Irresistible 16

No čo, kočeny :) aké bude zajtra vysvedčko? :D a oslavy po ňom? Máte nejaké plány na piatok? Lyžovačka či relax doma? :-) tak hádam sa zastavíte aj pri novej časti zajtra :-) príjemné čítanie ;-) obrázky doplním neskôr, pretože mi nefunguje Google Chrome a cez iný sa nedajú načítať :)

Mel

V kuchyni som sa stretla s Harrym, Louisom a Liamom, tak som začala debatu a skĺzlo to až k mojej historke, ktorú som včera vravela Harrymu, tak som ju povedala opäť. Chalani vybuchli smiechom a v tej chvíli vošiel dnu Zayn. Všetci sa naňho pozreli a ja som sa zvodne usmiala. Taktiež mi venoval úsmev a sadol si.

 „Dobré ráno,“ pozdravil a vzal si toast.

„Aj tebe,“ usmial sa Louis. Liam naňho žmurkol, no Harry naňho hodil nahnevaný pohľad. Určite si všimol, ten úsmev medzi nami a začal žiarliť. Pekne, pekne. Ide to samo.

„Na čom ste sa tak smiali?“ opýtal sa Zayn.

„Harry chcel, aby som aj Louimu a Liamovi povedala historku z mojej prvej opitosti, tak som im to povedala,“ usmiala som sa.

„Škoda, že si to nepočul. Vážne to bolo vtipné,“ zasmial sa Louis.

„Možno nabudúce,“ odvetil.

„Môžem ti to povedať neskôr večer, tak ako včera,“ chopila som sa príležitosti zasiať semienko hádky medzi Harrym a Zaynom. Liam s Louisom naňho hodili prekvapené pohľady a Harry bol ešte viac naštvaný.

„Stretli sme sa tu, tak sme sa zakecali,“ pokrčil plecami na vysvetlenie a vrátil sa k jedlu.

„Veď to je vaša vec,“ riekol Liam a nastalo trošku trápne ticho. A potom sa ozval Louis.

„Mel. Môžem jednu otázku?“

„Iste. Pýtaj sa,“ usmiala som sa.

„Prídeš mi ako úplne v pohode holka, milá a priateľská. Teda aspoň k nám. Prečo nie aj k Niallovi?“

Úsmev mi zmizol na tvári a môj výraz sa zmenil na odmeranosť. Zase do toho rýpu. Prečo s tým nedajú pokoj?

„To je moja starosť,“ odvrkla som a zdvihla sa na odchod.

„Prepáč, nemyslel som to tak. Len že sa Niall kvôli tomu dosť trápi,“ odvetil a ja som na chvíľu zastavila. Pocítila som menšie výčitky. Chcela som sa pomstiť, no nie tak, že by trpel. Aj keď ja som vtedy trpela tiež, nechcela som to isté. V tej chvíli mi to prišlo všetko ľúto, no nemohla som sa prezradiť, tak som odvetila:

„Bohužiaľ,“ pokrčila som plecami a odišla som preč. Sadla som si na posledný schod a premýšľala som nad tým všetkým. Nepočítala som s výčitkami. Nemali prísť. No prišli a už som tomu nemohla zabrániť. Nabúrali celé moje odhodlanie a sebazaprenie.

Dosť! Musíš sa spamätať! Nemôžeš to nechať tak! A čo, keď trpí? Ty si trpela tiež! ozvalo sa moje druhé ja. Rýchlo som sa spamätala a vrátila sa späť k plánu zničiť Nialla. A vtedy som začula zvýšené hlasy z kuchyne.

„Prečo sem pletieš Taylor. Toto je niečo celkom iné!“

„Samozrejme, že to je iné! Si naštvaný, že si nedostal, čo si chcel a mám to ja!“

„Jasné, len si nenamýšľaj. Ešte nič nemáš!“

„Som bližšie, než si ty!“

„To sotva!“

Zvedavo som podišla k dverám, aby som lepšie počula.

„Tak dosť!“ skríkol Liam a tým ukončil ich hádku. „Čo sa tu deje?!“

„Nič,“ odvrkli naraz.

„Tak prečo po sebe skáčete ako baby na trhu?“

„Kašli na to. Odchádzam do mesta!“ odvrkol Zayn a začula som kroky k dverám. Rýchlo som sa skryla za botník a počkala som, než sa za ním zavreli dvere. Presmerovaná opäť na pomstu som sa pousmiala nad svojím víťazstvom a vyšla som do izby. Prezliekla som si denimovú košeľu a bielu sukňu a doladila som to hnedým opaskom. Obula som si hnedé sandále a do kabelky si zbalila veci. Vychystaná som vyšla  von a nasadla som do auta.

Odviezla som sa na druhý koniec mesta a zastavila som pred domom, kde bývala Fleur, Claudine a Chris. Dohodli sme sa, že sa zvezieme do Marseille, pretože sme si chceli kúpiť niečo na seba a Chris vraj potreboval vybaviť niečo v agentúre. Radšej sa ho na to nik nepýtal.

A tak nasadli do auta a o polhodinu sme už boli na mieste. S Chrisom sme sa dohodli, že si zavoláme a skočíme ešte na obed a my holky sme vyrazili do obchodov. Napokon sme s plnými rukami zavolali Chrisovi a stretli sme sa v reštike. Medzitým sme zbalili tašky do kufra, aby sme ich stále nenosili a išli sme naplniť prázdne žalúdky.

