Coincidence 76

Tých, čo čakali na Eline šaty alebo prekvapenie od Louisa, asi sklamem :) nenapadlo ma nič, takže to ostane medzi nimi ;-)

El vybehal na poschodie a ja som zamierila do kuchyne.

„Dáš si niečo?“ opýtala som sa ho otvárajúc chladničku.

„A čo majú?“

„Radšej sa asi obslúž, lebo keby som ti to mala všetko menovať, bolo by to nadlho,“ usmiala som sa a vzala si jogurt. Harry si vybral mrazenú pizzu a dal ju do rúry. Onedlho sa už domom šírila lahodná vôňa a mne sa zberali sliny.

Odrazu sa ozval plač na poschodí ja som rýchlo vybehla hore. Raz dva som našla správnu izbu a vzala som malú na ruky. Chvíľu som ju kolísala, a keď opäť zavrela oči, položila som ju do postieľky. Keď som odchádzala dole, všimla som si otvorené dvere do izby, kde mi padol zrak na gitaru. Vošla som dnu a vzala ju do rúk. Jemne som si brnkla, no radšej som ju odložila, aby sa malá opäť nezobudila.

Podišla som k oknu a pozrela na ulicu vonku. Pomaly sa už stmievalo. Veď už bol koniec októbra. Pozrela som sa nadol a uvidela som pod sebou strechu. Odrazu sa mi v myšlienkach vynorili všetky tie obrázky na internete a filmy, kde sedeli na streche a ako som to strašne chcela vyskúšať.

A tak som pomaly otvorila dvere, a jednou nohou som vykročila von. Opatrne som sa postavila na strechu, aby som sa nezošmykla a usadila som sa. Pohľad som hodila na tmavnúcu oblohu a zamyslela som sa. Výborné miesto na rozjímanie. A tak som tam sedela a premýšľala nad všeličím, kým ma nevyrušil Harryho hlas.

„Vicky? No tak, kde si?“ volal zúfalo.

„Tu, von oknom,“ zvolala som rýchlo, aby nezobudil malú. Onedlho sa v okne objavila Harryho hlava a šokovane na mňa pozrel.

„Zbláznila si sa?“ zvolal vystrašene.

„Nie, je to fajn,“ usmiala som sa naňho.

„Poď naspäť, prosím. Nechcem, aby si spadla,“ povedal zúfalo.

„Neboj, nič sa mi nestane.“

Odrazu jeho hlava zmizla a objavila sa jedna noha a za ňou zvyšok jeho tela.

ešte sa aj podobá na Harryho, nie? :D

„Ak nejde Mohamed k hore, musí ísť hora k Mohamedovi,“ zahundral a sadol si vedľa mňa. „Prečo tu si?“

„Premýšľam,“ odvetila som.

„A o čom.“

„O všetkom možnom a zároveň o ničom,“ zasmiala som sa. „Ale asi najviac o nás.“

„A konkrétne?“

„Je mi s tebou fajn,“ oprela som si oňho hlavu a on ma objal.

„Veď aj mne s tebou.“

Na chvíľu sa rozhostilo ticho. Obaja sme sa ponorili do vlastných myšlienok a mne sa objavil obraz nás dvoch v spoločnom byte. Zamyslela som sa nad tým, no neprišlo mi to divné. Aj keď sme spolu nechodili ani polrok, mala som pocit, akoby sme boli stvorení jeden pre druhého.

„Čo keby sme bývali spolu?“ opýtala som sa zrazu.

„Čože?“ začudoval sa Harry.

„No vieš ... nasťahoval by si sa ku mne,“ povedala som hľadiac mu do očí.

„Keď sa to tak vezme, nie je to zlý nápad. A nebojíš sa, že by to prinieslo aj nevýhody?“

„Aké nevýhody myslíš?“

„No vieš, nemala by si už také súkromie a čo ak by sme sa viac hádali alebo ja neviem.“

„Ak nechceš tak mi to len povedz.“

„Nie, nejde o to, že nechcem. Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi chcem byť s tebou. Každú sekundu, keď pri mne nie si, sa cítim nekompletný. Len sa bojím toho, aby ťa to potom neomrzelo. Predsa len, nie som dokonalý,“ povedal Harry.

