Irresistible 31

1D Challenge - Day 2 - Favourite Bromance - Larry Stylinson

A plus mám pre vás prekvapko :-) konečne som dopísala jednodielovku so Zaynom :) chcete?

Mel

Pustili sľadák a prvé, čo som si všimla boli Hayleyne ruky okolo Niallovho krku. Opäť ma premohla žiarlivosť a taktiež sklamanie, no nechcela som si ísť sadnúť, a tak tancovala s Harrym.

„Ešte sa hneváš?“ opýtala som sa ho. Celý deň sa síce správal normálne, no kto vie.

„Len trošku,“ usmial sa. „To prejde. Dozvedel som sa to ešte včas,“ zasmial sa.

„Mrzí ma to. Nemala som ťa ťahať za nos len kvôli  pomste. Prepáč.“

„V pohode. Len by ma zaujímalo, prečo si sa vlastne chcela pomstiť.“

„Nechcem to rozoberať celé, no zaslúžiš si to vedieť, takže len v skratke, ok?“

„Jasné, hovor,“ usmial sa.

„Kedysi dávno som bola vaša veľká fanynka, no potom prišiel deň, keď som vás stretla naživo a všetky moje predstavy sa rozpadli, no najmä tá  Niallovi. Teraz si už síce som vedomá, že to pre vás nebol práve najlepší deň, no vtedy som to nevedela a dosť som sa v Niallovi sklamala. No a keď prišiel deň zúčtovania, povedala som si, že to rozbehnem naplno,“ riekla som.

„Aha, som rád, že to viem.“

„Ja tiež,“ usmiala som sa a poobzerala som sa naokolo. Pesnička už dávno skončila, tak sme teda upustili od pomalého pohupovania a tancovali sme na FloRidu, no očami som neustále blúdila naokolo dúfajúc, že ho niekde zazriem. No nestalo sa a takisto som nevidela ani Hayley.

Dala som si dva a dva dokopy, no ten pocit, ktorí prišiel nedokážem ani opísať. Bola som nahnevaná a sklamaná zároveň, no taktiež som neskutočne žiarlila.

Teraz, keď sme sa konečne udobrili a všetko bolo fajn sa to má pokaziť kvôli najlepšej kamoške? Považovala som to za strašne nefér, no čo som s tým mohla narobiť. Ospravedlnila som sa Harrymu, že sa idem napiť k baru a on zamieril k nášmu stolu. Ako som sa predierala cez ľudí, trošku som sa zapotácala, pretože alkohol už robil svoje, a tak som dávala väčší pozor pod nohy.

Keď som však potom dvihla hlavu, moje srdce sa zastavilo, tvár skamenela a nohy sa zakorenili do zeme. Pri bare som videla sedieť Nialla a okolo neho sa obkrúcala Hayley. Odrazu sa pobozkali a mne vyrazilo dych z pľúc. Hrudník mi stískala neuveriteľná bolesť a nedokázala som sa nadýchnuť. Len som tam meravo stála a dívala som sa na nich.

Po pár sekundách, ktoré mi pripadali ako hodiny, sa od seba odtrhli a Niall sa jej pozrel cez  plece priamo na mňa. Jeho pohľad ma spaľoval a ešte viac zintenzívnil bolesť, ktorú som prežívala. Chcela som sa pohnúť, no nedokázala som to. Len som tam stála ako socha, tancujúci ľudia do mňa udierali z každej strany, no ja som to nevnímala. Jediné, čo som dokázala vnímať boli jeho azúrové oči a bolesť v mojej hrudi.

Napokon som sa akýmsi zázrakom prinútila odtrhnúť od neho zrak a nohy sa mi začali hýbať samy od seba. Ani som nepostrehla kedy, a zrazu som stála vonku pred klubom, studený morský vietor mi odhŕňal vlasy z tváre a na tele mi naskočili zimomriavky. Netušila som, čo to bolo od zimy alebo od toho, čo som videla, pretože ten chlad som aj tak necítila. Nevnímala som ho.