Chris sedel vedľa mňa a po celý čas sa ma na niečo pýtal. Mala som dojem, že sa snaží zblížiť, no ja som o to nemala záujem. Nepotrebovala som ďalšieho chalana, s ktorým by som niečo riešila. Stačili mi tí piati v dome. A tak som sa rozhodla mu to povedať, no nemala som príležitosť. Až keď sme sa vracali k autu, spomenula som si, že som ešte chcela ísť do lekárne. Chris sa podujal, že pôjde so mnou a mne sa naskytla príležitosť si to s ním ujasniť.

„Čo vlastne potrebuješ?“ pýtal sa ma cestou.

„Len nejaké tabletky,“ odvetila som. „Počkaj ma tu.“

Vošla som sama do obchodu a vystála som si rad. Konečne som sa dostala k pultu, tak som sa opýtala, či majú placebo tabletky. Predavačka na mňa nejako zvláštne pozrela, no napokon mi ich dala a ja som si ich odložila do kabelky, aby ich Chris nevidel. Vyšla som von a spoločne sme sa pobrali naspäť k autu. V tichosti. Chcela som si to s ním vyjasniť, no nevedela som, ako začať. Napokon to za mňa vyriešil Chris.

„Kým sme ešte sami... Chcel som sa ťa už dávnejšie spýtať, či by si so mnou niekedy nešla na večeru a do kina,“ usmial sa nervózne.

„Chris, ja ...  si veľmi milý chalan a mám ťa rada, no som zadaná, takže by to asi nešlo,“ povedala som úprimne.

„Chápem, škoda pre mňa,“ pousmial sa.

„Nehneváš sa?“

„Jasné, že nie. Aspoň som to skúsil.“

„Takže kamaráti?“

„Samozrejme,“ usmial sa a dorazili sme k autu. Nasadli sme a odviezli sa naspäť domov. Prišla som pomerne skoro a zamierila som priamo do kuchyne. V hrdle som mala neskutočné sucho a potrebovala som sa napiť. No tam už, ako inak, sedeli chalani. Tentoraz aj s Niallom. Zayn s Harrym po sebe hádzali nevraživé pohľady a ja som sa neubránila úsmevu. Ako krásne to vychádza.

Irresistible 15

Trošku som sa rozpísala :) hádam sa bude páčiť ... pridávam až dnes, lebo boli, a ešte aj sú menšie problémy s USB kľúčom, na ktorom mám poviedku uloženú a nechcelo mi načítať dokument, no hádam to nejako spravím, lebo sa mi fakt nechce ďalších 10 častí písať znovu ;-)

Zayn

Kým sme kecali o najbližšom turné, vybehol som si hore do izby po mobil, ktorý som si tam zabudol. Bez neho som bol ako bez ruky. V dnešnej dobe sa už nik bez mobilu ani nepohne. Keď som schádzal dole schodmi, začul som Melanin hlas a potom sa ozval smiech. No k jej dievčenskému smiechu sa pridal aj chlapčenský. Harryho.

Pocítil som úder do žalúdka a zastal som. Prečo je s ňou? Prečo sa spolu smejú? Veď mi včera niečo naznačovala, či? Najprv som o ňu nemal záujem, len som vnímal jej atraktívnosť, no potom prišiel akýsi zlom, a keď som ju vtedy videl stáť vo dverách, zatúžil som po nej. No ako som si stihol všimnúť, nebol som jediný.

Keď ma zbadali, zastavili a Harrymu sa na tvári zjavil previnilý výraz. Melanie sa tvárila suverénne a otočila sa k Harrymu.

„Ďakujem za odvoz,“ usmiala sa a dala mu pusu na líce. Pocítil som, akoby mi niekto kopol do žalúdka. Na tvári sa mi muselo zračiť zarazenie, no Mel prešla popri mne a zmizla na poschodí. Harry sa na mňa pozeral a potom odrazu prehovoril.

 „Stretli sme sa v meste, tak som ju zviezol, lebo bolo opitá,“ povedal rýchlo.

„Nemusíš mi nič vysvetľovať. Tvoja vec, čo robíš,“ odvetil som ostro. Asi až priveľmi ostro, no mal som pocit, akoby mi strelil facku. Vykročil som vpred a prešiel som popri ňom do obývačky.

„Nepovedz to Niallovi, prosím. Dotklo by sa ho to,“ zvolal za mnou a nasledoval ma.

„Nepoviem, no ty by si mal, ak s ňou niečo máš,“ otočil som sa k nemu. Bola to vynikajúca príležitosť, ako zakryť moje pocity. Takto som sa mohol vyhovoriť na Nialla a nik by nič nevedel.

„Nemám s ňou nič,“ odvetil hneď, no potom dodal, „Zatiaľ.“ Ďalšia facka.

„Fajn, tvoja vec,“ odvrkol som a vyšiel von na záhradu, kde boli ostatní chalani. Pridal som sa ku nim a samozrejme, že sa hneď začali pýtať, kde bol. Vyhýbal sa zmienke o Mel, no keď zachytil môj pohľad, rýchlo dodal:

„Tam som sa stretol s Mel, tak som ju odviezol domov, pretože bola trošku pripitá.“

„Čože?“ vyskočil naňho Niall.

„Bol to len odvoz z mesta, nič viac. A navyše som mal príležitosť zistiť niečo o jej nenávisti k tebe,“ odvetil.

„A čo si zistil?“ vypytoval sa Niall, no od tej chvíle som ich už nevnímal. Bol som duchom neprítomný a vôbec ma nezaujímali Harryho reči. Pozrel som sa na dom a automaticky mi pohľad zablúdil k jej balkónu. V izbe sa svietilo, no nezachytil som žiaden pohyb. Premýšľal som, či ešte má vôbec zmysel si niečo namýšľať, keď sa pri okne zjavil tieň a ona vyšla na balkón.

