O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

streda, 11. septembra 2013

Hold On 4

Táto bude trošku dlhšia a myslím že trochu nudnejšia. But hope U like it. :)       
   
Bolo pol šiestej a Niall sa ešte neobjavil...
Začínala som byť naštvaná. V zlosti ma ani nenapadlo poobzerať sa po okolí. Keď som si to uvedomila , pootočila som hlavu mierne doprava , smerom k ich garáži. Skoro ma porazilo keď som tam videla Nialla s úsmevom od ucha k uchu. Do tváre sa mi nahrnula červeň a so sklonenou hlavou som vykročila k nemu. Nechal ma , nech prídem až celkom k nemu. Zastala som pred ním a nevedela som čo mám urobiť , no on vyriešil moju dilemu za mňa. Nahol sa ku mne a z celej sily ma objal. „Niekedy sa stačí poobzerať“ poznamenal so smiechom. „Ako dlho ma už pozoruješ?“ spýtala som sa ešte stále červená ako paradajka. „Celý čas!“ odvetil a otvoril mi dvere auta. Ešte stále zahanbená som sedela vedľa neho a až neskôr som si všimla ako super vyzerá. Mal na sebe zelené tričko s nápisom MADE IN IRELAND , čierne gate bielu mikinu a samozrejme nemohli chýbať biele supry. Všimol si ako ho pozorujem a poznamenal: „Vyzeráš úžasne Natt.“ Žiarivo som sa naň usmiala a kompliment mu oplatila: ďakujem. Tebe to tiež pristane.“ Bože. Väčšiu blbosť som trepnúť nemohla. „Kam to vlastne ideme?“ opýtala som sa po chvíli jazdy. „To je prekvapenie. Myslím že sa ti to bude páčiť.“ Nahodil šibalský úsmev a pozrel na mňa ako zareagujem. Ja som sa len usmiala, pohodlnejšie si sadla a vychutnávala si skutočnosť že som s Niallom v jednom aute. Sama. Už sme cestovali asi pol hodinu a ja som začínala mať pocit že niečo nie je v poriadku. „Niall? Nezdá sa ti že sa vozíme stále dookola?“ spýtala som sa keď sme už asi piaty raz minuli tú istú značku. „Nie!“ odpovedal až príliš rýchlo. Pozrela som naňho s nadvihnutým obočím a on sa nevinne usmial. „Fajn! Zablúdil som! To si chcela počuť?“ vybuchol keď sme prešli okolo tej značky hádam pätnásty krát. „No... Vieš aspoň cestu späť?“ Pozrela som naň s nádejou v hlase. „Nie.“ Sklonil hlavu a zrejme premýšľal. Po chvíli zdvihol hlavu a s víťazoslávnym úsmevom dodal : „Síce neviem ako ďalej, ale mám GPS!“ To som už nevydržala a začala som sa smiať. Keď som o chvíľu videla, že drží GPS v ruke a nastavuje ho , smiala som sa ešte viac. Mohlo byť sedem hodín , keď sme dorazili na miesto dorazili na miesto , na ktorom sme mohli byť za pätnásť minút keby pán Horan neprehliadol odbočku. „Zavri oči.“ Povedal a podal mi ruku. Zatvorila som oči a chytila sa jeho ruky. Pomaly ma viedol niekam vpred. „Tu stoj.“ Prikázal mi a niekam odbehol. „Ta dáá! Môžeš otvoriť oči.“ Pomaly som otvorila oči. To čo som uvidela , ma takmer rozplakalo. Na trávnatej ploche stál vrtuľník a to mohlo znamenať len jedno. „Let vrtuľníkom? Niall, ako si vedel?“ hodila som sa mu okolo krku. „Nevedel som, len som ti chcel ukázať niečo , čo milujem ja. A chcel som aby to bolo originálne a tak mi napadlo toto.“ Usmial sa. „No na let večerným Londýnom si počkáme ešte aspoň hodinku , kým bude tma,“ pozrel na hodinky „poď , zatiaľ sa najeme.“ Kým som stihla protestovať , už sme boli v reštaurácii. Bola to

útulná reštaurácia s nádychom domova. Objednali sme si kávu, pretože Nialla potom napadlo že by nám mohlo byť zle. Tú kávu mi aj bolo ľúto piť a Niall sa mi len smial. Nakoniec som je však ochutnala a lepšiu som v živote nepila! Keď sme dopili a zaplatili, Niall pozrel na hodinky a povedal že už je čas. Bolo asi deväť hodín no bola už úplná tma. Nastúpili sme do vrtuľníka. Radosť zo mňa len tak sršala, keď sa vrtuľník pohol. Bolo to nádherné ! Nočný Londýn..... ách! Ten pocit ktorý som mala sa ani nedá opísať! Bola som prekvapená , keď sme už pristávali. Neskôr cestou domov: „Ďakujem Niall. Naozaj. Bolo to nádherné!“ ďakovala som mu už asi stý raz. On sa iba usmial a pokračoval v ceste. Po chvíli sme zastavili pred naším domom a on vystúpil aby mi mohol otvoriť dvere. Je to gentleman. Vystúpila som a pozrela mu do očí. „Bolo to môj najlepší zážitok v živote.“ Povedala som mu ,nahla sa a dala mu pusu na líce. Potom som sa ako strelená trinástka rozbehla dnu a pri dverách mu ešte zakývala.

Možno sa pýtate prečo bývam so Sue. No... jej rodičia zomreli pred rokom. Zrazil ich nejaký opilec cestou z divadla. Nemá nijakú inú rodinu a preto ani nebolo nad čím premýšľať. Je ako moja sestra a veľmi ju ľúbim! Máme takpovediac podobné osudy , len s tým rozdielom že môj ocko ešte žije.... Už si viem predstaviť ako ma bude vypočúvať keď ma uvidí. :) A mala som pravdu. Len čo som za sebou zatvorila vchodové dvere , už aj bola pri mne s tisíckami otázok. Len som prevrátila očami a naznačila jej že všetko jej poviem v našej izbe.    

3 komentáre:

  1. Jéééj to bolo krásne :****** .. Niall je úplne mega!! .....rýchlo už piatu časť chcem vidiet :D :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Som zvedavá na dalsiu cast. :) Len v tom pokracuj. :)

    OdpovedaťOdstrániť