Coincidence 80

Vicky

Na letisku v Manchestri nás vyzdvihol pán Milward a odviezli sme sa do Holmes Chapel. Celú cestu lietadlom aj v aute som bola ticho a nemohla som ani len otvoriť ústa. Celý čas ma ťažil ten večer v parku, no už som s tým nemohla nič robiť. Teoreticky som ho nepodviedla, vlastne ani prakticky, ale aj tak som sa cítila vinná.

Prečo? Cítila som k nemu niečo. K Daliborovi. Samozrejme Harryho som milovala a no to sa nedá zabudnúť, no očividne môžete milovať viac než jednu osobu. Nie! Nie! Nie! Je tu len Harry. Dalibor je len kamarát a možno sa ti len páči kvôli jeho úžasným modrým očiam no to je všetko. Máš Harryho a ľúbiš ho, tak prestaň myslieť na Dalibora! okríkla som sa v duchu a spamätala sa.

Čo to robím? Ničím všetko, na čom mi záleží. Na Daliborovi nezáleží, aj keby som k nemu cítila neviem čo. Som s Harrym, milujem ho, bývame spolu a teraz už máme aj spoločné mačiatko. Nič viac som si na tomto svete nemohla priať. Ale keď Dalibor ... Stop! Prestaň! ohriakla som sa znovu a vypla som.

Našťastie ma pred ďalšími previnilými myšlienkami zachránilo zastavenie auta, čo znamenalo, že sme na mieste. Rýchlo som vystúpila a v snahe nenechať sa otravovať dotieravými myšlienkami som rýchlo vybrala kufre z auta a s Harrym sme vkročili do domu.

Všade bolo ticho. Nečudo, veď bolo nadránom. Všetci spali a celý dom bol nádherne vyzdobený svetielkami, stromčekom a na krbe boli zavesené ponožky. Všade voňali napečené koláčiky a medovníky a mne sa už zbiehali sliny. Usmiala som sa, pretože sa mi potvrdilo, že tie klasické anglické Vianoce už asi budem poznať z mnohých filmov a kníh. No aj tak som s radosťou nechala Harryho, aby ma so všetkým oboznámil.

Nadšene mi rozprával, že k ním nechodí Ježiško ale Father Christmas a darčeky im dáva do pančúch a čo sa nevojde, tak pod stromček. Darčeky sa rozdávajú až 25. decembra ráno, čo nám úžasne zapadlo do rozvrhu návštev a potom je na rade vianočná večera, ktorá aj keď sa volá večera, začína krátko poobede. Po večeri nasledujú tradičné Christmas Crackers a Harrymu pri tom absolútne žiarili oči šťastím, keď o tom rozprával. Zrejme to bola jeho obľúbená časť.

Pri jeho rozprávaní nám čas zbehol veľmi rýchlo a ani sme si nevšimli, že sa jeho otec niekam vytratil. Zrejme do postele. Ešte chvíľu sme sa rozprávali a maznali sa pritom s našou micou, ktorá ešte stále nemala meno, keď nás prerušil príchod rozospatej Gemmy, ktorá sa zvalila na gauč vedľa nás.

„Tak čo, aké boli Vianoce na Slovensku?“ opýtala sa ospalo.

„Skvelé. Majú úplne iné zvyky ako my a jedlo bolo úžasné. A pozri, máme mačku!“ zvolal Harry nadšene a Gemma sa pri pohľade na malé ryšavé klbko v jeho lone strhla a narovnala sa v kresle.

„Neopováž sa s tým priblíži bližšie ako na meter!“ precedila medzi zuby.

„A čo spravíš?“ vyškieral sa Harry.

„Utopím tu mačku vo vani,“ vyhrážala sa Gemma a Harry hneď stíchol.

„Ty nemáš rada mačky?“ opýtala som sa zvedavo.

„Kedysi ich milovala ale raz ju jedna ovracala na tvár a odvtedy sa na ne nedokáže ani pozrieť,“ zasmial sa Harry.

„Pche,“ odfukla si Gemma a zdvihla sa na nohy. „Idem pripravovať večeru,“ povedala a zmizla za kuchynskými dverami.

