Holidays 8

Charlotte

Rútila som sa s uplakanými očami do domu a ani som poriadne nevidela, kde som. Cestu som už však poznala naspamäť, a tak to nebolo až tak ťažké. V mysli mi znel Jakubov monológ. Chodia spolu. A ona vedela o tom, že má mňa. Hajzel hnusný. Chce sa hrať, budeme sa hrať, pomyslela som si a v hlave sa mi rodil plán.

Len čo som vošla domov, zamierila som do izby s nádejou, že tam Lucy ešte nebude, aby sa o ničom nedozvedela. No nanešťastie tam už bola a len čo ma zbadala, prebehla ku mne a bez otázok ma objala. Opäť mi prišlo clivo a rozplakala som sa. Nedokázala som prestať. Slzy mi tiekli prúdom a nič ich nemohlo zastaviť. A tak som len čakala, kedy už uschnem.

Keď som už nemala síl plakať, zdvihla som sa z Lucinho náručia a pobrala som sa do kúpeľne. Opláchla som si tvár vodou a pozrela sa do zrkadla. Panebože, ty vyzeráš, prešlo mi mysľou. A to všetko len kvôli nejakému sprostému idiotovi, ktorý si to ani len nezaslúži. Už nikdy nebudem kvôli chlapcovi plakať! V duchu som sa rozprávala sama so sebou, keď do kúpeľne vtrhol Jack.

„Ou, ahoj. Prepáč, nevedel som, že si tu. Ja len potrebujem na záchod.“

„Iste, ja už idem.“

„Stalo sa ti niečo?“ spýtal sa, keď si všimol moje ešte stále opuchnuté červené oči.

„Nie, to je dobré,“ odvetila som a rýchlo som šla späť do izby. Tam ma však zbombardovala otázkami Lucy. Ľahla som si na posteľ a v skratke som jej to vysvetlila, našťastie už bez jedinej slzy.

„To je idiot. Ja som vedela, že muži nemajú ani kúsok srdca. Vždy, keď sa im naskytne možnosť, skočia po nejakej sukni!“ nadávala.

„Nezlepšuješ mi to,“ zamrmlala som.

„Prepáč, nechcela som. A čo plánuješ robiť?“

„Neviem,“ zaklamala som, „ale rozhodne to len tak nenechám. Teraz nemôžem s tým robiť nič, keďže som v inej krajine, ale na Slovensku už niečo vymyslím.“

To mi pripomenulo, že chcem zavolať Jakubovi a povedať mu, aby Martinovi nič nehovoril o tom, že už to viem. Aby klamal, že sa mi to bál povedať, lebo nechcel raniť moje city a podobne. Tak som sa teda vybrala vonku a vytočila som číslo. Po krátkom rozhovore, keď sa môj milovaný braček aspoň tisíc krát uisťoval, či som v poriadku, som sa vrátila do izby a unavená som zaspala.

Ráno som sa zobudila s bolesťou hlavy a kŕčmi v bruchu. Včerajšiu večeru som nejako preskočila, a tak si môj žalúdok pýtal papať. A bolesť hlavy? To bolo asi z toho plaču. Vždy ma to vysilí. Vzala som si ibalgín, zapila ho vodou, rýchlo som sa obliekla a šla som na raňajky. Vzala som si toasty a poriadne sa najedla. Odniesla som taniere a vrátila sa na izbu. Dnes sa mi vôbec nič nechcelo, ale musela som sa premôcť a odpracovať si to. Až od zajtra mám vyslúžené dva dni voľna. Zamkla som sa do kúpeľne a pustila som na seba studenú sprchu. Aspoň trochu ma to prebralo a hneď som mala lepšiu náladu. Umyla som si zuby a šla do nášho detského kútika, kde ma už čakala Lucy aj s pár malými drobcami.

„Prepáč, že meškám, musela som sa prebrať.“

„To je v pohode. Zvládam tom“ odvetila s úsmevom. Pripojila som sa k nej a začala som sa venovať deťom.

Počas celých tých dvoch hodín som mala pocit, že ma niekto pozoruje. No vždy, keď som sa otočila, nenašla som nikoho. Veď by to bol zázrak, nájsť jednu osobu, ktorá ma sleduje medzi niekoľko stovkami. A možno som si to len nahovárala.

Po odpracovanej zmene sme šli na obed, ku bazénu, znovu ku deťom, na večeru a napokon na izbu. Tam som si len ľahla na posteľ a dívala som sa na strop. Hľadala som nejaké nerovnosti v stierke. Medzitým sa Lucy líčila, obliekla a prezliekala asi dvadsať krát a pobehovala po izbe ako bludná ovca.

„Znovu ideš s Jackom?“ opýtala som sa jej.

„Čože?“ otočila sa ku mne.

„Už mi to nemusíš tajiť. Viem o tom.“

„Ou, prepáč, ja som ti to chcela povedať, len Jack to chcel udržať v tajnosti.“

„To je v pohode. A kam idete tentokrát?“

„Ale ja dnes nejdem s ním. Veď ideme spolu na tú párty do mesta, nie?“

„Panebože, ja som na to úplne zabudla!“ zvolala som a posadila sa. „Ale ja tam nechcem ísť.“

„No tak, Charlotte. Prosíííím. Kvôli mne. Nechcem tam ísť sama. A napokon, určite ti to prospeje, keď sa trošku uvoľníš a zabudneš.“

„Ja neviem.“

„Prosíííím!“ zamrkala očami Lucy a pozrela na mňa pohľadom smutného psíka, ktorý na mňa vždy zaberal.