Hneď sa na mňa pozrela a usmiala sa. Nemohol som odolať. Bola neskutočne príťažlivá. No nevedel som, ako ma berie ona. Najprv sa zdalo, akoby boli sympatie vzájomné, no po dnešku som si už nebol istý.

 „Plán pokračuje. Dostať sa k nej čo najbližšie a zistiť to,“ zachytil som Niallov prejav a odvrátil som pohľad od domu.

„Tak fajn. Poďme už spať. Zajtra je tiež deň,“ zdvihol som sa a oni ma nasledovali. Na poschodí sme sa rozdelili každý do svojej izby a zaliezli do posteli. O chvíľu sa už ozývalo Liamovo odfukovanie, no ja som nemohol zaspať. Myslel som na posledné dni a na to, ako na mňa zapôsobila. Nemohol som ju dostať z mojej mysle. Napokon som vstal z postele a len v boxerkách som sa pobral dole.

Vošiel som do kuchyne, vzal si z ľadničky pivo a sadol som si za stôl. Svetlo som nezapaľoval a v tme som sa oddával svojím myšlienkam, keď moje rozjímanie niečo prerušilo. Bol to akýsi pohyb. Tu v kuchyni.

„Je tu niekto?“ opýtal som sa do tmy.

„Zayn? To si ty? Tak som sa preľakla,“ ozval sa Melanin hlas. Otvorila ľadničku a kuchyňu preťal lúč svetla. Zastavil sa mi dych, keď som uvidel jej sporé oblečenie. Mala na sebe len krátku košielku, a keď sa zohla, trošku sa jej vyhrnula. Nemohol som sa pohnúť. Bol som ňou ako omámený. Vytiahla si odtiaľ jablko, zapálila mini lampu nad sporákom a prisadla si ku mne. 

„Zabudla si si večer vziať?“ snažil som sa zamaskovať svoj úžas.

„Áno. Nejako na to nebol čas,“ odvetila s jemným úsmevom. „Nemôžeš spať?“

„Asi tak. Je tu veľa rušivých elementov,“ usmial som sa a skĺzol som lačným pohľadom po jej tele. Samozrejme, že ho zachytila a uškrnula sa.

„Medzi mnou a Harrym nič nie je,“ povedala odrazu.

„Ako to? Veď jeho chce každá.“

„Ja nie som každá. Sú iné veci, čo chcem,“ usmiala sa zvodne a odhryzla si z jablka.

„A čo teda chceš?“

„No nemôžem povedať,“ usmiala sa a postavila sa. Vykročila preč, no za mnou zastavila a nahla sa ku mne zozadu. Pocítil som jej teplý dych na krku a stuhol som.

„No myslím, že reč môjho tela nie je tak zložitá,“ šepla a jemne ma uhryzla do ucha. Telom mi prebehla elektrina a zhypnotizovaný som sa nemohol pohnúť. Ona sa zasmiala tým svojím zvonivým hlasom a odišla.

Ešte ďalšiu polhodinu som tam strnulo sedel a nemohol som sa pohnúť. Napokon ma zmohla únava, tak som dopil pivo a vyšiel späť do izby. Uložil som sa na spánok a o chvíľu som už bol ponorený do ríše snov.

Ďalšie ráno som sa prebral neskoro, no aspoň som bol vyspatý. Zaliezol som pod sprchu a po rannej hygiene som zišiel do kuchyne. Okolo stola už sedeli všetci okrem Nialla a bavili sa s Mel. Okolo stola sa ozval smiech a ja som vošiel dnu. Všetci na mňa vrhli pohľady a Mel sa zvodne usmiala. Taktiež som jej venoval úprimný úsmev a prisadol som si oproti Harrymu.

„Dobré ráno,“ pozdravil som ich a vzal som si toast z plného taniera v strede stola.

„Aj tebe,“ usmial sa Louis. Liam na mňa žmurkol, no Harry na mňa hodil nahnevaný pohľad. Žeby žiarlivosť? Usmial som sa ešte širšie a zahryzol som sa. Smola, Harry. Nie vždy dostaneš, čo chceš.

„Na čom ste sa tak smiali?“

„Harry chcel, aby som aj Louimu a Liamovi povedala historku z mojej prvej opitosti, tak som im to povedala,“ usmiala sa Mel.

„Škoda, že si to nepočul. Vážne to bolo vtipné,“ zasmial sa Louis.

„Možno nabudúce,“ odvetil som.

„Môžem ti to povedať neskôr večer, tak ako včera,“ usmiala sa a ja som stuhol. Zdá sa mi to, alebo práve pred všetkými povedala, že sme sa včera večer stretli? Liam s Louisom na mňa hodili prekvapené pohľady a Harry bol ešte viac naštvaný.

„Stretli sme sa tu, tak sme sa zakecali,“ pokrčil som plecami na vysvetlenie a vrátil som sa k jedlu.

„Veď to je vaša vec,“ riekol Liam a nastalo trošku trápne ticho. A potom sa ozval Louis.

„Mel. Môžem jednu otázku?“

„Iste. Pýtaj sa,“ usmiala sa.

„Prídeš mi ako úplne v pohode holka, milá a priateľská. Teda aspoň k nám. Prečo nie aj k Niallovi?“

Úsmev na tvári Mel v momente zmizol a jej výraz sa zmenil na odmeranosť.

„To je moja starosť,“ odvrkla a zdvihla sa na odchod.

„Prepáč, nemyslel som to tak. Len že sa Niall kvôli tomu dosť trápi,“ odvetil.

„Bohužiaľ,“ pokrčila plecami a odišla.