„Idem jej pomôcť. Postráž, micu,“ povedala som Harrymu a šla za ňou. „Pomôžem ti?“

„Nie, ešte netreba,“ usmiala sa. „Len som potrebovala zdrhnúť z jeho dosahu. Idem zobudiť mamku, aby sme sa vrhli na tie darčeky,“ zasmiala sa a vybehla na poschodie.

Ja som sa vrátila späť k Harrymu, kde sa k nám o pár minút pripojil zvyšok rodiny a porozdávali sme si darčeky. Potom sme smerovali do kuchyne a začali sme pripravovať večeru alebo obed alebo čo to bolo. Okolo 2 bolo všetko hotové a my sme sa usadili okolo okrúhleho stola a nabrali si na taniere z pečeného moriaka s nejakou plnkou a šťavou plus zemiaky a obloha. Musela som uznať, že to chutilo výborne. Po hlavnom jedle prišiel na rad dezert – ovocný koláč poliaty pudingom.

„Páni, mňam, to bolo výborné,“ oblizla som sa.

„Ďakujem.“

„Dali by ste mi, prosím, recept? Toto musí ochutnať aj mamka,“ usmiala som sa.

„Samozrejme. Večer ti ho napíšem,“ odvetila Anne a pozrela sa na Harryho, ktorý už držal v ruke nejakú zvláštnu vec a tváril sa nadšene. Tipovala som, že to sú tie Christmas Crackers a mala som pravdu.

„Tak poď, roztrhneme to,“ usmial sa Harry a podával mi jeden koniec crackera. Nechápavo som naňho pozrela, pretože som nemala ani tušenia, čo s tým mám robiť. „Chyť jeden koniec a nazar potiahneme,“ povedal.

Váhavo som to teda chytila a na tri som potiahla. Obal sa roztrhol a zvnútra vyletelo niekoľko druhov cukríkov. Harry si ich nadšene pozbieral a ani som sa nestačila čudovať, a už mal dve z nich v ústach.

„Teraz ty,“ ukázal na môj, ktorý bol vedľa taniera, a tak som ho chytila a opäť ho s Harrym roztrhla. V mojom bol malý prívesok na kľúče v tvare čertíka. Nadšene som sa usmiala a sama pre seba som po slovensky zamrmlala:

„Paráda!“

„Čo si vravela?“

„Ale nič,“ usmiala som sa a sledovala som ostatných, čo získali. Anne mala tiež cukríky, Joe si vytiahol plastovú korunku, na čo sme sa všetci začali smiať a Gemma mala náhrdelník. Vysmiaty sme ukončili večeru a ja som šla pomôcť Anne a Gemme s riadom.

„Nie, nie, nie. Si tu hosť. Aspoň riad umývať nemusíš,“ vyhovárala mi to Anne. „Harry?“

„Už idem,“ zvolal Harry a o minútu bol v kuchyni.

„Ber Vicky odtiaľto,“ uškrnula sa a ja som sa voľky-nevoľky pobrala s Harrym vonku na verandu. Sadli sme si na hojdačku a bez slova sme sa na seba dívali. Napokon som to už nevydržala a musela som ho pobozkať. Harry nenamietal, no po chvíľke sa odtiahol a vstal. Podal mi ruku a ja som ho chytila a postavila sa k nemu. Objal ma okolo pása a pomaly cúval dozadu.

„Harry? Kam to ideme?“ nechápala som.

„Uvidíš,“ odvetil záhadne a asi tri metre od hojdačky zastavil. „Pozri sa hore,“ usmial sa.

V momente mi pohľad vyletel hore a očakávala som len strop verandy, no zbadala som tam akúsi rastlinku. Netušila som, čo to je a tak som sa opäť pozrela na Harryho.

„To je imelo,“ pozrel mi do očí. Pery sa mi pomaly rozťahovali do úsmevu, ako som začínala chápať, o čo mu ide. Zadívala som sa mu do očí a opäť som sa mu prisala na pery. No tentoraz to nebol obyčajný bozk. Bol to bozk pod imelom. Bol to znak vernej lásky a pevnosti partnerského zväzku. A vtedy som vedela, že na žiadnom Daliborovi nezáleží. Som len ja a Harry. Sme ako dve polovice jedného celku a to nám nik nezoberie. Ľúbila som ho celým srdcom a to, čo som cítila k Daliborovi bola len obyčajná príťažlivosť. No to už nie je podstatné. Mala som Harryho a vedela som, že na Dalibora raz-dva zabudnem.