O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

sobota, 21. septembra 2013

Love Me For Me 37

Zobudenie s Louisovom objatí bolo to najúžasnejšie. Takto by som sa chcela zobúdzať každý deň, pomyslela som si a pozrela som sa na Louisa, ktorý sladko spal. Úsmev sa mi rozlial po tvári. Naňho by som sa dokázala dívať večne a neomrzelo by ma to. Ako je možné, že tento sexboh je môj? No nad odpoveďou som sa zamýšľať nechcela. Stačilo mi, že sme boli spolu a len na tom záležalo.
Odrazu Louis pomaly otvoril oči a zbadal ma, ako sa naň dívam. Široko sa na mňa usmial a riekol:
„Dobré ránko, sweety.“
„Aj tebe, honey,“ usmiala som sa a taktiež som ho počastovala familiárnym oslovením. Nahol sa ku mne a dal mi krátku pusu na pery.
„Ako si sa vyspala?“
„Najlepšie,“ uškrnula som sa.
„U mňa taktiež,“ zasmial sa. „Nie si hladná?“
„Trošku, ale zasýtiť ma dokážeš iba ty,“ riekla som a prisala som sa mu k perám. Louis sa prehupol na mňa a bozky mi opätoval. A tak sa vášeň medzi nami stupňovala až kým ...
„Waaaaaaa,“ zvolala som, ako som padala z postele. Chcela som sa prevrátiť naspäť na Louisa, no asi som mala zvoliť druhú stranu. Takto som nás totižto oboch zvalila na zem vedľa postele.
„SI v poriadku?“ opýtala som sa ho.
„Jasné a ty?“ vybuchol Louis smiechom.
„Mala som celkom mäkké pristátie,“ zasmiala som sa, keďže som pristála na ňom.
„Všimol som si,“ vyplazil Louis jazyk a ja som z neho zliezla dole. Louis sa postavil tiež a obdivne si ma prezeral, keďže sme ešte stále boli obaja nahí.
„Wrrr, teraz ma napadajú len temné myšlienky,“ zahľadel sa na mňa Louis a v očiach mi svietili iskričky.
„Tak to aby ťa prešli,“ zasmiala som sa. „Musím sa učiť,“ odvetila som, no keď som videla, ako sa Louis chystá na mňa skočiť, rozbehla som sa s krikom zo spálne a zároveň som sa smiala. Louis ma začal naháňať po byte a ja som sa mu snažila utiecť, no neúspešne. O chvíľu ma držal v náručí a zasypával ma miliónom bozkov.
„Vieš, že by som to chcela tiež, no povinnosti volajú,“ šepla som zatiaľ čo mi bozkával krk a on sa odtiahol.
„Vážne musíš ísť?“ zahľadel sa na mňa psím pohľadom.
„Toto nerob, prosím. Nemôžem si dovoliť pokaziť priemer, inak ma vyhodia a ja sa budem musieť vrátiť na Slovensko,“ odvetila som.
„Na Slovensko?“ zamračil sa Louis.
„Áno, odtiaľ pochádzam,“ usmiala som sa.
„Nejako som zabudol, že ťa vlastne ani nepoznám,“ riekol Louis a pustil ma. „Máme si toho ešte toľko čo povedať.“
„To áno,“ usmiala som sa. „A môžeme začať pri raňajkách, len čo sa oblečiem.“
„Tak dobre,“ prikývol Louis a pobrali sme sa do izby. Ja som sa obliekla do toho, čo som mala včera a Louis si na seba natiahol len tepláky. Následne sme sa pobrali do kuchyne a ja som nám pripravila hrianky so syrom.
Len čo sme sedeli spolu za stolom, Louis sa ku mne otočil a nedočkavo na mňa hľadel.
„Tak?“ opýtal sa.
„čo chceš vedieť ako prvé,“ povzdychla som si. Prišlo mi to ako výsluch no ja som vedela, že je to potrebné.
„Ja neviem. Všetko!“
„Tak od začiatku. Volám sa Zoey Flanders, to už vieš. Pochádzam z malej krajiny v strede Európy, ktorá sa volá Slovensko. To, čo ju asi najviac vyznačuje je pravdepodobne hokej, ktorý nadovšetko milujem, Tatry a folklór. Vyrastala som v malom mestečku menom Galanta, kde každý každého pozná, no ja som nebola práve tá najpopulárnejšia. Keď som mala 10 rokov, môj otec zahynul pri autonehode, keď doň vletel opitý vodič kamiónu. Odvtedy som žila s mamkou, ktorá na to, aby nás užila mala hneď niekoľko robôt. Keď som mala dosť rokov, začala som brigádovať aj ja, aby sme nás uživili. Nikdy predtým som na sebe nemala nič značkovejšie ako jediné Conversy, ktoré som si z výplaty kúpila. Univerzita v Británií bola pre mňa príležitosť zabezpečiť sebe aj mamke lepšiu budúcnosť a taktiež som chcela pokračovať v otcovom sne, aby som sa stala právničkou.“
„Konečne poznám pravú Zoey,“ usmial sa na mňa povzbudzujúco Louis. „A čo kamaráti? Nechýbajú ti?“
„Na Slovensku nemám žiadnych kamarátov,“ odvetila som. „Odkedy mi zomrel otec a my sme s mamkou nemali za čo zaplatiť nájom, nie to ešte aby som šla s dobou a kupovala si značkové veci, tak odvtedy som bola len tá navyše. Mojimi jedinými priateľmi boli knihy, a tak som potom v škole vždy excelovala. A za to ma začali nenávidieť ešte viac. Jediná priateľka mi rok pred maturitou odišla a tak som bola sama. Aj preto som chcela uniknúť. Odísť preč a začať nový život.“
„A si tu šťastná?“
„Nemám dôvod byť nešťastná. Teraz už nie,“ usmiala som sa. „Mám teba, Adama a Ashley. Jediný, kto mi tu chýba, je mamka, no viem, že by to tu mala ťažké, pretože nevie ani po anglicky a ani by nemala kde bývať. Preto musím pilne študovať, aby som nám tu potom mohla kúpiť byt a znovu by sme boli spolu.“
„Obdivujem tvoje pozitívne myslenie.“
„Nič iné mi ani neostáva,“ zasmiala som sa. „Ak by som nemyslela pozitívne ... ani si to vlastne nechcem predstaviť. Takto je to lepšie.“
„Áno, to je,“ pousmial sa Louis a dojedol posledný kúsok hrianky. „Mala si ťažké detstvo. To preto si taká silná osobnosť.“
„Zrejme,“ uškrnula som sa. „No mám pocit, že až Londýn ma dosť zmenil. V mnohých ohľadoch.“
„Napríklad?“
„Napríklad som sa nikdy predtým nezaujímala o chlapcov,“ usmiala som sa. „No odkedy som videla tie tvoje okále, nemohla som si ťa vymazať z mysle.“
Hups, to som asi povedala veľa, pomyslela som si, no už bolo neskoro a Louisovi sa na tvári roztiahol široký úškrn.
„Takže si sa do mňa buchla už vtedy?“
„Nechytaj ma za slovíčka.“
„Áno či nie?“ pokračoval Louis s úsmevom.
„Veď kto by odolal tomu tvojmu šarmu,“ uškrnula som sa a dala mu krátku pusu na ústa. Následne som vzala oba taniere a vložila ich do dresu.
„Naozaj nechceš, aby som šiel s tebou?“
„Chcela by som, no viem, že potom by som sa dokopy nič nenaučila,“ zasmiala som sa a objala som ho okolo krku. Louis mi prešiel prstami po nahej pokožke pod tričkom a mne nabehli zimomriavky.
„Budeš mi chýbať,“ šepol mi do ucha a jemne ma doň kusol.
„Veď aj ty mne,“ povzdychla som si a Louis ma nežne pobozkal.
„Len čo budeš môcť, zavolaj mi, ok?“

