Holidays 11

Tak mám menše novinky ohľadom častí počas mojej dovolenky. Práve som zistila, že moje úžasné wifi z mobilu je dostupné len v rámci Slovenska, čiže v Taliansku bude jediné možné pripojenie na Mušli na pláži. A tak časti možno budú a možno nebudú každý deň. Pokúsim sa aspoň pár za celú dovolenku dať, no nič nesľubujem. :/

Otvorila som oči a porozhliadla som sa navôkol. Prekvapivo ma vôbec nebolela hlava, len som mala v ústach neskutočné suchoty. Potom som si spomenula, čo sa vlastne včera stalo. Síce som mala v sebe ešte pár promile, no bola som si plne vedomá svojich činom, a keď som sa zahľadela na osobu ležiacu vedľa, vedela som, že nemám čo ľutovať.

Bol taký sladký, keď spal. Opatrne som sa zdvihla a obliekla si šaty. Topánky som nemala, takže som musela ísť bosá. No predtým som ešte našla nejaký papier a pero a napísala som mu odkaz, ktorý som položila na vankúš vedľa neho a potichu som odišla. Cestou som sa však porozhliadla po dome, ktorý som si včera nestihla všimnúť. Bol naozaj luxusne zariadený a veľký. Niekto si tu fakt užíva dovolenku. Len som nechápala, prečo je sám.

Vrátila som sa v myšlienkach späť k mojim plánom a vyšla som von na cestu. Chvíľu som zmätene blúdila, pretože som nevedela, kde som, no len čo som sa dostala na pláž, už som poľahky našla cestu domov. V izbe som našla Lucy ako nervózne chodí dookola.

„Ahoj, deje sa niečo?“ opýtala som sa jej.

„Charlotte?!“ skríkla a tuho ma objala. No hneď sa odtiahla a nahnevane na mňa pozrela.

„Ako si to predstavuješ?! Povieš mi, že ideš domov, no tu ťa nenájdem. Ráno sa zobudím, a ty tu ešte stále nie si! Vieš, ako som sa o teba bála?! Kde si dočerta bola?!“

„Ale veď v obývačke sú moje veci. To znamená, že som v pohode došla domov.“

„Tie som si nevšimla a to je jedno. Ako som mala zistiť, či si v poriadku?! Nie som žiadna veštica, že pomocou tvojich čačiek zistím, kde si!“

„Prepáč mi to. Viem, že si sa musela báť, ale nemala som ti ako oznámiť, že tu nebudem. Bolo to tak náhle a spontánne,“ ospravedlnila som sa jej.

„A povieš mi už konečne, kde si bola a čo si robila celú noc?“

„Fakt to chceš vedieť?“ pozdvihla som obočie.

„Samozrejme, že chcem!“

„Ako myslíš. Bola som tu s Louisom, začali sme sa bozkávať, omámila nás vášeň a túžba, tak sme skončili u neho v posteli. Chceš vedieť aj detaily?“

„Ou, nie ďakujem. To stačí. Len mi nabudúce daj prosím vedieť.“

„A ako som ti mala dať vedieť, keď si tu po prvé nebola, a po druhé som nemala čas ti písať nejaké odkazy. Predsa poznáš ten pocit, keď... A navyše mám už o chvíľu 18. Viem sa o seba postarať aj sama.“

„Tak fajn. Prepáč, že som na teba tak vyskočila.“

„To je v poriadku. Ideme na raňajky?“ navrhla som.

„Jasné, už mi škvŕka v žalúdku.“

„Ja mám po včerajšku neskutočné suchoty, takže budem potrebovať aspoň dva litre vody,“ zasmiala som sa. „Len sa musím prezliecť a trošku upraviť, aby som nevydesila ľudí okolo a deti.“

„Tak dobre, čakám ťa v obývačke, ale rýchlo!“

„Jasné!“ zakričala som a pustila som sa do práce. Umyla som si tvár, odlíčila sa a nakrémovala si ju. Na viac nebolo času. Prezliekla som sa do čiernych plaviek opäť bez ramienok a na ne som si dala béžové kraťasy a ružové voľné tričko. Na nohy sandále a mohli sme vyraziť za povinnosťami.

Louis

Prežil som tú najkrajšiu noc, aká môže byť. Bola taká nádherný a milá. Milovali sme sa nežne no zároveň vášnivo. Bolo to ako tanec dvoch tiel spojených osudom. V tej chvíli som bol najšťastnejší na celej planéte.

Keď som sa ráno zobudil, už vedľa mňa nebola. Našiel som po nej len lístok na vankúši.

