Holidays 9

Mám tu pre vás ďalší z mojím úžasných monológov :P Takže ... Pridala som novú anketu o jednodielovkách, tak tie, čo ste ešte nehlasovali poprosím váš názor. Ďalej by som chcela upozorniť, radšej skôr, aby som potom nezabudla, že v piatok odchádzam na dvojtýždňovú dovolenku. Najprv som si myslela, že to bude pauza, no beriem notebook a na mušli na pláži by mal byť internet, tak aspoň raz za čas by som mohla dať. A vlastne mám na mobile prenosný net, tak ak bude tam fungovať, tak budem pridávať, ak sa bude dať a ak budem mať napísanú časť. Tešíte sa? :D A ešte jedna vec - dnes mám napísané dve časti. Chcete večer druhú? :-P Tak, a teraz ak ste zahlasovali v ankete, šup šup čítať a na konci koment k časti a mojím dvom otázkam :D enjoy :-*

Louis

Keďže bol piatok, rozhodol som sa, že zájdem po mesta a možno natrafím na nejaký poriadny bar. Obliekol som sa naľahko a vyrazil som pešo. Veď to nie je ďaleko. Po asi pol hodine som sa ocitol pred nejakou budovou, odkiaľ sa ozývala hudba. Vošiel som teda dnu a ocitol som sa v nejakom disko klube. Nevadilo mi to, a tak som si len sadol za  bar a popýtal si pivo.

Len tak som tam sedela a čumel do blba. Už ma to pomaly prestávalo baviť. Celá táto dovolenka. Keby tu bol aspoň niekto so mnou, aby som sa nenudil. Nebyť Charlotte, už dávno by som bol späť v Londýne alebo v Doncastri. Dám tomu ešte týždeň a potom odchádzam, pomyslel som si a načiahol sa za pohárom.

V tej chvíli som však zbadal ju. Tú osobu, kvôli ktorej som sa JA dokázal už dva týždne nudiť. Kráčala priamo ku mne. Dokelu, dokelu, čo mám teraz robiť. Čo jej poviem? Ahoj? Nie, to je suché. Tak čo potom? Mysľou mi prúdili milióny otázok a ja som ju len kŕčovito sledoval. Už bola možno dva metre odo mňa a dalo sa jej pozrieť do očí. Vyzerala dosť opito, no nepozerala na mňa. Ani som si neuvedomil kedy, a zrazu prešla okolo a zastavila sa mi nejakom chlapíkovi na konci baru.

Ako som si mohol namýšľať, že by šla ku mne. Veď ani len nevie, kto som. A zo včera si ma určite nepamätá. Smutne som sa otočil späť k poháru a dopil som posledné kvapky piva. Chcel som už zaplatiť a chystal som sa na odchod, keď som započul jej hlas.

„Čo si o sebe myslíš? Nie si môj otec, aby si mi hovoril, kedy mám a kedy nemám piť. Som už dospelá a môžem si robiť, čo chcem. A už na mňa nečum!“ povedala zvýšením hlasom.

Niekoľko ľudí okolo, vrátane mňa, sa zvedavo otočilo, aby zistili, čo sa deje. Charlotte tomu chlapíkovi poriadne vynadala, ani neviem za čo, navyše mu aj strelila facku, až to zapraskalo, a otočila sa na opätku. Nevšímala si pohľady ľudí, len zamierila k baru a zhodou okolností si sadla vedľa mňa.

„Mojito poprosím!“ zvolala na barmana a ten pre ňu v mihu sekundy položil drink. „Vďaka,“ usmiala sa a zaplatila.

Pomaly popíjala ten drink a niekoho hľadala na parkete. Sedel som rovno vedľa nej a do nosa sa mi vtierala jej jemná kvetinová vôňa. Bola omamná. Nemohol som z nej spustiť oči. Odrazu sa otočila a nám sa stretli pohľady.

„Aj ty čumíš?!“ zvýšila jemne hlas.

„Prepáč, len mám pocit, že som ťa už niekde videl a nepamätám sa kde,“ zaklamal som.

„Ou, pracujem v hoteli Exotica, tak možno tam.“

„Presne, ty robíš s tými malými deťmi, však?“

„Áno,“ usmiala sa a podala mi ruku. „Som Charlotte.“

„Louis, teší ma.“

„Napodobne.“

„Máš rád deti?“ spýtala sa znenazdania.

„Mám štyri mladšie sestry, o ktoré sa celý život starám, takže som si zvykol ich mať rád,“ usmial som sa.

„Príď niekedy, ak sa budeš nudiť,“ navrhla. „Len neviem, či si budete rozumieť.“

„Rád prídem. A prečo by sme si nerozumeli?“

„Myslím jazykovo. Sú totiž zo Slovenska a Česka a väčšina po anglicky nevie ani áno.“

„Takže ty si tiež odtiaľ?“

„Áno, zo Slovenska.“

„Tak preto som ti nerozumel,“ zamrmlal som si sám pre seba.

