Coincidence 77

Teraz budú trošku také skoky v čase, pretože by bolo zbytočné opisovať ich každodenný život :) enjoy ;-)

Koniec novembra

„Harry, kde je zubná pasta?“ volala som z kúpeľne s kefkou na zuby.

„Zrejme na nočnom stolíku,“ zakričal Harry spať a ja som si po ňu došla do spálne. Najprv ma to hnevalo, no po čase som si na to zvykla. S Harrym sme spolu bývali už mesiac. Šlo to fajn, až na pár vecí, ktoré som vždy našla na inom mieste, ako by mali byť. Veď sú to len maličkosti, pomyslela som si a vrátila sa do kúpeľne. Natlačila som si pastu na kefku a vložila ju naspäť do držiaka v kúpeľni. Umyla som si zuby a šla som sa obliecť do školy.

„Zveziem ťa?“ zvolal na mňa Harry.

„Netreba,“ odvetila som a zo šatníka som si vybrala tielko, pásikavý svetrík a rifle a obliekla som sa. Na nohy som si dala vysoké kotníčky a šla som za Harrym do obývačky.

„Potrebujem ísť ešte potom nakúpiť pár vecí, tak sa odveziem,“ usmiala som sa a pobozkala ho. Z vešiaka na chodbe som si vzala kabát a kľúče a otvorila som dvere.

„Maj sa,“ zvolala som a zavrela. Vyšla som von do chladného novembrového počasia a odviezla som sa na mojom, relatívne novom, Forde do školy. Prežila som ďalší nudný deň, potom do práce a na nákupy. Vrátila som sa tesne pred ôsmou, no byt som našla prázdny.

„Harry?“ zvolala som, no nik sa neozval. Asi je s chalanmi, povedala som si a pustila som sa do prípravy večere. Keďže ani dovtedy neprišiel, najedla som sa sama a zapla si notebook. Automaticky sa mi zapol skype a o sekundu mi hneď zvonil hovor. S úsmevom som si prečítala meno a hneď som zodvihla.

„Ahooooooooooooooj,“ usmiala som sa šťastne.

„No nazdar,“ zasmiala sa Sofia v obraze. „Konečne ťa vidím po dlhom čase. Ani si sa nezmenila.“

„Zato ty áno,“ odvetila som, pretože Sofia mala svoje prírodné blond vlasy prefarbené na ryšavo.

„Chcelo to zmenu.“

„Sekne ti to,“ usmiala som sa.

„No čo, ako žiješ?“ opýtala sa ma a tým sa začala dlhá debata o všetkom, čo sa udialo. Spomenula som jej dovolenku na Kube, školu aj prácu a ona mi na oplátku porozprávala, ako ju prišiel navštíviť Matt a že k ním príde aj na zimné prázdniny. Tešila som sa, že im to klape. V škole sa jej tiež darilo a nesťažovala sa. Práve mi rozprávala, že pravdepodobne niekedy koncom januára alebo vo februári plánuje prísť do Londýna, takže spolu opäť budeme môcť stráviť nejaký čas spolu, keď v zámke zaštrkotali kľúče. Harry!

„Už som doma!“ zvolal z chodby. „S chalanmi sme sa zakecali pri pive.“

„Večera je v hrnci, len si ju prihrej,“ odvetila som mu a vrátila som sa späť k notebooku.

„Kto to bol?“ vypúlila na mňa Sofia oči.

„Predsa Harry. Kto iný?“ zasmiala som sa.

„Počkať! Vy spolu bývate?!“

„No áno. Už asi mesiac,“ usmiala som sa.

„Waw, takže vám to teda klape.“

„Zatiaľ áno a dúfam, že ešte dlho bude.“

„Ahoj, Sofi,“ ozval sa mi Harry za chrbtom s plnými ústami.

„Ahoj, Harold,“ usmiala sa Sofia.

„Nehovor mi Harold!“ urazil sa naoko Harry a sadol si ku mne. „Ohovárate ma?“

„Už nemôžeme,“ zasmiala som sa a pobozkala ho.

„Ooou, ste takí zlatí,“ vzdychla si Sofia.

„My vieme,“ povedali sme naraz a zasmiali sa.

