Holidays 12

Ciaooo!!! Pozdravujem z pláže z Talianska :-) konečne po týždni vám sem pridávam časť :-) skôr sa nedalo, sry... dúfam, že sa vám bude páčiť a napíšete aj nejaké komentáre :-) ak budem môcť a budem mať napísané, tak sem pridám ďalšiu časť :-) arrivederci :-*

Charlotte

Bol milý. A zlatý. A sexy a všetko. Naozaj typ chalana, za ktorým sa otočia všetky dievčatá, čo som si všimla aj na prechádzke po pláži. Všetky na neho lačne hľadeli a mňa prebodávali pohľadmi. Smola, pomyslela som si a zasmiala som sa, pretože nebol ešte ani môj. A ani neviem, či bude.

Celý čas mi po rozume chodilo len to, aký vzťah je teraz vlastne medzi nami. Keď sme si sadli, donútila som sa ho to opýtať, a jeho odpoveď ma pravdupovediac prekvapila. Nečakala som až takéto vyznanie. Áno, aj mne sa páčil a niečo som k nemu cítila, to určite, inak by sa v noci nestalo to, čo sa stalo, ale vzťah? Nebola som na to ešte pripravená. Nie tak skoro po tom, čo mi urobil Martin. Ešte stále to bolelo a poznačilo ma to.

Myslela som si, že tak rýchlo nezačnem niekomu dôverovať, no Louis bol iný. Mal v sebe niečo, čo ma neskutočne priťahovalo a zároveň mi hovorilo, že mu môžem veriť. Pomyslela som si, že tomu dám šancu, a aj som mu to povedala. S úsmevom prikývol a pozval ma na obed. Na čase, pomyslela som si. Už mi v bruchu vyhrávali cigáni.

Šli sme teda do jedálne a sadli sme si spolu s plnými taniermi. Debata vôbec nestála, čo  ma taktiež neskutočne zarážalo, lebo obyčajne som dosť tichá a otvorím sa len ľuďom, ktorých dobre poznám. No ako som vravela, Louis bol iný. Po pár minútach ku nám odrazu podišla Lucy s Jackom.

„Môžeme sa pridať?“ opýtala sa a už si sadala.

Pozrela som sa s otázkou v očiach na Louisa a ten len s úsmevom pokrčil plecami.

„Tiež tu pracuješ?“ spýtal sa Jack. „Nejako sme sa ešte nestretli.“

„Nie, on je tu na dovolenke,“ usmiala som sa.

„Ou, prepáč,“ ospravedlnil sa mu Jack.

„To je v pohode,“ usmial sa Louis.

„Takže vy dvaja spolu chodíte?“ spýtala sa Lucy.

„Zatiaľ nie. No dúfam, že čoskoro,“ odvetil Louis opäť s tým jeho skvelým úsmevom.

„Je sladký,“ naklonila sa ku mne Lucy a pošepla mi to po slovensky.

„Ja viem,“ usmiala som sa, „ale tak skoro po Martinovi nemôžem. Povedala som mu, nech tomu dá čas.“

„To neznášam!“ vzdychol si Jack sám pre seba. „Ani za nič im nerozumiem a neskutočne ma to hnevá!“

„Keď tak rozprávajú v tvojej prítomnosti, aspoň vieš, že s veľkou pravdepodobnosťou bavia o tebe. Alebo potom o iných ženských veciach,“ zasmial sa Louis.

„My to počujeme,“ odvetila som im, tentoraz už po anglicky.

„My vieme,“ uškrnul sa Louis.

Vyplazila som mu jazyk a opäť sa ponorila do môjho chutného obeda. Potom sme sa už len rozlúčili s chalanmi a s Lucy sme šli k deťom. Ďalšie hodiny sme strávili s nimi a po práci sme si šli oddýchnuť k bazénu.

Stála som na kraji bazéna a čakala na Lucy, kým sa vyzlečie, pripravená na šípku. No v tom ma niekto pošteklil a ja som sa strašne zľakla. Stratila som rovnováhu a zem pod nohami a padala som placku do bazéna. Ledva som sa stihla nadýchnuť a už som bola pod vodou. Rýchlo som vyplávala na hladinu, aby som sa nadýchla a zavraždila toho, kto to urobil.

