Coincidence 75

Prepáčte, že včera nebola čas, len som ju tak nejako nestíhala napísať, takže až dnes :) 

„Ahoj, ty si už tu? Mám novinku!“ objala ma.

„Tak teda hovor?“

„Našla som ti super byt v centre blízko práce aj chalanov,“ usmiala sa.

„Ou, aha,“ nevedela som, čo na to povedať. „Takže už ma tu nechcete?“

„Nie, nie je to tak. Som tehotná,“ usmiala sa.

„Čože?! To je výborné!“ zvolala som nadšene a objala ju.

„Budeme sa s Finnom brať. Koncom októbra. Samozrejme, že si pozvaná,“ žiarila šťastím Naomi.

„Páni, gratulujem,“ usmiala som sa. „Takže chcete izbu pre bábätko?“

„Áno.“

„A ktorý to je už týždeň?“

„Piaty.“

„Ach tak,“ usmiala som sa a ešte stále som nechápala, prečo tu nemôžem bývať. Veď kým sa to malé narodí ...

„Viem, že je ešte času, no keď som to zistila, hľadala som ti niečo na neskôr a tak nejako sa mi podarilo vybaviť byt a agentúra ti je ochotná zaplatiť nájom.“

„To vážne? Takže tam budem bývať zadarmo?“

„V podstate áno,“ usmiala sa Naomi. „Elektrinu, vodu, kúrenie si platíš sama, ale nájom oni.“

„Tak to je pecka. Ďakujem ti!“ zvolala som nadšene.

„Do konca týždňa by sa ten byt mal uvoľniť, tak sa kľudne môžeš nasťahovať.“

„Tak dobre,“ usmiala som sa. „Idem zatiaľ do izby,“ odvetila som a vyšla na poschodie. Unavene som sa zvalila na posteľ a premýšľala som, čo budem celú noc robiť. Časový posun spôsobil, že som práve bola čerstvo vyspatá a plná energie. No napokon som sa predsa len donútila ísť do postele, aby som si rýchlejšie zvykla.

Ďalšie dni som strávila buď s Harrym alebo u Jennifer. Nakoniec som s ňou predsa len podpísala zmluvu, ktorá nevadila Holister-u a tak som mohla pracovať pre obe. Medzitým si chalani našli nového manažéra a vybavovali s ním nejaké záležitosti.

Prišiel víkend a ja som si zbalila všetky veci a pobrala som sa preskúmať môj nový domov. Naomi mi zaobstarala kľúče, a tak po mňa poobede prišiel Harry a odviezol ma. Pred bytovkou som sa nadýchla a vkročila som dnu. Vyšla som výťahom nahor a vložila kľúčik do zámky. Otvorila som dvere a očarená som vošla dnu.

Kufre som nechala na chodbe a šla som sa teda poobzerať. Bol nádherný. Moderne zariadený, dokonalý. Mal obývačku spojenú s kuchyňou, kúpeľňu a spálňu. Nebol práve najväčší, ale bol dostatočný pre mňa.

 Tak na toto si rýchlo zvyknem, pomyslela som si a doniesla som kufre do izby. Harry so mnou už hore nešiel, lebo museli opäť vybavovať nejaké veci, takže som aspoň mala čas sa zabývať a vybaliť. Zaplnila som šatník a kúpeľňu, no kuchyňa bola absolútne bez jedla a chýbali mi tam nejaké dekorácie. Tak som teda schmatla kabelku s kreditnou kartou a vybrala som sa na nákupy.

Vrátila som sa až ku večeru a tašky som musela odniesť na dvakrát. Nakúpila som zásobu potravín a taktiež nejaké bytové doplnky na zútulnenie. Nadšená som všetko povykladala a naaranžovala. Spokojná s výsledkom som sa usadila na gauč a vychutnávala si samotu.

O pár týždňov

„Tak dobre. Vidíme sa zajtra. Maj sa,“ zakývala som Molly a nastúpila som do Harryho auta.

„Ahoj,“ usmiala som sa naňho a pobozkala ho.

„Ahoj, láska. Ako bolo?“

„Ako vždy. Čo nové?“

„V podstate po starom. Single sú vydané, album sa predáva, turné je do nového roku odložené. Konečne pokoj,“ usmial sa Harry.

„Tak to aby sme si ten čas poriadne užili, čo?“

„Jeden nápad by bol.“

„Aký?“

„Vieš lyžovať?“

„Milujem lyžovanie!“ zvolala som.

„Tak teda pôjdeme lyžovať,“ odvetil Harry a naštartoval.

„Paráda,“ vzdychla som si a zapla si pás. „Kam vlastne ideme?“

„Do domu?“

„Okey,“ usmiala som sa.

Len čo sme prišli, obsadili sme si gauč a zapli televízor, ktorý aj tak ani jeden nevnímal. Vzájomné chvíle boli lepšie ako nejaký program. Vtom nás vyrušilo zvonenie môjho mobilu.

„Áno?“ zdvihla som to.

„Ahoj, Vicky. Neruším?“

„Ahoj, El. Nie, počúvam.“

„Vieš, ja som ťa vlastne chcela poprosiť o láskavosť.“

„Iste, čo sa deje?“

„No vieš, dnes má pre mňa Louis nejaké prekvapenie, ale krstná potrebuje postrážiť malú. Či by si mi nemohla helpnúť.“

„Jasné, nie je problém. Kedy mám prísť?“

„Tak asi čo najskôr.“

„Tak dobre,“ zasmiala som sa. „Vyrážam od Harryho. Pa.“

„Ďakujem ti strašne.“

„Žiaden problém,“ odvetila som a zložila.

„Kam odchádzaš?“ pozrel na mňa smutne Harry.

„El potrebuje moju pomoc,“ odvetila som.

„Tak idem s tebou,“ povedal odhodlane a vstal z gauča.

„Ako chceš,“ usmiala som sa a vyšli sme von. Odviezli sme sa k Louisovi a El, ktorí už pár týždňov bývali spolu a zazvonili sme.

„Ďakujem ti krásne,“ otvorila mi Eleanor.

„Už som ti vravela, že je to v poriadku. Harry sa podujal ma sprevádzať,“ usmiala som sa a vošla dnu s Harrym za chrbtom. „Tak kde máš malú?“

„Je hore v postieľke.“

„Koľko vlastne má?“

„Ani nie rok. Je prebalená a najedená. Len keby náhodou sa zobudila, tak aby tu niekto bol.“

„Okey. A kam to vlastne s Louim idete?“ vyzvedala som.

„Netušil. Nechal mi odkaz, že v práčke mám nejaký darček a že príde o 7.“

„Tak sa choď chytro pripraviť,“ zasmiala som sa a pomyslela si na ten darček v práčke. Len Louis mohol dať krabicu so šatami do práčky. A ako som vedela, že tam sú šaty? Boli to tie, čo som prisľúbila za odvoz na nákupy. Keď sme sa vrátili z Kuby, Louis si jedny vybral a ja som ich dala na ušiť. Miery som vedela od Naomi, takže by jej mali sadnúť ako uliate.