„Čo myslíte, že jej je?“ spýtal sa nás Liam.

„Netuším. No na nás je milá ako med. Pomaly ju začínam mať rád,“ priznal Loui.

„Veď práve, že aj ja. A cítim sa potom zle kvôli Niallovi.“

„Nemal by nás nútiť ju tiež nenávidieť,“ ozval som sa.

„Jasné, aby si sa mohol za ňou vláčiť a baliť ju, čo?“ odsekol Harry.

„Žiarliš?“ zatváril som sa nevinne, aj keď som presne vedel, o čo mu ide.

„Nechcel by si náhodou ešte aj Niallovo požehnanie? Myslel som si, že držíme spolu,“ pustil sa do mňa. Dostal som z toho presne taký pocit, akoby sa snažil zničiť mňa, keď ju nemôže mať on.

„Čo ti je, Harry?“ ozval sa Louis. „Myslím, že Zayn má pravdu. Priateľov si vyberáme sami. Pamätáš, keď si chodil s Taylor. Nesúhlasili sme s tým, no nesnažili sme sa vás rozdeliť. Akceptovali sme tvoje rozhodnutie.“

„Prečo sem pletieš Taylor. Toto je niečo celkom iné!“

„Samozrejme, že to je iné!“ vybuchol som. „Si naštvaný, že si nedostal, čo si chcel a mám to ja!“

„Jasné, len si nenamýšľaj. Ešte nič nemáš!“

„Som bližšie, než si ty!“

„To sotva!“

„Tak dosť!“ skríkol Liam a tým ukončil našu hádku. „Čo sa tu deje?!“

„Nič,“ odvrkli sme naraz a vraždili sme sa pohľadmi.

„Tak prečo po sebe skáčete ako baby na trhu?“

„Kašli na to. Odchádzam do mesta!“ odvrkol som a odišiel preč. Potreboval som sa prejsť, prevetrať si hlavu. Vyšiel som za bránu a už ma nebolo.

Irresistible 14

Pred chvíľou dal Harry toto video na Twitter s komentárom 'Holy Jesus. SICCCKKKK'. Samozrejme, že sa na to hneď niektorí ozvali, že je bastard, že je to úžasné a ako sa mu to nemôže páčiť, no mám pocit, že dosť veľa ľudí nechápe, že to použáva expresívne ako nadšenie. Nemyslím si, že by si naozaj myslel, že je choré, že to tancovali na ich pesničku alebo že tancovali za Acceptance. No to je môj názor. Čo si myslíte vy? Inak to video je skvelé. :) 

Harry

Keď Mel odišla od bazéna, chvíľu na to som vstal aj ja a šiel som do izby. Keď som sa prezliekol, vrátil som sa k chalanom, ktorí sa ma samozrejme začali vypytovať, kam sa chystám. Povedal som, že sa chcem ísť na chvíľu prejsť do mesta a na to som odišiel. Mysleli si, že som už ušiel preč, no ja som zamieril do kuchyne počkať Mel.

Nerád som im klamal, no v tomto prípade to bolo nutné. Už som videl ich reakcie, keby vedeli, že som súhlasil, že Melanie zveziem. Niall by ma asi zavraždil. A tak bola milosrdná lož lepšia. O pár minút som začul na schodoch opätky a o chvíľu sa v kuchyni objavila Mel.

„Môžeme ísť?“ opýtala sa ma a ja som len s úsmevom prikývol. Keď sme sedeli v aute a vychádzali sme von cez bránu, opýtala sa ma.

„Čo si povedal chalanom, že kam ideš?“

„Prejsť sa do mesta,“ usmial som sa.

„V podstate si neklamal,“ zasmiala sa. „Nebolo im to divné?“

„Už si na to u mňa zvykli. Veľa krát sa chodím len tak niekam prejsť.“

„Ach tak. No okay,“ prikývla a ďalej sa venovala už len stromom popri ceste a navigácii. Keď sme zastavili na parkovisku, vystúpila vonku a ja som ostal sedieť. Myslel som si, že ju počkám v aute, no ona mala iný názor.

„Na čo čakáš?“ spýtala sa

„Čože?“ otočil som sa ku nej prekvapene.

„Veď poď so mnou. Nebudeš tu predsa niekoľko hodín sedieť a čumieť doblba, nie?“

„Jaj, jasné. Idem,“ spamätal som sa rýchlo a vystúpil von. Zamkol som auto a podal jej kľúče, no ona mi odsunula ruku preč, aby som si ich nechal. Tak som si ich vložil do vrecka a v tichosti som za ňou kráčal ulicou. Už to začínalo byť naozaj divné, keď ma napadla prosba Nialla, aby niekto z nás zistil, prečo ho nenávidí.

„Môžem sa ťa niečo spýtať?

„Pýtaj sa. Uvidím, či odpoviem,“ usmiala sa Mel.

„Tak dobre. Prečo si na Nialla taká zlá? S Louisom si sa už normálne rozprávala, aj so Zaynom a celkovo na nás všetkých si milá. Tak prečo Niall?“ začal som a všimol som si, ako jej zmizol úsmev z tváre.

„Nechcem o tom hovoriť,“ odvetila.

„Tak dobre, len mi povedz, či to je tým, že je populárny alebo ti niečo urobil.“

„Prepáč, ale to nie je tvoja starosť,“ odvrkla a vošla dnu. Asi som zašiel ďaleko. Dúfal som, že som nespravil osudovú chybu, keď som sa jej to opýtal. No vyzerá to tak, akoby jej fakt nejako ublížil. Ktovie, ako? premýšľal som, pričom som kráčal za ňou k boxu, kde boli jej priatelia. Privítala sa s nimi a ja som sa postavil za ňu.

