Irresistible 28

Hayley

Len čo Melanie odišla, sklamane som sa otočila späť k ohňu a hrýzli ma výčitky. Prečo neviem udržať ústa na uzde? No už bolo neskoro a nedalo sa to vrátiť späť. Jediné, čo som mohla robiť, bolo jej vyhovieť v samote a dúfať, že na mňa neskôr nebude naštvaná.

Vonku sa vrátilo všetko do normálu, nikto už incidentu nevenoval pozornosť. Akurát Harry zmizol za ten čas, čo som premýšľala. Doopekala som špekačku a prisadla som si k Niallovi k stolu, aby som sa mohla najesť. Sedela som oproti nemu a telom mi brneli bunky. Vedela som, čím to je. Páčil sa mi a chcela som ho dostať, no bránila mi v tom Melanina nenávisť. Nechcela som, aby sa na mňa naštvala.

No teraz, keď si to už vyriešili a sama povedala, že medzi nimi nič nie je, prečo by som to nemohla skúsiť?

Povedala som si, že lepšia príležitosť nebude, tak som s ním načala debatu o hudbe. Veľmi rád sa zapojil a konverzácia sa raz dva rozprúdila. Ani sme nepostrehli, že Collin s Maurou odišli a Harry sa vrátil.

Po chvíli sa chalani zdvihli, že idú do izieb, takže sme osameli.

„Asi pôjdem za nimi,“ riekol odrazu Niall a chystal sa vstať.

„Ostaň ešte chvíľku, prosím,“ chytila som ho za ruku a dúfala som, že neodíde. Opäť si sadol a prenikavo na mňa pozrel. Zvodne som sa usmiala a snažila som sa, aby ma chcel on a nie ja jeho.

„A čo dievčatá?“ opýtala som sa ho s úsmevom. „Musíš to mať ťažké, vybrať si medzi toľkými, čo?“

„Popravde, nevyberám si medzi nimi. Čakám, kým pocítim niečo k tej správnej. Celý život sa tým riadim,“ odvetil.

„A už si ju našiel?“ prisunula som sa k nemu bližšie cez stôl a stále som mu držala ruku.

„Dvakrát som si myslel, že áno, no potom sa to skončilo a tak nejako som na to všetko zanevrel a venoval som sa len hudbe. Prečo ťa to zaujíma?“

„No vieš, o niekom by som vedela, kto by mal záujem,“ uškrnula som sa a dávala som mu ale poriadne najavo, že ten niekto som ja. Prečo sa nechytá? Pri väčšine mužov mi stačil jeden pohľad a už mi ležali pri nohách, no Niall bol iný. Ťažký oriešok. Nahla som sa k nemu ešte bližšie, takže boli naše tváre len kúsok od seba. Cítila som jeho prerývaný dych a uspokojivo som sa usmiala. Už je zo mňa nervózny. Konečne!

„Ehm, asi by som už mal ísť za chalanmi. Chceli sme sa ešte stretnúť na izbe a dohodnúť posledné veci ohľadom nášho tripu,“ riekol, no neodtiahol sa.

„A naozaj tam chceš ísť?“ usmiala som sa. Už som ďalej nechcela čakať. Bola som celý nedočkavá, kedy ho konečne pobozkám, a tak som prekonala aj tie posledné centimetre, ktoré nás delili a spojila som naše pery v bozk.

Niall bol celý stuhnutý a vôbec nespolupracoval. Bolo to, akoby som bozkávala figurínu. Na pár centimetrov som sa odtiahla a pozrela som mu do očí.

„Deje sa niečo? Nepáčim sa ti?“ šepla som.

„Nie, nie, samozrejme, že sa mi páčiš,“ habkal Niall, „no myslel som si, že máš priateľa, či nie?“

„Odkiaľ to vieš?“ riekla som prekvapene.

„Počul som vás s Mel vtedy na záhrade. Nechcem sa niekomu pliesť do cesty.“

„Pri Melanie ti to nevadilo,“ odvrkla som.

„Vtedy som nevedel, že má priateľa. A ani to nebol poriadny bozk,“ vyhŕkol rýchlo.

„Tak fajn. O priateľa sa nemusíš báť, pretože žiadneho nemám. Len som nechcela, aby ma tu Mel s niekým zoznamovala s úmyslom ma dať dokopy,“ usmiala som sa a opäť som ho pobozkala. Tentoraz už mierne spolupracoval, aj keď bol celý stuhnutý, no po chvíľke mi už bozky opätoval presne tak, ako som chcela.

Odrazu sa však z ničoho nič odtiahol a postavil sa.

„Ja .. prepáč ... musím ísť. Dobrú noc,“ riekol a zamieril rýchlou chôdzou k domu. Zmätená a trošku nahnevaná som sa tiež postavila a šla za Mel do izby. Plány mi nevyšli, tak som sa na ne chcela aspoň vyspať.