„Pre mňa si. Jediné čo ti chýba, sú krídla,“ usmiala som sa. „Aspoň to skúsme.“

„Tak dobre,“ usmial sa aj Harry a nežne ma pobozkal. „Ale už odtiaľto radšej poďme.“

„Ako chceš, strachopud,“ zasmiala som sa a preliezla som oknom naspäť dnu. Skontrolovala som malú a zišla som za Harrym do obývačky. Usadila som sa na gauč do jeho objatia a zapozerala sa do filmu. Po niekoľkých minútach som zaspala.

Zobudila som sa až ráno na nastavený budík na mobile a poobzerala som sa okolo seba. Kde to som? nechápala som a až po chvíli mi doplo, že to je Harryho izba. Vstala som z postele a zišla dole, kde som už našla Harryho pri sporáku.

„Dobré ráno, darling,“ usmiala sa, keď ma zbadal.

„Aj tebe,“ podišla som ospalo k nemu a pobozkala ho. „Ako som sa sem dostala?“

„Mávol som čarovným prútikom a zrazu si bola tu,“ zasmial sa Harry.

„Teraz vážne.“

„Priniesol som ťa. Po polnoci prišiel Louis s El, tak som ich radšej nechal samých, aby si užili zvyšok večera. A teba som nechcel budiť, tak som ťa odniesol do auta a odviezol sem.“

„Aha, no okey,“ pretrela som si oči a posadila sa za stôl. Harry predo mňa položil praženicu a poprial mi dobrú chuť. Poďakovala som sa a pustila sa do jedenia.

„Panebože!“ zvolala som odrazu. „Veď ja mám dnes školu!“

„O koľkej?“

„O 9 mám prednášku.“

„To stíhaš. Je štvrť.“

„Ešte sa musím ísť domov prezliecť. Nepôjdem tam predsa v tom, čo som mala včera!“

„Tak ťa odveziem. Máš čas, neboj.“

„Len aby,“ zamrmlala som a rýchlo do seba nahádzala zvyšok praženice. Potom som si vzala kabelku z Harryho izby a nasadla s ním do auta. Odviezol ma k bytovke, tam som rýchlo vyšla hore a prezliekla sa. Ešte som sa trošku nalíčila, prečesala si vlasy a zišla opäť dole. 

Potom zamieril ku škole a ja som nervózne sledovala hodiny na prístrojovej doske. O 10 minút 9 Harry zastavil pred školou a ja som si vydýchla.

„Vravel som ti, že to stihneš,“ usmial sa Harry.

„Ďakujem za odvoz,“ usmiala som sa a pobozkala ho. Následne som vystúpila auta a cez otvorené dvere som ešte povedala:

„Poobede so mnou nepočítaj. Musím ísť k Jennifer. Cestou ti dám spraviť kľúč od bytu.“

„Skvelé. Ja zatiaľ vybavím tú lyžovačku,“ odvetil Harry. „Ľúbim ťa.“

„Aj ja teba,“ usmiala som sa a poslala mu vzdušný bozk. Potom som zabuchla dvere a pobrala som rýchlym krokom do školy. Na prednášku som to stihla presne a už som sa prepla do režimu škola.

Po vyučovaní som sa pešo vybrala k Jenn, keďže to nebolo ďaleko a cestou som si kúpila kávu a rozrobila kľúč od vchodu a bytu. Nadšená zo spoločného bývania som vošla do návrhárne a pripojila sa k Jenn. Okolo 7 sme končili a ja som sa rozlúčila. Vonku som si odchytila taxík a odviezla sa domov. Len čo som ležala vyvalená na tom pohodlnom gauči, zaumienila som si, že si musím kúpiť nejaké auto. Peniaze naň som mala a už ma unavovalo sa stále nechať voziť. A tak som sa rozhodla, že zajtra po škole si pozriem nejaké ojazdené kusy. Zbytočne by mi bolo nové a drahé fáro.

S tou myšlienkou som si spravila večeru a pobrala sa ku knihám. Predsa len, musela som sa aspoň trochu učiť. A hlavne na dejiny, pretože profesorka si na mne väčšinou vybíjala zlosť. Nevedela som, či je to tým, že chodím s Harrym a veľa ľudí ma pozná, ale tým, že už pracujem ako návrhárka a tiež nie som veľmi neznáma alebo som jej len nesympatická. No od prvej hodiny som vycítila tú nenávisť a vedela som, že na jej hodiny sa budem musieť pripravovať extra dôsledne. A tak som sa na pár hodín zatvorila s knihami a naučená som si ľahla do postele.