„Guys, toto je Harry. Harry, to je Fleur, Claudine, Violette, Beau, Phil a Chris,“ predstavila nás mávnutím ruky. „Harry je môj odvoz.“

Videl som údiv na tvárach dievčat a zlosť na chlapcoch. No tá bola neopodstatnená. Ani jedna z nich ma nezaujímala. Bol som tu len a len kvôli Mel, takže si mohli dať pohov.

Večer zbehol celkom rýchlo. Po chvíli sa so mnou všetci normálne bavili a oni si pripíjali. Krátko pred 11 sa zdvihli na odchod a s Mel sa zatackalo. Podržal som ju a uistil som sa, že zvládne chodiť. Až potom som vykročil vedľa nej naspäť k autu. Bez slova sme sa posadili a ja som naštartoval. Viezol som nás naspäť k domu, keď sa na polceste ozvala.

„Zastav, prosím.“

„Čože?“ nechápal som.

„Zastav,“ riekla naliehavejšie, a tak som podišiel na kraj cesty a zastavil som.

„Deje sa niečo? Je ti zle?“ opýtal som sa ustarostene.

„Nie, nie. Len som sa chcela uistiť, že ten mini rozhovor pred klubom nič nezmenil.“

„Iste, že nie. Teda ak nechceš,“ usmial som sa. Popravde sa mi uľavilo, pretože som sa bál, že je na mňa ešte stále nahnevaná.

„Som rada. Môžeme ísť,“ usmiala sa tiež a tak som nás odviezol domov. Spoločne sme vošli dnu, a pobrali sa hore schodmi, pričom mi Mel spomínala, ako bola prvýkrát opitá. Vraj šla vtedy autobusom s kamarátkou a keď zastavil, neudržala rovnováhu a spadla nejakému týpkovi rovno do lona. Nemohol som sa nesmiať, keď som odrazu pred nami na schodoch zbadal Zayna.

Zamrzol som a nevedel som, čo robiť. Mel podišla ku mne a objala ma.

„Ďakujem za odvoz,“ usmiala sa a dala mi pusu na líce. Potom vyšla popri Zaynovi po schodoch nahor a zmizla na poschodí. Zayn sa na mňa zarazene pozeral a ja som cítil, že by som mal asi niečo povedať. No nevedel som, čo.

„Stretli sme sa v meste, tak som ju zviezol, lebo bolo opitá,“ povedal som rýchlo.

„Nemusíš mi nič vysvetľovať. Tvoja vec, čo robíš,“ odvetil ostro a prešiel popri mne do obývačky.

„Nepovedz to Niallovi, prosím. Dotklo by sa ho to,“ zvolal som a šiel som za ním.

„Nepoviem, no ty by si mal, ak s ňou niečo máš,“ otočil sa ku mne.

„Nemám s ňou nič,“ odvetil som hneď. „Zatiaľ.“

„Fajn, tvoja vec,“ odvrkol a vyšiel von na záhradu, kde boli ostatní chalani. Pridal som sa ku nim a samozrejme, že sa ma hneď začali pýtať, kde som bol. Odvetil som, že som sa prešiel po meste a bol som v jednom klube. Medzitým som zachytil Zaynov pohľad, tak som dodal:

„Tam som sa stretol s Mel, tak som ju odviezol domov, pretože bola trošku pripitá.“

„Čože?“ vyskočil na mňa Niall.

„Bol to len odvoz z mesta, nič viac. A navyše som mal príležitosť zistiť niečo o jej nenávisti k tebe,“ odvetil som.

„A čo si zistil?“

„No ... v podstate nič, pretože odmietala čokoľvek povedať. Vraj to nie je moja starosť, no keď som sa jej opýtal, či si jej niečo urobil, vyzeralo to tak, akoby to bola pravda, no nie som si 100% istý. Mal by si porozmýšľať, čo také sa stalo, odkedy ju poznáš.“

„Veď som ju videl prvýkrát v našej záhrade, keď ma zabíjala pohľadom,“ ohradil sa Niall.

„A si si istý, že si ju predtým niekde nestretol?“ opýtal sa Liam.

„Myslím, že nie. Ale nie som si úplne istý,“ priznal Niall a zamyslel sa. „Stretol som milióny dievčat a fanúšičiek. Nemôžem si všetko pamätať!“ vzdal to napokon.

„Tak čo teraz?“ opýtal sa Louis.

„Plán pokračuje. Dostať sa k nej čo najbližšie a zistiť to,“ povedal odhodlane. No v podstate to bola naša misia a on sa mohol len nečinne prizerať.

„Tak fajn. Poďme už spať. Zajtra je tiež deň,“ zdvihol sa Zayn a my sme ho nasledovali do domu. Na poschodí sme sa rozdelili každý do svojej izby a zaliezli do posteli. Ktovie, čo nás čaká zajtra.

Irresistible 13

Ďalší deň som strávila celý pri bazéne, bohužiaľ aj s tými piatimi cvokmi. Otec s Maurou poslednú dobu stále niekam chodievali a nechávali nás samých, takže som mala na jednej strane pokoj a nemusela som sa pretvarovať, no na druhej strane som ich musela trpieť. Snažila som sa to ignorovať a tak som len počúvala hudbu a opaľovala som sa.

Na obed som si zaplávala pár dĺžok a šla do kuchyne sa najesť. Pri stole už sedel Harry s Louisom a na niečom sa smiali. V momente, keď som vošla, stíchli a pozreli na mňa. S úsmevom som im zakývala a zohriala som si obed. Nikto tu nevaril, takže väčšinu ľadničky tvorili polotovary.