Len čo som sa ako tak spamätala, opäť som sa rozbehla po ulici čo najďalej od neho. Nedokázala som reálne uvažovať. Jediné, čo som zvládla, bol beh. A tak som bežala. Na koniec námestia, hore po ulici k domom, vedľajšou ulicou naspäť a na pláž. Tam som sa zastavila a pozrela som sa na polovičný mesiac, ktorý svietil nad obzorom.

Prečo sa mi toto všetko deje? Vari je to pomsta za to, že som mu robila zle? Veď aj on urobil zle mne, bolo to relatívne fér. Ako som si zaslúžila takéto utrpenie?

Už som ani nedokázala stáť. Môj mozog konal samovoľne a ja som sa ocitla na kolenách na piesku. Skĺzla som nabok a vyzula som si topánky. Nahnevane som ich odhodila preč a pritiahla som si kolená k sebe.

Slzy mi už popri behu tiekli po tvári a ja som sa ani neunúvala si ich utrieť. Aj teraz sa spájali do vodopádov, prúdili dolu mojou tvárou a robili mokré fľaky na šatách. No to mi bolo absolútne jedno. Snažila som sa premýšľať, no nedokázala som to. Jediné, na čo som sa zmohla, bol plač. Pred očami som stále mala obraz Hayley a Nialla, ako sa bozkávajú a tým sa bolesť ešte zintenzívnila.

Vzlyky unikali z mojich úst popri srdcervúcom plači a ja som ich nedokázala zastaviť. A tak som tam sedela ako troska na piesku, bosá, a snažila som sa prekonať tú bolesť, ktorá ma tak ťažila. No nedalo sa. Nech som sa akokoľvek snažila, stále bola tam spolu s tým obrazom v mojej mysli.

Počúvala som len šum mora, takže keď som na pleci pocítila dotyk, vyľakala som sa. Prudko som sa otočila a z uplakanou tvárou som hľadela na kľačiaceho Nialla.

„Ty?“ zvolala som prekvapene.

„Mel, ja ... nechcel som ...“ habkal Niall.

„Ale veď ty si mi nič nespravil. To ja som bola hlupaňa, že som sa zamilovala...“ no tu som sa sekla a vydesene som sa naňho pozrela. Naozaj som to povedala? Naozaj som sa mu priznala, že ho ľúbim? Nedokázala som sa naňho ďalej pozerať. Otočila som sa opäť k moru a znovu som sa rozplakala. Snažila som sa zabudnúť, že je tam. No nedalo sa.

Niall sa prisunul vedľa mňa a objal ma okolo pliec. Pritiahol si ma k sebe a snažil sa ma utešiť, čo ma rozplakalo ešte viac, no nevzpierala som sa. V jeho náručí mi bolo príjemne, teplo, ako vo sne. A tak som si vychutnáva chvíľu, že ho mám tak blízko seba, pretože som vedela, že o chvíľu už bude v náručí niekoho iného.

Keď som si to uvedomila, telo sa mi naplo a jemne som sa odtiahla. Ani som sa naňho nepozrela, len som sa postavila a pobrala som sa preč. No Niall bol neoblomný. Predbehol ma a zastavil priamo predo mnou.

„To ja som bol idiot, že som váhal tak dlho, aby som ti povedal to isté. Bol som zbabelec a nedokázal som sa zmieriť s myšlienkou, že odpoveď by nemusela byť pozitívna. No to bola najväčšia chyba a teraz to už viem,“ riekol a pritom mi hľadel do očí, takže som bola ako paralyzovaná.

Naozaj práve povedal, že ma ľúbi?

Bola som celá zmätená. Nevedela som, či je to pravda, keďže sa len pred pár minútami bozkával s Hayley, no niečo na jeho tóne ma presvedčilo uveriť mu. No aj naďalej som sa nezmohla na slovo a neprestávala som mu hľadieť do očí.

„To s Hayley ... nemohol som za to ... nechcel som to ... pobozkala ma a nedala sa odtlačiť. A keď sa konečne odtiahla, už bolo neskoro ... nevieš si predstaviť, ako veľmi som s tebou chcel aspoň raz tancovať ... ako som žiarlil počas slaďáku, keď si mala ruky obmotané okolo Harryho krku a nie môjho a rozprávala si mu niečo ... no napriek tomu všetkému som bol zbabelý a nedokázal som sa odhodlať k činu a tak ma to mrzí,“ riekol s menšími prestávkami.

