Coincidence 69

Zložila som si veci na posteľ a podišla som k oknu. Závesy boli zatiahnuté a ja som sa zhlboka nadýchla a odtiahla ich. Pred očami sa mi objavil celý komplex – bazény, tobogány, bary, kaviarne, golfové ihrisko a hlavne more. Pohľad naň ma načisto ohromil.

„Z tvojho správania by som usudzoval, že vidíš more po prvýkrát,“ povedal odrazu Harry a zozadu ma objal. Chytila som jeho ruky na mojom páse a oprela sa oňho.

„Máš pravdu.“

„Tak o to väčší zážitok, že to nie je hocaká dovolenka. Luxusný hotel, all-inclusive, kopa atrakcií...“

„To vieš, že je špeciálna, ale nie kvôli hotelu,“ otočila som sa k nemu. „Samozrejme, aj ten robí svoje, ale pre mňa je najmä špeciálne to, že som tu s tebou,“ usmiala som sa a pobozkala ho.

„Budú to tie najkrajšie dva týždne, to ti sľubujem,“ šepol a oddal sa bozkom. Po chvíľke som sa odtiahla a opäť sa pozrela von oknom.

„Chceš sa ísť prejsť k moru?“ spýtal sa Harry so zvláštnym pohľadom, ktorý som nevedela odhadnúť.

„Áno,“ zvolala som nadšene a hodila som sa mu okolo krku. „Prezlečiem si plavky.“

Otvorila som kufor a vybrala tie čierne, ktoré mi odporučil Louis. Chcela som byť predsa sexy. Zmizla som v kúpeľni a prezliekla som sa. Vyšla som späť do izby a Harry už mal prezlečené kraťasy. Odložila som spodné prádlo do kufra a postavila sa k dverám.

„Môžeme ísť,“ usmiala som sa a nastavili ruku, ktorú Harry chytil. Zviezli sme sa výťahom a vyšli sme von. Prešli sme cez lobby von a ocitli sme sa v krásnej záhrade, ktorá všade rozvoniavala. Ďalej bol jeden bar a bazény. V jednom z nich bol ďalší bar. Vedľa bol tenisový kurt, golfové ihrisko, terče na strieľanie a na druhej strane výber s koňmi. Bol to raj.

Po pár ďalších metroch sme už boli na pláži na drevenom chodníku. Prišli sme do stredu pláže, kde sa chodník končil a ja som sa vyzula, jednak, aby som si nepoškodila sandále, jednak som chcela pocítiť piesok naboso. Ruka v ruke sme kráčali k moru. Postavila som sa na mokrý piesok a vlna mi zaliala konce prstov.

Harry sa taktiež vyzul a spolu sme kráčali po vode pozdĺž pláže. Došli sme až k útesom, kde nebolo nikoho. Tam sme sa rozhodli okúsiť more a tak sme sa zvliekli do plaviek. Sama som došla do vody po kolená. Keďže sa už zvečerievalo, voda bola chladná a musela som si privyknúť. No odrazu som nemala pevnú pôdu pod nohami a ocitla som sa v Harryho náruči.

„Nie, nie! Nie do hlbokej vody!“ kričala som hystericky. No Harry sa len zasmial a kráčal ďalej. Pomaly mi voda začala obmývať chrbát a nohy, až som v nej napokon bola po krk. Harryho som sa držala ako kliešť a v očiach som mala hrôzu.

„Harry, vráťme sa späť, prosím,“ hovorila som zúfalo, no on ma nepočúval. Odrazu tlak jeho rúk povolil a ja som spadla celá do vody. Začala som okolo seba šialene mávať rukami, aby som sa dostala na hladinu. Potom som pochopila, že voda nie je tak hlboká a postavila som sa na špičky.

Len čo som sa ocitla nad hladinou, zhlboka som sa nadýchla a hľadala som Harryho. Ten stál za mnou a veľmi dobre sa na mne zabával. Nahnevane som prešla popri ňom a zamierila som von z vody. Vzala som oblečenie do rúk a vybrala som sa späť na hotel. Harry najprv nechápal, čo sa deje, a potom sa za mnou rozbehol.

„Vicky! Vicky, stoj! No tak!“ volal za mnou. Napokon ma dobehol a postavil sa predo mňa. Ja som už v očiach mala slzy, pretože som sa neskutočne bála. Nie vody, ale toho, že sa utopím. Nikdy som sa totiž nenaučila plávať. Sklonila som hlavu dole, aby ich nemohol vidieť, no on mi chytil bradu a donútil ma pozrieť sa naňho.

„Preboha! Ty plačeš?“ ostal zarazený. „Prepáč, ja som nechcel... Nevedel som, že ... Je mi to tak ľúto.“

„Vravela som ti, aby si ma pustil, aby sme šli naspäť, no ty si ma nepočúval,“ vyčítala som mu.