So zohriatou miskou som si sadla k stolu a pustila som sa do jedenia. Oni dvaja sa aj naďalej rozprávali a ja som ich vôbec nevnímala. V tom mi začal zvoniť mobil.

I got my first real six-string

Bought it at the five-and-dime
Played until my fingers bled
It was summer of '69

Zachytila som Harryho prekvapený pohľad a rýchlo som zdvihla.

„Áno?“

„Ahoj, Mel. Práve som si prečítala tvoju správu. Vieš, bola som s rodičmi u starkých a tí niečo ako internet nepoznajú.“

„Ahoj, Hayley,“ zasmiala som sa. „Spomaľ trochu. Myslela som si, že budeš niekde mimo.“

„Čo zmenilo názor tvojho otca?“

„No, Niall si tu pozval menšiu spoločnosť, tak napokon povolil,“ zasmiala som sa a jedným okom som sa pozrela na Harryho a Louisa. Obaja ma upreto sledovali a hltali každé moje slovo. Usmiala som sa na nich, aby vedeli, že ich vidím a pokračovala som v konverzácii s Hayley.

„No nemyslíš vážne? Ty si užívaš prázdniny s 1D?!“ zvrieskla nahlas. Stavím sa o sto eur, že to počuli.

„Vyzerá to tak. Takže dôjdeš?“ prevrátila som očami.

„Jasné, že váhaš,“ riekla rýchlo.

„A kvôli komu?“ zasmiala som sa.

„Samozrejme, že kvôli tebe. Neboj.“

„A kedy?“

„Už sa ma nemôžeš dočkať, čo?“

„Tak kedy?“ zasmiala som sa.

„Dnes ešte nemôžem, no večer by som si zbalila veci a zajtra priletím.“

„Páni, to je rýchlovka.“

„Hádam nebudem tráviť čas vo svojej izbe, keď sa s tebou môžem rozvaľovať na pláži.

„No veď to si myslím.“

„Musím končiť. Vidíme sa zajtra, paaa,“ zasmiala sa.

„Pošlem ti na mail adresu.“

„Okay.“

„Teším sa. Maj sa,“ rozlúčila som sa s ňou a s úsmevom na tvári som zložila. Chalani na mňa upierali zvedavé pohľady, tak som sa k nim otočila.

 „Tak čo, páčil sa vám môj rozhovor s Hayley?“

„Ja, my ... ,“ zakoktal sa Harold.

„To je v pohode,“ zasmiala som sa a opäť som začala jesť. Chalani ešte chvíľu ostali a potom sa zdvihli na odchod. Chcela som ešte prehodiť pár slov s Harrym, aby som si omotala okolo prsta ďalšieho, tak som rýchlo dožula a zavolala naňho.

„Harry?!“

„Áno?“ vrátil sa späť do kuchyne s tým šibalským úsmevom.

„Chcela som ťa poprosiť, či by si mi dnes nemohol spraviť šoféra večer.“

„Šoféra? Myslel som si, že máš vodičák,“ začudoval sa.

„Áno, mám, len kamarátka ma oslavu a ...“

„Ach tak. Jasné, žiaden problém,“ usmial sa.

„Ďakujem ti,“ pohladila som ho po ramene a otočila som sa naspäť k svojmu jedlu.

„Inak, ty počúvaš Bryana?“ opýtal sa odrazu a sadol si vedľa mňa.

„Pár pesničiek, prečo?“

„Tvoje zvonenie,“ zasmial sa. „Je to jedna z mojich obľúbených. Kedysi som to ešte zo starou kapelou hrával na svadbách, keď som bol mladší,“ zasníval sa.

„White Eskimo,“ pousmiala som sa.

„Ako vieš?“ zvolal prekvapene.

„Videla som jedno video. Bol si zlatý, keď si bol mladší,“ uškrnula som sa.

„A teraz už nie som?“ zachmúril sa a ja som sa rozosmiala.

„Počkaj,“ riekla som a obzerala som si ho od hlavy po päty. „Hmm, neviem no...“

„Heej,“ zvolal so smiechom a pošteklil ma.

„No čo,“ zaškerila som sa a odniesla som tanier do riadu.

„Si potvora,“ usmieval sa Harry.

„Ja viem,“ vyplazila som jazyk. „Stretneme sa tu o 6,“ zvolala som a vyšla som opäť k bazénu. Keď sa vrátil aj Harry, tvárila som sa ani nič a v podstate som ich všetkých ignorovala. Sem tam, keď sa nik nepozeral, som na Zayna alebo na Harryho hodila letmý úsmev a hneď som odvrátila pohľad.

Krátko pred 6 som sa pobrala do izby, aby som sa prichystala na večer. Po krátkej sprche som sa prezliekla do bordových šiat s gumičkou a na nohy si natiahla vzorované punčocháče. Obula som si, ako inak, vysoké lodičky a do mini kabelky som si zbalila potrebné veci. Hotová som zišla dole a v kuchyni ma už čakal Harry.

„Môžeme ísť?“ opýtala som sa ho a on len s úsmevom prikývol. Keď sme sedeli v aute a vychádzali sme von cez bránu, neubránila som sa a opýtala sa ho.

„Čo si povedal chalanom, že kam ideš?“

„Prejsť sa do mesta,“ usmial sa.

„V podstate si neklamal,“ zasmiala som sa. „Nebolo im to divné?“

„Už si na to u mňa zvykli. Veľa krát sa chodím len tak niekam prejsť.“

„Ach tak. No okay,“ prikývla som a ďalej som sa venovala už len stromom popri ceste a navigácii. Keď sme zastavili na parkovisku, vystúpila som vonku a čakala na Harryho. No ten naďalej sedel v aute.

