Irresistible 25

Mel

Na pár sekúnd sa nik nepohol. Ani nedýchal. A odrazu som na svojich perách pocítila tie jeho a srdce sa mi definitívne zastavilo. Sprvu sa naše pery dotkli nežne, no postupne rozrástli do čoraz vášnivejších bozkov. Odrazu ma pohladil na krku a prsty mi vplietol do vlasov.

Nikdy by som nečakala, že má pobozká, a už vonkoncom nie takto a za týchto okolností. Bola som zmätená, no nebránila som sa. Práve naopak. Každý jeden bozk som mu opätovala a nemala som ani v najmenšom pláne sa odtiahnuť, aj keď som vedela, že by som mala.

No odrazu sa otvorili dvere do kuchyne a ozval sa Hayleyin hlas.

„Dobre, už dosť, Louis! Som hladná a nemôžeš ma tu držať večne!“ riekla nahnevane a my dvaja sme sa od seba v momente odtrhli. No ani ten rýchly reflex nestačil na to, aby nás nik nezbadal.

Vo dverách stála zarazená Hayley a za ňou Louis s nevinným výrazom. Aj keby nás nevideli, naše rozpálené líca a červené spuchnuté pery hovorili za všetko. Chvíľu bolo trápne ticho a nik nevedel, čo povedať. Napokon sa Louis ozval:

„Prepáčte, nemohol som ju už zadržať,“ pokrčil plecami.

„Veď to nič. Nič sa nestalo,“ prehovorila som s predstieranou suverenitou a postavila som sa na odchod. No keď som spravila prvý krok, pocítila som, že moje telo je ešte stále otrasené z bozku a z toho všetkého a ja som sa len modlila, aby som sa nepotkla alebo niečo podobné.

Statočne som vyšla z kuchyne a zamierila som do svojej izby. Bezhlavo som sa hodila na posteľ a zamyslela som sa nad tým všetkým. Po mojom „priznaní“ sa mi viditeľne uľavilo a Niallovo ospravedlnenie tiež spravilo svoje, no to, že ma pobozká by som od neho nikdy nečakala. Myslela som si, že nie je vhodné mu vravieť aj o mojich citoch, ktoré sa predrali opäť na povrch, no pomaly som o tom začínala pochybovať.

Odrazu sa mi v mysli objavila tvár Nicka a zahalili ma výčitky.

Čo to robím? Nemala by som mu zavolať? Čo ak len čaká, kým sa ozvem ja?

Dumala som, no na nič som neprišla. Akurát som bola ešte viac zmätená. Napokon som sa odhodlala vytiahnuť mobil a vytočila som jeho číslo. Práve keď som šla stisnúť hovor, vošla do izby Hayley a hodila na mňa zarazený pohľad.

„Komu voláš?“

„Nickovi,“ riekla som a stlačila zelené tlačidlo.

„Zbláznila si sa?!“ zvolala a vytrhla mi mobil z ruky. Rýchlo zrušila hovor a odložila si ho do vrecka.

„Čo to robíš?“ vyhŕkla som.

„Zachraňujem ti zadok. Načo si mu chcela volať?“

„Ja neviem.“

„Čo by si mu povedala. Že si pobozkala Nialla?“

„Ja som ho nepobozkala!“

„Jasné, a ja som slepá, nie?“ zaškerila sa.

„On pobozkal mňa!“ dodala som, aj keď v duchu som myslela na to, ako som ho včera pobozkala ja a aj dnes som mu bozky s radosťou opätovala.

„A ty si sa nechala,“ usmiala sa Hayley. „Čo sa vlastne stalo?“

„Nič podstatné,“ snažila som sa z toho vykľučkovať. „Uzavreli sme mier.“

„A namiesto podania rúk ste sa pobozkali?“

„Nechcem to už riešiť. Bola to chvíľková nerozvážnosť. Vieš predsa, že mám Nicka a ľúbim ho,“ odporovala som jej, no vnútri som veľmi dobre vedela, že za posledné dni moje city k Nickovi značne ochabli.