Na očiach mu bolo vidno tú úprimnosť, s akou to vravel a v jeho tóne bolo niečo, čo ma úplne roztápalo. Tak prečo som bola ešte naštvaná?

Nebolo to naňho ale na seba samú. Taktiež ma hnevalo, že som bola zbabelá a nedokázala som mu to povedať už vtedy s celým príbehom. No čas sa už nedal vrátiť.

„Taktiež som žiarlila,“ šepla som. „Nedokázala som ani len pomyslieť na to, že by ste sa s Hayley dali dokopy. No keď som vás videla ... tá bolesť a zlosť. Bola som na seba tak naštvaná, že som niečo neurobila, kým som mohla. Keby som ti to povedala už včera s celým príbehom ... všetko by bolo úplne inak,“ povzdychla som si a pozrela si na špičky

Niall podišiel krok ku mne, až som cítila horúčavu jeho tela a prstom mi zdvihol tvár, aby sa mi mohol pozrieť do očí.

„Ešte stále môže byť,“ šepol a pomaly sa ku mne približoval. Keď bol len centimeter od mojich pier, zastavil a čakal na moju odozvu. Mohla som to zastaviť, no to som nemala ani v najmenšom úmysle. Prekonala som poslednú vzdialenosť medzi nami a spojila som naše pery v sladký bozk.

Aj keď sme sa už predtým dvakrát pobozkali, toto bolo iné. Bola v tom láska nás oboch, trpkosť z času, ktorý sme premárnili a slanosť mojich sĺz z bolesti. Ani jeden z nás sa nikam neponáhľal, a tak sme si vychutnali každý jeden bozk. Užívali sme si tú nevinnosť, ktorá v nich bola a nikto z nás sa nesnažil ich zintenzívniť.

Po niekoľkých minútach sme sa od seba odtiahli a pozreli si do očí. Emócie v nich už boli diametrálne odlišné. Zračila sa v nich láska a šťastie. Konečne sa na nás obrátila šťastena a dopomohla nám byť spolu.

Spolu. Predstavila som si seba po Niallovom boku a cítila som čistú radosť. No v momente, keď sa okolo nás začali pohybovať ľudia, bola som viac a viac nervóznejšia a napätejšia. Behali okolo nás fotografi a videla som svoju fotku v každom bulvári s nepravdivým titulkom.

„Nedokážem to,“ šepla som odrazu.

„Čo nedokážeš?“ nechápal Niall.

„Byť s tebou na verejnosti. Neznesiem tie pohľady cudzích ľudí, ktorí si o mne nebudú myslieť nič iné než to, že som zlatokopka. Nechcem byť v každých novinách a prenasledovaná paparazzmi. Nechcem, aby sa o mne šírili vymyslené klebety. Nedokážem to,“ zopakovala som.

„Mel, neboj. To zvládneme. Nedovolím, aby sa ti niečo stalo,“ riekol láskavo a pohladil ma po líci.

„Ako zabrániš novinám, aby niečo napísali? To sa predsa nedá,“ povedala som zúfalo. A on mlčal. Na toto už nemal odpoveď a tým len potvrdil moje obavy. Opäť som sklopila pohľad a zamyslela som sa nad tým, čo som komu spravila tak hrozné, že som si toto zaslúžila.

„Budeme to tajiť!“ vyriekol odrazu Niall a ja som prekvapene zdvihla hlavu.

„Čože?“

„Utajíme to,“ usmial sa Niall spokojný so svojím nápadom. „Nebudeme mať žiadne problémy a navyše to bude vzrúšo.“

„Ty si blázon, vieš o tom?“ zasmiala som sa. „No mohlo by to vyjsť.“

„Tak čo, skúsime to?“ pozrel na mňa s otázkou.

„Áno,“ usmiala som sa šťastne a pobozkala som ho.