„Samozrejme,“ usmiala som sa a dala som mu posledný bozk na rozlúčku. Následne som sa vymanila z jeho objatia, schmatla som kabelku a s krátkym mávnutím som vyšla z jeho bytu. Vonku som sa rozhodla prejsť, aby som nemíňala viac Ashleyiných peňazí. O pár minút som už sedela na posteli v izbe s knihou v ruke a snažila som sa študovať. No moja myseľ bola neustále s Louisom. 

13 komentárov:

  1. Aww Nice xlato musím ťa zase pochvááliť ako inak :*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nádherná a zároveň dokonalá časť! Teším sa na pokračovanie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. superrrrrrrrrrrrrrrrr vazne mala bi si vidat knihu

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Úžasná :)) ďalšiu prosíííím ;))

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Jj naprosto s tebou Darlinka souhlasim :) na to bych si zvykla jinak ja jsem z ČR a tady to taky cteme jinak super jako vzdy

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Úžasná ako vždy :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Krásna cast... :) co k tomu dodat... Asi len to, ako sa tesim na dalsiu. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  8. a zase super !! :) musia sa spoznať ešte viac :) nie že ju deportuješ !! :D skvelé, veľmi sa teším na ďalšiu časť :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. pls dalsiuu :D :D skveleee ako vzdy :D

    OdpovedaťOdstrániť