„Ako myslíš,“ pokrčila plecami. „Ideme k bazénu?“

„Nemám chuť. Choď sama. Potrebujem premýšľať,“ riekla som napoly vo svojom svete.

„Len neurob nejakú hlúposť, dobre?“ povedala Hayley na odchode, no ja som ju už nepočúvala. Jediné, na čo som dokázala myslieť bol Niall a Nick. Analyzovala som všetky udalosti, čo sa stali aj nestali, moje city a snažila som sa z toho vyjsť, no napokon som bola ešte viac zmätená.

Do čerta s tým. Do čoho som sa to zaplietla?!

Odrazu ma z myšlienok vytrhlo zvonenie mobilu. Zvedavo som pozrela na meno a prekvapene som otvorila ústa.

Nick? On je snáď jasnovidec?

„Haló?“ zdvihla som hovor.

„Ahoj, Mel,“ ozval sa Nick vážne. Zmocnil sa ma strach. Niečo sa určite stalo. Neoslovil ma pusa a ešte aj jeho tón bol divný.

„Ahoj,“ snažila som sa vyznieť radostne.

„Potreboval som s tebou hovoriť.“

„Samozrejme, hovor.“

„Ide o nás, Mel. Odkedy si odišla, nemali sme žiaden kontakt a akoby sme sa odcudzili a ...“

„To nie je len moja chyba. Mala som toho síce veľa, no mohol si zavolať aj ty,“ obraňovala som sa.

„Nechcem ťa obviňovať ani nič podobné. Máme na tom zásluhu obaja, no ide o to, že ... neviem, ako ti to mám povedať ... jednal som za otca s jeho sekretárkou a tak nejak ...“

Otvárala som ústa ako ryba na suchu a nezmohla som sa na slovo. Šokovane som hľadela do steny a snažila som sa stráviť tú informáciu. Bolo mi ľúto, že som sa mu neozvala, akoby som naňho zabudla, cítila som sa neskutočne vinná, že som pobozkala Nialla a potom mu opätovala jeho bozky, no to nebolo nič v porovnaní s Nickom.

„Mel? Si tam?“

„Uhm,“ pritakala som. Na viac som sa ešte stále necítila.

„Viem si predstaviť, ako sa teraz cítiš a je mi to strašne ľúto. Nemalo sa to stať, no stalo sa a mňa to mrzí. Je mi ľúto, že to nemôžeme vyriešiť tvárou v tvár, no je to predsa len lepšie ako SMS.“

„Čo bude teraz s nami?“ opýtala som sa ako úplná hlupaňa. Len čo som tie slová vyriekla, tresla som sa po hlave.

„No, ja neviem, ale mám pocit, že už by to nešlo tak ako predtým. Ty by sa nedokázala pozrieť na mňa, za to, čo som spravil a ja na teba, že som bol taký idiot. Asi by bolo lepšie, keby sme to nechali tak. Naozaj ma to mrzí.“

Počúvala som jeho výhovorky, no vôbec mi to neprišlo, akoby ho to mrzelo. V skutočnosti som z toho mala dojem, akoby vedľa neho stála tá pipka a čakala, kým zloží, aby si to spolu mohli rozdať. A ako som postrehla, ani raz nespomenul, že má ľúbi alebo niečo podobné.

Čakala som, že ma to bude nejako bolieť, no cítila som len akúsi prázdnotu. Sčasti sa mi aj uľavilo, hoci som si to nechcela priznať. A to všetko kvôli Niallovi. Keby sa to stalo len pred pár dňami, v momente by som bola v slzách a nevládala by som držať ani mobil. No teraz mi to bolo, popravde, jedno.

„Ako myslíš. Zbohom,“ riekla som jednoducho a zložila som. Možno očakával, že mu budem vyplakávať a nadávať, no ja som nemala ani v najmenšom úmysle sa takto ponížiť.

Mám predsa svoju hrdosť.