„Na čo čakáš?“ spýtala som sa.

„Čože?“ otočil sa ku mne prekvapene.

„Veď poď so mnou. Nebudeš tu predsa niekoľko hodín sedieť a čumieť doblba, nie?“

„Jaj, jasné. Idem,“ spamätal sa a vystúpil von. Zamkol auto a podal mi kľúče, no ja som mu ruku odsunula preč, nech si ich nechá. Bude to bezpečnejšie. V tichosti sme kráčali ku klubu a už to začínalo byť naozaj divné, keď sa odrazu ozval.

„Môžem sa ťa niečo spýtať?

„Pýtaj sa. Uvidím, či odpoviem,“ usmiala som sa.

„Tak dobre. Prečo si na Nialla taká zlá? S Louisom si sa už normálne rozprávala, aj so mnou a celkovo na nás všetkých si milá. Tak prečo Niall?“ začal a mne zmizol úsmev z tváre.

„Nechcem o tom hovoriť,“ odvetila som.

„Tak dobre, len mi povedz, či to je tým, že je populárny alebo ti niečo urobil.“

„Prepáč, ale to nie je tvoja starosť,“ odvrkla som a vošla dnu. Nestarala som sa, či ma nasleduje alebo nie. Jednoducho som kráčala priamo k nášmu obvyklému stolu a privítala som sa s partiou. Krátko po mne prišiel Harry, čo som zistila z ich prekvapených výrazov. Poznajú ho. Jasné, že ho poznajú.

„Guys, toto je Harry. Harry, to je Fleur, Claudine, Violette, Beau, Phil a Chris,“ predstavila som ich mávnutím ruky. „Harry je môj odvoz.“

Videla som na dievčatách, ako zadržiavajú zamilované vzdychy a len len že od neho nepýtajú autogram. Chalani mali zase nahnevané výrazy, akoby sa im už chystal kradnúť priateľky. Ani som sa im nečudovala. Harry si k nám prisadol a v podstate sa akoby pridal k oslave Fleur, až na to, že si s nami nepripíjal. Noc sa ešte len začala!

Irresistible 12

Bože môôôôj!!! Neverím, že táto stránka dosiahla 400,000 návštev za necelý rok ♥ zbožňujem vás všetky :-) ďakujem krásne, za každú jednu návšetvu, za každý jeden komentár - či už pochvalu alebo kritiku, za to ste a že mi dodávate silu a energiu, no najmä chuť písať. Bez vás by som to nikdy nedokázala, takže ešte raz jedno veľké ĎAKUJEM ♥ :-*

Niall

Večer sme sa vrátili z pláže, no Mel tam ešte stále nebola. Našťastie pre nás. Chcel som si vychutnať ten výraz, keď uvidí svoju izbu. A chalani takisto. Usadili sme sa do obývačky a pustili sme si film. Približne o polhodinu prišla Melanie a unavene sa zvalila do kresla vedľa nás.

Vymenili sme si prekvapené pohľady a čakali sme, čo urobí. Chvíľu len tak sedela so zatvorenými očami, a potom sa prebrala. Poobzerala sa po nás a usmiala sa na Louisa.

„Ahoj.“

„Ahoj,“ usmial sa tiež, no s troškou škodoradosti z toho, čo ju čaká.

„Inak, s Louisom som sa zoznamovala, no s vami ostatnými ešte nie. Ospravedlňujem sa za včerajšok. Som Melanie.“

„Harry.“ „Zayn.“ „Liam.“

„Teší ma,“ usmiala sa na nich a zamierila k schodom. Všetci za ňou hľadeli ako zhypnotizovaní.

„No tak, chalani. To nemyslíte vážne?“

„Naozaj si myslíš, že je až taká zlá?“ opýtal sa Liam.

„Áno, myslím.“

„Prepáč Niall, ale začínam mať pocit, akoby Louis ráno až tak nezveličoval,“ priznal Zayn.

„Je úchvatná,“ riekol zasnene Harry.

„Seriously? Vravel som vám. Je k vám milá, aby naštvala mňa. Musím zistiť, prečo ma tak nenávidí?“

„A čo keby sme to zistili my, keď sa s nami rozpráva?“ navrhol Louis.

„To nie je zlý nápad,“ prisvedčil som.

„Okay, tak ja to skúsim zistiť, keď bude dobrá chvíľa.“

„Vďaka, Loui,“ usmial som sa naňho. Na chvíľu sme potom zmĺkli a čakali. „Už by mala byť v izbe,“ dumal som. A vtedy sa ozval vydesený výkrik. Pery sa mi roztiahli do širokého úsmevu a nevládal som udržať smiech. Pozrel som na ostatných a naraz sme vybuchli smiechom.

„Tak toto vyšlo. Konečne aspoň nejaký bod na mojej strane,“ uškŕňal som sa.

O pár sekúnd na to sa na schodoch ozval dupot oznamujúci nahnevanú Melanie. No aké bolo naše prekvapenie, keď sa v dverách objavila vysmiata od ucha k uchu s miskou v ruke.

„Naozaj si si myslel, že to bude fungovať?“ zasmiala sa a podišla ku mne. Vytiahla z misky dážďovku a podržala mi ju pred očami. „Väčšina dievčat sa toho možno bojí, no ja nepatrím k väčšine. Vidíš? Nič mi to nerobí,“ usmiala sa a položila ju mne na košeľu.