„Čože? Nepočula som ťa.“

„Ale nič, nič.“

„Už som dosť unavená. Počuj, neodprevadil by si ma do hotela, keby mi náhodou bolo zle?“ poprosila ma.

„Iste, už som sa aj tak chystal,“ odvetil som a moje srdce sa rozbúšilo. Konečne prišiel ten moment. Tak teda ostávam naďalej v Grécku.

„Aha, tam je moja kamoška. Poďme za ňou. Len jej poviem, že odchádzam, aby sa o mňa nebála,“ zvolala a už trielila niekam na parket. Rýchlo som sa pobral za ňou, aby som ju nestratil z dohľadu.

Lucy

Celý večer som mala dokonale skazený. Charlotte sa opila, pekne mi vynadala a utiekla bohviekam. Veľmi som sa o ňu bála a neustále som ju hľadala, no bez úspechu. Už som sa pomaly vzdávala nádeje, keď do mňa niekto zboku narazil.

„Ou, Lucy. Prepáč. Ja len, že odchádzam!“ kričala cez hudbu Charlotte. Hnev na ňu v momente pominul a ja som bola rada, že je v poriadku. Veď na najlepšiu kamošku sa nedá dlho hnevať. A navyše bola opitá so zlomeným srdcom, tak sa to dalo pochopiť.

„Dobre, ja ešte ostanem s Jackom. Vezmi si taxík!“ odvetila som.

„Nie, nie. Idem pešo, aby mi vytriezvelo.“

„Nemôžeš ísť sama v takomto stave! Čo keď ti bude zle?“ zľakla som sa. „V tom prípade idem s tebou!“

„To nemusíš. Našla som si pomocnú ruku z nášho hotela. Louis ma odprevadí,“ ukázala rukou za seba a ja som si až vtedy všimla, že tam stojí ten chalan z autobusu a pozerá na nás. Takže Louis, ha? Vyzeral byť celkom slušný a ani nebol opitý.

„Tak teda dobre,“ povolila som. „Ale dávaj na seba pozor!“

„Budem, neboj! Pa,“ zvolala a už sa rútila k východu a Louis za ňou.

Otočila som sa teda späť k Jackovi, ktorý chudák nič nerozumel a len na mňa nechápavo pozeral, a začala som tancovať. Po chvíľke sa ku mne pridal a už sme sa spolu rozbíjali na parkete na Pitbulla.

Charlotte

Len čo som odišla od Lucy, vyrazila som k dverám von a dúfala som, že Louis ide so mnou. Sama by som to asi nezvládla. Vytackala som sa von a nadýchla som sa čerstvého vzduchu. Znenazdania sa mi zatočila hlava a nič som pred sebou nevidela. Kolená sa mi podlomili a ja som len cítila, ako ma ťahá gravitácia k zemi.

No nespadla som. Niekto ma zachytil. Louis.

„Vďaka,“ usmiala som sa na neho, keď som sa mu dívala v náručí do tváre. Mal nádherné modré oči. Ako to, že som si ich doteraz nevšimla? Postavil ma na nohy a pre istotu ešte chvíľu podržal, keby som sa opäť chcela dotknúť zeme. Našťastie, až na ten alkohol čo so mnou krútil a tackal, som stála rovno.

„Poďme si nachvíľu sadnúť. Je mi trošku zle,“ navrhla som a pobrala sa k lavičkám neďaleko klubu. Unavene som si sadla a zavrela oči. V hlave mi trieskalo ako o život a môj žalúdok bol totálne na vode. „Dnes som to asi trošku prehnala,“ poznamenala som. „No inej cesty nebolo.“

„Vždy je iná cesta,“ odvetil Louis.

„Nie, keď potrebuješ zabudnúť.“

„A prečo si potrebovala zabudnúť?“

„To je zložité a na dlho.“

„Ja mám čas. Možno ti pomôžem a možno ťa aspoň vypočujem,“ usmial sa a čakal na odozvu.

Chvíľu som váhala. Veď ho poznám len pár minút. No na druhej strane som to zo seba potrebovala dostať. Úplne všetko a nie len zlomok, ktorý som povedala Lucy. A tak som spustila:

„Vieš, na Slovensku som chodila s bratovým kamarátom a ... „

Všetko som to zo seba dostala. Cítila som sa skvele. Myslela som si, že ma to bude ešte viac trápiť a bolieť, no opak bol pravdou. Bolo mi fajn. Bola som slobodná. Žiadne záväzky. Usmiala som sa naňho a povedala som:

„Poďme už na hotel.“

Len krátko prikývol a mlčky sme vyrazili.