Hold On 3

Zvuk motora utíchol a z auta bolo počuť hlasný smiech. Prekonala som strach a otočila sa...

To čo som uvidela ma naštvalo. V aute sedel Niall a rehotal sa ako kôň. Nahnevane som podišla až celkom k autu a začala som sa smiať. Nikdy sa nedokážem dlho hnevať, tobôž nie na pána Horana. Keď Niall videl , ako sa približujem k nemu, prestal sa smiať a tváril sa previnilo. Práve to ma tak rozosmialo. „Bežne takto prenasleduješ ľudí?“ spýtala som sa ho so slzami smiechu v očiach. Pozrel na mňa so svojím zrejme najväčším úsmevom a odvetil : „Nie, ale keď som ťa videl, nemohol som si pomôcť. Predsa nepremárnim takú šancu vyľakať ťa! Mala by si vedieť , že robím blbosti aj keď sa to nehodí.“ Uprel zrak do zeme. Vlastne na volant. „Kam máš namierené?“ spýtala som sa po chvíľke ticha. „Vyslali ma na prísne tajnú misiu, takže ti nemôžem povedať čo to je. Ale ja som taký dobrý že ti to poviem“ stíšil hlas „Idem nakúpiť niečo na jedenie , pretože doma nič nie je.“ Šepol mi do ucha a ja som dostala záchvat smiechu. Sama neviem prečo som sa začala tak smiať , ale asi fakt nemali doma nič , pretože keď Niall  povie že už nie je nič na jedenie , tak naozaj nie je absolútne nič. „A preto si mi to povedal , však? Pretože je to prísne tajné, však?“ zasmiala som sa. „Nie preto“ pozrel na mňa ako na debila , „ale pretože ti verím.“ Dokončil so smiechom. „Óóó , som poctená pán Horan , že mi prejavujete svoju dôveru.“ Zatiahla som  slávnostným tónom. „Aj ty máš misiu?“ spýtal sa zrazu. „Dá sa tak povedať. Minul sa nám toaleťák!“ rozhodila som bezmocne rukami, načo sa Niall začal rehotať ako kobyla. „A taktiež máme prázdnu chladničku.“ Dokončila som , keď sa trošku upokojil. „Počuj , nechceš sa zviesť? Zveziem ťa aj späť.“ Žmurkol na mňa. S radosťou som jeho ponuku prijala. Aspoň nemusím ísť autobusom. Z nákupu sme sa vrátili o dobré 2 hodiny , pretože drahý pán Horan musel nakúpiť pre 5. Podotknem že väčšinu jeho košíka tvorila Nutella.  Cesta späť prebehla pomerne rýchlo , ani som sa nenazdala a už som vystupovala. Už som skoro zmizla v dome , keď na mňa zakričal. „Natt! Nechcela by si sa so mnou ísť zajtra prejsť?“ s úsmevom pozoroval ako sa mi červeň hrnula do líc. „Jasné , pôjdem.“ Odvetila som po chvíľke rozmýšľania. Bolo vidieť ako sa Niall rozžiaril , keď som mu povedala že pôjdem. „Super! Tak zajtra o piatej ťa vyzdvihnem. Môže byť?“ „Áno, jasné.“ „Už sa teším.“ Povedal a usmial sa na mňa. „Aj ja.“ A zatvorila som vchodové dvere.  Večer som zaspávala s neprítomným úsmevom a hrejivým pocitom pri srdci.

„Och Bože!“ moje slová pri pohľade na hodinky. Sú štyri hodiny a ja som sa ešte nezačala chystať! Vybehla som do svojej izby a otvorila šatník. Nakoniec som si zvolila svetrík s nápisom I Like You (určené Niallovi ),
rifle , modré conversky , bielu kabelku a modré doplnky.  Presne o piatej som vyšla pred dom a čakala. A čakala ... a čakala. Je možné že by na mňa zabudol?! Alebo že by ma tu úmyselne nechal?!  Bolo pol šiestej a Niall sa ešte stále neobjavil....