„Tak dobre. Ale varujem ťa, ak ma tam necháš samú, odchádzam!“

„Iste, neboj. Ale mala by si sa radšej rýchlo pripraviť, ak nechceme čakať v dlhom rade.“

„Už to bude,“ zamrmlala som a otvorila som skriňu. Schmatla som prvé šaty, čo mi prišli pod ruku a k tomu nejaké doplnky a topánky. V kúpeľni som si natrela jemný make-up, riasy prešla maskarou a na pery natrela broskyňový rúž.

„Som hotová!“ zvolala som za Lucy a šla som do obývačky.

„Páni, tak ty si sa teda nahodila. Vyzeráš úžasne.“

„Len som zobrala prvé, čo mi prišlo pod ruku,“ pokrčila som plecami. „Ale ďakujem.“

„Tak teda poďme.“

Vyšli sme von a pre hotelom nás už čakal taxík. Odviezol nás do mesta rovno pred klub, ktorého názov som si nejako nevšimla a my sme vošli dnu. Mohlo byť tak 8 hodín, takže tu bolo ešte relatívne prázdno, a tak sme si sadli ku baru a objednali dvakrát mojito. Popíjali sme drink a rozprávali sa o všeličom, zatiaľ čo sa miestnosť pomaly ale isto zaľudňovala. Na parkete už tancovala pár ľudí, no väčšina sedela v boxoch alebo pri bare a popíjala.

Opäť som na sebe cítila pohľad. Predsa poznáte ten pocit, keď viete, že vás niekto sleduje. Otočila som sa a rozhliadla som sa po klube. Na konci barového pultu, tam, kde sa zatáčal doprava stál nejaký chalan, možno tak okolo 20 a uprene sa na mňa díval. Len čo sa nám stretli pohľady, otočil sa a niekam zmizol.

Kašľala som na to a mysľou som sa vrátila späť k Lucy, ktorá už najmenej hodinu básnila o Jackovi. Počúvala som ju jedným uchom dnu a druhým von, až kým nás niekto nevyrušil.

„Smiem prosiť?“ opýtal sa Lucy.

„Jaack!!!“ zvrieskla a hodila sa mu okolo krku. Postavila sa, že s ním ide tancovať, keď si akosi spomenula aj na mňa. „Nebude ti to vadiť?“

„Nie, nie. Len choď,“ usmiala som sa.

Sledovala som ich, ako sa zvŕtajú na parkete a šťastne sa na seba pozerajú. V tej chvíli na mňa doľahli udalosti zo včera a pomaly sa ma chytala depresia. Zavolala som barmana, aby som si objednala ďalšie mojito.

„Jeden krát ...“ no potom som sa zastavila. Mojito? Vážne? To by mi musela vypiť stovky, aby ti zapísalo, ozvalo sa moje vnútorné ja.

„Čo jeden krát?“ opýtal sa barman so zdvihnutým obočím.

„Dajte mi absinth,“ povedala som odhodlane. 70 percent, to by snáď malo stačiť. Nechcem sa dať úplne dole, len chcem zabudnúť. V tej chvíli som si však neuvedomila, že alkohol len zosilňuje emócie. A tak namiesto toho, aby sa mi uľavilo, som sa ocitla v ešte väčšej depresii a kupovala som jeden pohárik za druhým.

Opäť som zbadala toho chalana, ako sa na mňa pozerá. Opäť uhol pohľadom. Vtedy prišla vysmiata Lucy s Jackom.

„Mala by si ísť tancovať! Je to super!“ riekla nahlas Lucy, aby som ju počula.

„Nie, mne sa nechce,“ povedala som pripito. Vtedy si všimla, čo so mnou je a šokovane na mňa hľadela.

„Ty si pila?“

„Nie, len som sa sem prišla pozerať, ako sa lepíš na Jacka,“ odvrkla som.

„Čo si mala? A koľko?“

„Ja neviem,“ odvetila som a v tej chvíli mi barman doniesol ďalší pohár zeleného hnusu.

„Ty si normálna? Absinth?!“ zvrieskla na mňa.

„Neziap po ne láskavo! Môžem si robiť, čo chcem!“

„Veď si úplne opitá!“

Už som nechcela počúvať tie hlúposti a tak som sa zdvihla zo stoličky a kráčala som na parket. Začala som tam sama tancovať a nechala som sa unášať rytmom. Nejaký chalan okolo 25-ky ma chytil okolo pása a pridal sa ku mne. Nebránila som sa, bolo mi to jedno. Veď aj tak som už bola single.

Potom však ku mne dobehla Lucy a vytrhla ma z jeho náručia.

„Nechaj ju na pokoji. Ja sa o ňu postarám!“ skríkla naňho a ten len pokrčil plecami a odišiel preč.

„Nie, nechoď!“ volala som za ním. „Čo to robíš? Prečo mi nedopraješ aspoň trošku zábavy a pozornosti?!“ obula som sa do Lucy. Niečo v mojom vnútri mi hovorilo, že sa len o mňa bojí a chce, aby som bola v poriadku, no moje zlé ja pod vplyvom alkoholu bolo silnejšie.

„Nechaj ma tak. Ja sa o seba viem postarať. Chodiť ešte viem a aj brániť sa viem. Už nie som malé dieťa, aby ma stále niekto musel strážiť!“ vykríkla som a odišla som preč. Lucy tam len tak ostala obarene stáť a šokovane za mnou hľadela. Bolo mi to jedno. V tej chvíli som mala chuť len na jediné - poriadny sex. 

Opäť som šla k baru, no zbadala som toho chalana, čo sa na mňa stále díval a vybrala som sa k nemu. Ktovie, možno budem mať šťastie a on mi s mojím trápením pomôže.