Niall

Debatoval som s Hayley o všetkom možnom, keď sa odrazu chalani zdvihli na odchod.

„Asi pôjdem za nimi,“ riekol som a chystal som sa vstať.

„Ostaň ešte chvíľku, prosím,“ chytila ma za ruku, a tak som si opäť sadol a pozrel som sa na ňu. Chcel som zistiť, čo ma v pláne, keď sa na mňa zvodne usmiala a mne vyrazili na čelo kvapky potu.

 „A čo dievčatá?“ opýtala sa ma s úsmevom. „Musíš to mať ťažké, vybrať si medzi toľkými, čo?“

„Popravde, nevyberám si medzi nimi. Čakám, kým pocítim niečo k tej správnej. Celý život sa tým riadim,“ odvetil som.

„A už si ju našiel?“ prisunula sa ku mne bližšie cez stôl a stále mi držala ruku.

„Dvakrát som si myslel, že áno, no potom sa to skončilo a tak nejako som na to všetko zanevrel a venoval som sa len hudbe. Prečo ťa to zaujíma?“

„No vieš, o niekom by som vedela, kto by mal záujem,“ uškrnula sa a ja som mal pocit, že som mnou ale poriadne flirtuje. Keby sa to stalo včera, neváhal by som, no od dnešného rána sa toho toľko zmenilo. Uvedomil som si, že niečo asi cítim k Mel, takže predstava, že som s jej najlepšiou kamarátkou mi vôbec nelahodila, aj keď bola ako dievča snov.

 Nahla sa ku mne ešte bližšie a ja som ešte viac znervóznel.

„Ehm, asi by som už mal ísť za chalanmi. Chceli sme sa ešte stretnúť na izbe a dohodnúť posledné veci ohľadom nášho tripu,“ riekol som potichu, no neodtiahol som sa.

„A naozaj tam chceš ísť?“ usmiala sa vábivo a ja som sedel ako prikovaný. Odrazu prekonala aj tie posledné centimetre a pobozkala ma. Nemohol som sa ani pohnúť. Mysľou mi behali obrazy Melanie a odrazu som si spomenul, ako som ich počul hovoriť o Hayleyinom priateľovi. Keď vycítila, že nespolupracujem, odtiahla sa .

„Deje sa niečo? Nepáčim sa ti?“ šepla.

„Nie, nie, samozrejme, že sa mi páčiš,“ habkal som nevediac, čo povedať, „no myslel som si, že máš priateľa, či nie?“

„Odkiaľ to vieš?“ riekla prekvapene.

„Počul som vás s Mel vtedy na záhrade. Nechcem sa niekomu pliesť do cesty.“

„Pri Melanie ti to nevadilo,“ odvrkla.

„Vtedy som nevedel, že má priateľa. A ani to nebol poriadny bozk,“ vyhŕkol som rýchlo.

„Tak fajn. O priateľa sa nemusíš báť, pretože žiadneho nemám. Len som nechcela, aby ma tu Mel s niekým zoznamovala s úmyslom ma dať dokopy,“ usmiala sa a opäť som ma pobozkala. Jedna zo zábran padla, takže som začal trošku spolupracovať, no stále som mal obraz Melanie pred očami.

Po chvíli, ako som si začal uvedomovať jej bozky, obraz mizol, až som si všimol, ako úžasne  bozkáva. Opätoval som jej ich, až kým som si opäť nespomenul na bozk s Mel. Bol niekoľkonásobne lepší, pomyslel som si a odtiahol som sa.

„Ja .. prepáč ... musím ísť. Dobrú noc,“ postavil som sa a zamieril som rýchlou chôdzou k domu. Len čom som dnu, kráčal som do práčovne, kde som si bol istý, že ma nik nenájde. Sadol som si na podlahu a premýšľal som.

Toto nie je dobré. Vôbec to nie je dobré. Ako som mohol jej tie bozky opätovať, keď som si len dnes priznal, že som pravdepodobne zamilovaný do Melanie. Čo to so mnou je, že sa správam ako totálny pako? Ako sa jej pozriem do očí?

Netušil som, čo mám robiť. Jediné, čo som vedel bolo, že sa to už nikdy nesmie opakovať. Plánoval som tomu predísť, nech by ma to stálo čokoľvek. Nechcel som riskovať, že by sa to hocijako dostalo k Mel a ja by som bol v kaši.

Dúfajúc, že sa to nedozvie od Hayley som vyšiel von a zamieril som do svojej izby. V kúpeľni som zaliezol pod sprchu a nechal som horúcu vodu nech odplaví všetky moje myšlienky. Zrelaxovaný som vyšiel do izby s uterákom omotaným okolo pása a pozrel som sa na mobil.

Na displeji svietil čas 1:15 a oči sa mi zatvárali. Chcel som síce skočiť ešte na Twitter, no už som nemal síl, tak som prehodil uterák cez stoličku a vkĺzol som pod perinu s očakávaním, čo prinesie ďalší deň.