„Prajem vám to. Ako ide hudba, Harry?“ spýtala sa. „Počula som, že máte nového manažéra.“

„No áno. Paul nám spôsobil menšie problémy. To kvôli nemu bola vtedy u mňa Emma, no našťastie všetko dopadlo dobre.“

„Aha, Vicky mi niečo spomínala, ale nerozoberala to hlbšie. No tak som teda rada, že sa všetko vyriešilo.“

„Veď ja tiež,“ usmiala som sa. „Počkaj, niekto mi tiež volá,“ povedala som a prepla, aby som videla, kto to je. Mamka, jasné. „Asi budeme musieť končiť. Volá mi mamka.“

„No okey. Nezabudni sa občas ozvať,“ pripomenula mi.

„Posnažím sa. Vieš, mám toho strašne veľa a málo voľného času. Už aj toho tu zanedbávam,“ odvetila som a štipla Harryho do líca.

„Tak sa teda maj,“ usmiala sa Sofia a zrušila hovor. Hneď potom som prijala hovor od mamky a s úsmevom som ju privítala.

„Ahoj.“

„Ahoj, moja. Aaa, pozerám, že nie si sama. Ahoj, Harry,“ usmiala sa.

„Good evening, Mrs Sanchez,“ pozdravil ju Harry a mamka ďalej pokračovala po slovensky.

„Ako sa máte?“

„Výborne, ako vždy. A vy?“

„Ide to. Niečo nové?“

„Hmmm, boli sme s Harry na Kube, chodím do školy a do práce a takmer na nič nemám čas a bývame spolu,“ vychrlila som všetko naraz.

„Ehm, čo?“ zabehlo mamke.

„No, že bývame s Harrym spolu,“ usmiala som sa.

„Ou, aha. No tak, hádam si ... hmm ...“

„Mami?“ zdvihla som obočie a nechápavo som na ňu hľadela.

„No, dávajte si pozor, áno?“

„Vždy si dávame pozor, ako to myslíš?“

„No, veď vieš ... ešte nechcem byť babkou,“ začervenala sa mamka a ja som sa začala smiať. Harry na mňa nechápavo pozrel, tak som povedala:

„My mum don´t wanna be grandma so she begs us to use protection.“

Harry sa tiež rozosmial a mamke, aj keď nerozumela po anglicky, došlo, že som mu to preložila.

„Na tom nie je nič smiešne,“ obraňovala sa.

„Ale, ty si to tak zvláštne povedala, no,“ usmiala som sa.

„Dobre, nechajme to tak. Vlastne ti volám len kvôli jednej veci a je dobré, že je tam aj Harry,“ riekla a Harry, aj keď nerozumel, zbystril pozornosť.

„O čo ide?“

„No, onedlho budú Vianoce a boli by sme radi, keby si prišla domov. Neviem, či si už nad tým rozmýšľala alebo nie. A takisto by sme boli radi, keby prišiel aj Harry, ak by to jemu a jeho rodine neprekážalo.“

„Ou, počkaj, spýtam sa ho,“ odvetila som. „Harry, my mum asks if you will come to celebrate Christmas with us to Slovakia.“

„I would love to,“ usmial sa Harry. „But my mum will certainly want us to come to Holmes Chapel.“

„Hmm, we could go to Slovakia on 24th a to Holmes Chapel to 25th,“ navrhla som.

„That could work. I´ll call to her,“ povedal Harry a odišiel do spálne.

„Vraj aj jeho mamka chce, aby sme prišli k ním, tak nás napadlo, že by sme u vás boli na 24. a potom by sme leteli spať a 25. by sme boli u nich.“

„Dúfala som síce, že pobudnete dlhšie, ale aspoň niečo.“

„Inak sa to už asi ani nedá,“ odvetila som.

„No tak dobre. Poviem to tvojmu ockovi. Maj sa tam pekne.“

„Držte sa,“ usmiala som sa a zrušila hovor vo chvíli, keď vošiel dnu Harry.

„Súhlasí,“ povedal s úsmevom a položil mobil na skrinku. Potom podišiel ku mne a sadol si obkročmo na mňa.

„A čo tak ...“

„Súhlas,“ usmiala som sa a ani som ho nenechala dokončiť vetu. Lačne som sa vrhla na jeho pery a zasypávala som ich bozkami. O pár minút sme už na sebe nemali nič a po dlhej chvíli sme si užívali prítomnosť toho druhého aj inak.