„Ja viem, prepáč. Nevedel som, čo sa deje? Ty si sa bála?“

„Neviem plávať, ty tupec!“ zvolala som.

„Panebože, prepáč! Mňa to tak mrzí, Vicky. Prosím, odpusť mi,“ riekol Harry a objal ma. Obmotala som si ruky okolo jeho krku a nechala som slzám, nech si robia, čo chcú.

„Už mi to nikdy, NIKDY neurob. Dobre?“ povedala som.

„Prisahám,“ odtiahol sa Harry a kľakol si predo mňa s rukou sa srdce.

„Preháňať to nemusíš,“ zasmiala som sa.

„Ideme naspäť?“

„Áno,“ prikývla som.

„Len si dobehnem po tričko a šľapky.“

„Počkám ťa tu,“ usmiala som sa a sledovala som ho, ako beží. Len čo došiel naspäť, v objatí sme sa vrátili na izbu. Prezliekli sme sa a šli na večeru. A vtedy ma napadlo.

„Harry?“

„Áno?“

„Poďme do Havany! Do nejakého klubu,“ usmiala som sa.

„No ja neviem. Neviem tancovať tie ich tance,“ váhal Harry.

„Prosím?“ hodila som naňho šteňací pohľad.

„Tak dobre,“ usmial sa. Dojedli sme a vrátili sa na izbu. Trvala som na tom, že sa musím prezliecť. Medzitým si Harry vypočul dva odkazy od Louisa. Samozrejme, nezmyselné. Hotová som vyšla z kúpeľne, oblečená v ružových koktejlových šatách a obuté som mala vysoké čierne lodičky. Harry si ma najprv nevšimol, pretože sedel vonku na terase a telefonoval, no keď vošiel do izby, zamrzol.

„Je to zlé?“ opýtala som sa a pozrela na šaty.

„Si nádherná,“ odvetil. „Dnes budem asi veľmi žiarliť.“

„Nemáš na koho. Vieš, že vidím len teba,“ usmiala som sa.

„Tak teda poďme.“

Zišli sme dole, nasadli do taxíka a odviezli sa do Havany. Šofér nám odporučil jeden klub, tak sme zamierili rovno tam. Len čo sme vošli dnu, ústa sa mi roztiahli do úsmevu a ja som bola vo svojom živle. Všade tancovali ľudia, niektorí domáci, niektorí turisti a každý sa zabával. Šli sme rovno k baru a objednali si tequillu. Kým nám ju barman doniesol, blúdila som pohľadom po parkete a pozorovala Kubáncov, ako sa úžasne hýbu.

„Harry, poďme tancovať!“ povedala som odrazu.

„Čože? Nie, nie, nie!“

„Ale no ták,“ podišla som k nemu a pohladila ho po hrudi. „Len jeden tanec.“

„Nežiadaj to odo mňa, prosím. Na toto netancujem. Bolo by to trápne. Neviem sa tak hýbať,“ povedal s hlavou dolu.

„To je jedno. Nik nás tu nepozná. Sme tu len my dvaja. Budem ťa viesť,“ usmiala som sa a pokývala som bokmi.

„Prepáč, Vicky, ale naozaj ma k tomuto nepresvedčíš,“ povedal a podal mi tequillu. Štrngli sme si a ja som sa opäť zapozerala na tancujúcich. Odrazu ku mne podišiel nejaký mladík a povedal:

„Smiem prosiť?“

Prekvapene som pozrela naňho, potom na Harryho a opäť naňho.

„Prepáč, som tu s priateľom,“ odvetila som.

„Nie, nie. Choď,“ ozval sa zrazu Harry. „Zabav sa,“ usmial sa.

„Si si istý?“ zdvihla som spýtavo obočie.

„Hádam ťa nepretiahne na parkete,“ zasmial sa a oprel o bar. „Choď si zatancovať.“

„Tak dobre. O chvíľu som späť,“ usmiala som sa a dala mu krátky bozk. Potom som už len chytila ruku neznámeho a vošla som do víru tanca. Sprvu sa mi to nedarilo a nemohla som chytiť rytmus, no potom som sa do toho postupne dostávala a čím ďalej, tým viac som sa uvoľňovala. Napokon som mala pocit, že mi to už celkom ide. Po dvoch piesňach som sa ospravedlnila a vrátila som sa k Harrymu.

„Páni, je tu horúco,“ povzdychla som si a objednala si kolu.

„To preto, že si tancovala,“ zasmial sa Harry.

„Asi by sme sa radšej mali vrátiť do hotela, ak ti tu je nepríjemne,“ povedala som.

„Nie, to je v pohode.“

„Nemusíš mi klamať.“

„Tak dobre. Nie som práve vo svojej koži, ale ak sa ti tu páči...“

„Chcem byť s tebou, to je jedno kde. Tak poďme,“ usmiala som sa a potiahla ho k východu. Odchytili sme si taxík a odviezli sa späť do hotela.