„Ou, a ešte niečo,“ zastavila sa na odchode. „Vidieť tie vaše tváre, bolo na nezaplatenie,“ zasmiala sa. „Vďaka Niall. Ďalší bod pre mňa.“

Šokovane som ju sledoval, ako odchádza a nezmohol som sa na slovo. Po minúte som sa pozrel na chalanov, no tí boli rovnako zmätení ako ja.

„Je vôbec dievča?“ čudoval sa Liam.

„Určite je, a nádherná,“ slintal Harry.

„Preboha, Harold! Spamätaj sa! Je to nepriateľ!“ zavrčal som naňho.

„A silný nepriateľ,“ prikývol Louis.

„Ako môžem nad ňou vyhrať?“ zvolal som zúfalo.

„Neboj, niečo už vymyslíme,“ upokojoval ma Zayn, no veľmi sa mu to nedarilo. Keď už ani toto nefungovalo, tak potom čo?

„Musím zistiť, prečo ma nenávidí. Možno nad ňou nevyhrám spôsobom, akým sa ma snaží dostať ona, no keď ju zastavím, istým spôsobom sa mi to podarí,“ dumal som.

„Takže je to na tebe, Louis,“ poznamenal Liam.

„Skvelé,“ prevrátil Louis očami a ja som sa opäť zamyslel nad možnými dôvodmi. No ani jeden z nich nebol natoľko silný, aby robila toto.

Mel

Keď som vyšla hore do izby, zapla som si tablet a odhrnula prikrývku na posteli. Už už som sa chystala si sadnúť, keď som zbadala, čo bolo na posteli pod ňou. Vystrašene som zvrieskla a odstúpila som preč.

„Niall!“ zamrmlala som jeho meno ako nadávku. „Nesmiem ukázať svoju slabosť!“ zaumienila som si a schytila misku zo stola, kde boli včera oriešky a premohla som svoj strach, aby som to všetko hodila do nej. Potom som rýchlo zišla dole a nahodila som suverénny výraz. S úsmevom som vošla do obývačky.

„Naozaj si si myslel, že to bude fungovať?“ zasmiala som sa a podišla k nemu. Vytiahla som z misky dážďovku a podržala mu ju pred očami. „Väčšina dievčat sa toho možno bojí, no ja nepatrím k väčšine. Vidíš? Nič mi to nerobí,“ usmiala som sa a položila mu ju na košeľu.

„Ou, a ešte niečo,“ zastavila som sa na odchode. „Vidieť tie vaše tváre, bolo na nezaplatenie,“ zasmiala som sa. „Vďaka Niall. Ďalší bod pre mňa.“

So spokojným pocitom som odišla naspäť do izby a tešila som sa ďalšieho víťazstva. Aj keď som sa preň musela premôcť. Len čo som sa ocitla vo svojej izbe, spláchla som tú háveď do záchoda a dôkladne som si vydrhla ruky. Nemohla som zniesť ani len pocit, že som tú dážďovku držala.

Napokon som sa vrátila do izby a zapla si tablet. Skontrolovala som správy na Facebooku, no nič ešte neprišlo. Dumala som nad tým, kde asi Hayley je, že mi neodpisuje. Možno išla na dovolenku s rodinou, a tak musím vydržať.

Zatiaľ sa pekne pohrám rozdelením tej skupinky, pomyslela som si a chystala som sa zrealizovať svoje činy. Zišla som dole a na dverách do obývačky som sa zastavila. Všetci hľadeli na telku a nevenovali mi pozornosť. Hypnotizovala som Zayna pohľadom, aby si ma všimol, až napokon otočil hlavu a jeho pohľad zavadil o môj. Usmiala som sa a zmizla som v kuchyni.

Vzala som si jogurt a čakala. Netrvalo dlho a objavil sa v dverách.

„Ahoj,“ usmiala som sa nenútene a ďalej som sa venovala jogurtu.

„Ahoj,“ uškrnul sa a prisadol si oproti. „Si dobrá.“

„Hmm?“ zdvihla som hlavu a pozrela som sa naňho.

„To s tými červami. Vážne som si myslel, že podľahneš,“ usmial sa.

„Nie som slabá nátura. Znesiem veľa.“

„To vidím. Aj nápadov na znepríjemnenie života máš očividne veľa.“

„To áno,“ usmiala som sa. „Ale tebe ho znepríjemňovať nemusím.“

„Tak to som rád. Nerád by som ťa mal za nepriateľa.“

„To ti verím.“

„Aj keď sa hovorí, že nenávisť a láska majú k sebe blízko.“

„Čo tým myslíš?“ zaujímala som sa a pritom som ho zvádzala pohľadom a gestami. Videla som, ako sa namotáva, aj keď už predtým bol zo mňa paf.

„No, že na druhej strane by nebolo od veci, keby si ma nenávidela.“

„Ach tak. Môžem nad tým pouvažovať, no neradila by som ti to. Nie vždy sa nenávisť prelína s láskou,“ zasmiala som sa.

„Uvidím, či to nerisknem,“ usmial sa Zayn tým svojím zvádzajúcim úsmevom, no ten na mňa nepôsobil. Mala som priateľa a ľúbila som ho, čiže jeho šarm na mňa nemal účinok. No aj tak som sa tvárila, že áno. Veď o tom nemusí vedieť.

„Na tvojom mieste by som si to poriadne rozmyslela,“ uškrnula som sa a zdvihla som sa na odchod. No pred tým som ešte podišla k nemu a prstom som mu prešla po košeli cez hruď. Cítila som, ako stuhol a zasmiala som sa.

„Dobrú noc,“ žmurkla som naňho a zmizla som na schodoch. Spokojná so svojou prácou som sa zavrela v izbe a pripravila sa na spánok. Jeden v hrsti, dvaja zostávajú.