Keď som otvorila oči na vzduchu, uvidela som Lucy a Louisa ako sme pučia smiechom pri lehátkach. Vošla do mňa zlosť a chcela som pomstu. Na mne si žartíky robiť nebudú!

Vyšla som po schodíkoch z bazéna a podišla som k nim.

„Ktorý z vás?!“ opýtala som sa s rukami vbok.

Lucy len ukázala prstom na Louisa a opäť vybuchla smiechom. Neviem, čo je na tom také smiešne! Podišla som k Louisovi bližšie.

„Prepáč, len som ťa chcel poštekliť. Nevedel som, že sa tak zľakneš a predvedieš tak dokonalý skok,“ a opäť sa začal rehotať.

„To je v pohode,“ usmiala som sa. Pretvárka za 100 bodov. „Rada ťa znovu vidím,“ objala som ho a pozrela mu do očí. Priložila som svoje pery na tie jeho, čím som ho totálne prekvapila. No dlho nezaháľal a začal spolupracovať.

Pomaličky som ho otáčala chrbtom k vode a približovali sme sa k okraji. Potom som sa odtiahla a jemne do neho strčila. V tvári sa mu zjavil šokovaný výraz a začal zbesilo mávať rukami, aby si udržal rovnováhu. To sa mu však nepodarilo a v celej svojej paráde čľapol do vody ešte oblečený. Keď sa vynoril, na tvári mal zlostný výraz ako ja predtým. Ja som sa len z brehu uškŕňala a Lucy mala o zábavu postarané. Čudujem sa jej, že od smiechu ešte nepraskla.

Louis priplával k brehu bazéna a podoprel sa rukami. Ani len sa neunúval vyliezť. Čupla som si k nemu a s úsmevom povedala:

„Revenge rocks!“ („Pomsta je sladká!“)

„Tak dobre. Máš ma. Sme si kvit,“ pousmial sa. No na tom jeho úsmeve bolo niečo zákerne. Pomaly som cúvla o krok späť, no príliš neskoro. Chytil ma za ruku a hlavou napred ma stiahol k nemu do vody. Prečo som to nečakala?!  Vynorila som sa z vody a hneď som čelila Louisovmu úškrnu.

„Tak fajn. Mohli by sme s tým už prestať?“ opýtala som sa ho.

„Ty si začala.“

„Ja? No neviem, kto ma prvý zhodil do vody,“ usmiala som sa a šplechla na neho vodu.

„Tak dobre, dobre,“ zdvihol ruky na znak kapitulácie a podišiel ku mne. Ostala som v pozore no nechala som ho. Zastavil až pár centimetrov od mojej tváre tak, že sa nám takmer dotýkali pery, no ani jeden z nás tú vzdialenosť neprerušil. Dívali sme si navzájom do očí a čakali, kto poľaví prvý.

Nakoniec som to nevydržala a narušila som tú poslednú štrbinku medzi našimi perami. Nežne som ho pobozkala, no s tou najväčšou náruživosťou, akú som v sebe našla. Hlavou mi prebiehali rôzne myšlienky. Mám to zastaviť? Čo sklamanie z Martina? Ale Louis je iný. Cítim to z neho. Prečo by som tomu nemala dať šancu? Napokon som sa od neho pomaly odtrhla, pozrela som mu do očí a povedala som:

„Už som si to rozmyslela. Áno!“

Nechápavo na mňa pozrel a nadvihol obočie v otázke „O čom je reč?“.

„Kašľať na to, čo sa stalo s Martinom. Niečo medzi nami je a ja som sa rozhodla tomu nebrániť,“ odvetila som s úsmevom.

„Wohoo!!“ skríkol radostne a chytil ma do náručia. Pokúsil sa so mnou zatočil, no vo vode to bolo o niečo ťažšie ako na vzduchu, a tak to vzdal a len ma vášnivo pobozkal. Bozk som mu s radosťou opätovala a s úsmevom som sa na neho pozrela. V očiach mu žiarili iskričky radosti a všetku tu radosť hneď rozdával ďalej. Cítila som, ako ma napĺňa a hneď som vedela, že som sa rozhodla správne.