Dobré ránko :-*,

bolo už neskoro, tak som sa musela vrátiť späť k sebe, aby som stihla do práce. Dúfam, že si sa vyspal aspoň tak dobre ako ja. J

Cmuk, Charlotte

Keď som to čítal, ústa sa mi rozťahovali do širokého úsmevu a hlavou mi prúdili spomienky z predošlej noci. Tak tomu ver, že som sa vyspal dobre. No to pred spánkom bolo ešte lepšie. Usmieval som sa ako blázon a opäť som si ľahol do postele. Nechcelo sa mi vstávať.

No potom som si spomenul, že ona je niekde pri bazéne alebo v detskom kútiku, a hneď som ako raketa vyštartoval do sprchy. Poriadne som sa umyl, navoňal a obliekol si len plavky a pásikavé modro-biele tričko. Cestou som ešte schmatol uterák a vybral som sa najesť. V jedálni už nebola, a keď som zbadal, koľko je hodín, skoro mi zabehlo. O 15 minút 11. To nie že raňajky, ale pomaly obed. A aj Charlotte už bude pomaly končiť s deťmi.

Rýchlo som to do seba vopchal a vyšiel som von k bazénu. Našiel som ich, ako sa akurát lúčia s poslednými deťmi. Aspoň že som ich stihol. Podišiel som k nim.

„Ahoj,“ pozdravil som ju.

„Ahoooj,“ usmiala sa doširoka.

„Chcel som prísť k deťom, len som nejako nestíhal. Práve som vstal,“ ospravedlnil som sa.

„Ale to je v poriadku. To som len tak navrhla, keby si sa nudil,“ zasmiala sa. Jej kamarátka vedľa si odkašľala, a až vtedy som si ju všimol.

„Ou, zabudla som vás predstaviť. Toto je Lucy, Lucy to je Louis.“

„Teší ma,“ usmial som sa a pobozkal som ju na obe líca.

„Aj mňa,“ odvetila s úsmevom. „Tak ja idem za Jackom. Vidíme sa poobebe!“ zakričala za Charlotte a utekala preč.

„Ako prebehlo dnešné dopoludnie s deťmi?“ opýtal som sa.

„Tak ako každé iné. Len sme sa bavili a to je všetko,“ usmiala sa. Bola taká nádherná, a to ani nebola upravená.

„Neskočíme sa niekam prejsť a potom na obed?“ navrhol som.

„Iste, rada.“

Usmial som sa na ňu a vyrazili sme smerom na pláž. Prechádzali sme sa po mokrom piesku s topánkami v rukách a rozprávali sa o všeličom. Nedokážem pochopiť, ako je možné, že sme stále mali o čom rozprávať. Nikdy nebolo to trápne“ ticho.

Pri mini mostíku som sme sadli na piesok a pozorovali sme, ako sa vlny rozbíjajú o stĺpy mostu. A vtedy na chvíľu zavládlo ticho. Každý sa ponoril do svojich myšlienok. Ja som dumal o tom, aké to je teraz medzi nami. Čo vlastne sme? Cudzinci, ktorí sa spolu vyspali? Priatelia, ktorí sa spolu vyspali? Či niečo viac?

Akoby mi čítala myšlienky, potichu sa ozvala:

„Louis?“

„Áno?“

„Ako to teraz vlastne medzi nami je?“ opýtala sa.

„To by som aj ja rád vedel. Práve som nad tým premýšľal. Vieš, naozaj sa mi páčiš, a tá noc bola úžasná. Mám pocit, že začínam pociťovať niečo viac, no záleží na tom, čo cítiš ty.“

„Ja? Vieš, predtým som si ťa absolútne nevšimla, aj keď sme sa možno stretli, pretože som bola zaslepená Martinom. No teraz, keď je koniec, vnímam všetko úplne inak. Myslela som si, že aspoň na určitú dobu nechcem žiaden vzťah, no keď sme sedeli u mňa na gauči, cítila som to napätia medzi nami. Bolo to ... zvláštne. Akoby niekto, teda niečo chcelo, aby sme boli spolu. A tá noc sa mi taktiež páčila, len neviem, či som pripravená na nejaký vzťah takto krátko po “rozchode“,“ pri poslednom slove naznačila prstami úvodzovky.

„A čo keby som ťa pozval niekam na normálne rande a po čase by sme uvideli, aké to bude?“ opýtal som sa.

„To nie je zlý nápad,“ usmiala sa a prikývla.

„Tak napríklad teraz, nešla by si na obed?“

„Rada. Už mám prázdny žalúdok,“ zasmiala sa a ja som jej pomohol vstať. Spoločne sme sa vybrali späť k hotelu.