sa takisto obnovili aj moje city a to všetko skomplikovalo.

Po chvíli som sa upokojila a jemne som sa odtiahla som Nialla. Utrela som si tvár od sĺz a zapozerala som sa mu do očí. Nikto nič nepovedal. Obaja sme na seba uprene hľadeli a ja som vnímala len tie modré dúhovky, ktoré mi tak dávno učarovali. Odrazu sme boli pri sebe bližšie a bližšie, až sa naše nosy takmer dotýkali a z dvoch očí sa stalo jedno...