Love Me For Me 41

„Ahoj, mami,“ usmiala sa Ashley a objala ženu v strednom veku s čiernymi vlasmi a podobnými črtami ako Ashley. „Oci,“ usmiala sa na pána v hnedom kabáte s plešinou na hlave a taktiež sa mu vrhla do náručia. „Toto je Zoey,“ ukázala na mňa a všetky pohľady sa upreli mojím smerom.

Do tváre sa mi nahrnula červeň a ja som zahanbene sklopila pohľad.

„Stephanie!“ zvolala Ashleyina mamka a vrhla sa ku mne. Ja som len nechápavo pozerala raz na ňu a raz na Ashley, ktorá bola rovnako zmätená ako ja. O sekundu na to som sa ocitla v jej náručí a nedostala som sa o neho skôr ako o pár minút. „Už som si myslela, že ťa nikdy neuvidím,“ pozrela na mňa so slzami v očiach a chytila si moju tvár do rúk. Tak toto je naozaj divné! O čo tu ide? nechápala som.

„Dieťa moje,“ usmial sa jej ocko tiež a krátko ma objal.

„Okey, čo sa tu deje?“ opýtala sa Ashley a ja som len prikývla na súhlas s jej otázkou.

„Poďme hore a všetko vám povieme,“ usmiala sa cez slzy pani Atkinsová a my sme sa vybrali do Ashleyinho bytu. Len čo sa za nami zavreli dvere, Ashley opäť vybuchla.

„Tak hovorte!“

„Posaďte sa,“ riekol pán Atkins a ukázal na pohovku.

„Vďaka, postojím,“ odvrkla Ashley a ja som ostala taktiež stáť. Čo najskôr som sa chcela dozvedieť, o čo tu ide.

„Tak dobre. Začnem od začiatku,“ riekla jej mamka a spustila: „Predtým, než som bola tehotná, nebola som kuchárkou ale pracovala som v tajnej vládnej organizácii ako dvojitý agent. Najprv o tom nevedel ani Scott, ale po svadbe som sa priznala...“

„Dobrý vtip mami,“ zasmiala sa Ashley a ja som s ňou nemohla nesúhlasiť. Veď je to pritiahnuté za vlasy. Že tajná agentka! Ako z nejakého amerického filmu, pomyslela som si. „A teraz vážne!“

„To nie je vtip, zlatko,“ odvetila a pokračovala ďalej. „Keď som bola tehotná, nečakala som len jedno dievčatko, ale dve – dvojičky. V tom čase som už z organizácie odišla, aby som sa mohla venovať rodine. No nie všetko bolo tak hladké, ako som si myslela, že bude. Spolupáchatelia ľudí, ktorých som dostala do basy, sa rozhodli pomstiť a kým ste spali, podarilo sa im uniesť vás a chceli za vás mňa. Organizácii sa ich síce podarilo dostať, no druhé dieťa nikdy nenašli. Až doteraz,“ usmiala sa šťastne a znovu sa na mňa láskyplne pozrela.

„Počkaj, počkaj!“ zvolala Ashley. „Zoey má byť akože moja sestra? Moje dvojča?“

„Áno, naša malá Stephanie,“ rozžiarila sa a oči sa jej plnili slzami šťastia.

„Ehm, nechcem rušiť túto chvíľku, no to bude nejaký omyl,“ prerušila som ich. „Ja svojich rodičov mám. Na Slovensku.“

„Pravdepodobne adoptívnych, no neexistuje, aby ste boli tak podobné a neboli sestry,“ žiarila šťastím pani Atkinsová. „A môžem to aj dokázať.“

„Ako?“ vypúlila som oči a čakala na odpoveď.

„Máš znamienko za pravým ušným lalokom,“ vyriekla pani Atkinsová a moja ruka automaticky vyletela k pravému uchu. Na tvári sa mi usadil šokovaný pohľad a nedokázala som uveriť tomu, čo sa práve dialo.

„Ako to ...?“ nechápala som. Netušila som, ako prišla na to, že mám za uchom materské znamienko, keďže ho vôbec nebolo vidno, no bola to pravda.

„Som tvoja matka,“ usmiala sa a so slzami v očiach ku mne podišla. „Matka vás oboch,“ otočila sa aj na Ashley.

„Ale veď ... to nie je možné,“ nerozumela som ničomu. „Mám svojich rodičov. A som zo Slovenska!“

„Na to sa musíš spýtať ich. No jedno je isté,“ usmiala sa šťastne. „Konečne som našla svoju stratenú dcéru.“

„No tak moment!“ zvolala Ashley. „Vaše reči sú síce pekné, no nemáte žiadne dôkazy. Uverím, až keď uvidím výsledky testov! Nič proti Zo.“

„Tak na čo ešte čakáme,“ ozval sa pán Atkins a ja som sa na nich začudovane pozrela ešte stále zmätená z toho všetkého. Nič mi nedávalo zmysel a celý môj život mi preletel pre očami. je to pravda? Mohla by som naozaj byť ich dcérou? Naozaj ma rodičia adoptovali a nič mi o tom nepovedali? Všetky tie myšlienky mi naraz behali hlavou a ja som si ich nevedela utriediť. A tak som len bez slova vstala a nasledovala som ostatných na ulicu a následne do ich auta, ktorým sme sa odviezli do najbližšej nemocnice, aby nám spravili testy.

Väčšinu z toho som ani nevnímala a nedokázala som sa na nič sústrediť. Jediné, čo som mala v hlave bolo, že celý môj život bola pravdepodobne jedna veľká lož a ja som žila celý čas v nevedomosti.

Kým sme čakali na výsledky, začal mi v kabelke vibrovať telefón a ja som ešte stále zmätená vyšla na hlavnú chodbu, kde som zdvihla hovor od Louisa.

„Ahoj, zlato. Neskočíme večer niekam na večeru?“ opýtal sa ma Louis nadšene, no ani len zvuk jeho hlasu mi v tej chvíli nedokázal vyčarovať úsmev na perách. Neustále som mala na tvári zamrznutý výraz a pomaly som zo seba nedokázala vyriecť pol slova.

„Ahoj, Louis. Momentálne nemôžem,“ odvetila som bez emócií.

„Zo? Si v poriadku? Čo sa stalo?“ vyzvedal hneď.

„Je to ťažké vysvetliť po telefóne. Práve som v nemocnici s mojimi rodičmi, ktorí ani neviem, či vlastne sú moji rodičia a ja som zistila, že celý môj život bolo jedno veľké klamstvo. A teraz vôbec ničomu nechápem a som z toho všetkého zmätená,“ riekla som a do očí sa mi začali tisnúť slzy. Až keď som to všetko vyriekla nahlas, začalo zo znieť reálne a ja som si uvedomovala, že to nie je len zlý sen ale skutočnosť.

„Čože? Zoey, nerozumiem ti.“

„Ja .. ja,“ vzlykala som do telefónu. „Nedokážem ti to teraz vysvetliť.“

„Kde si? Prídem za tebou!“ riekol odhodlane a ja som vedela, že nemá cenu mu odporovať.

„London Bridge Hospital,“ odvetila som chvejúcim sa hlasom.

„O chvíľu som tam.“

„Dobre,“ riekla som a zrušila hovor. Bola som ako múmia, totálne dezorientovaná a zmätená zo všetkého. Vrátila som sa späť a sadla som si na voľné sedadlo s tvárou zaborenou do dlaní. Ashley medzitým nervózne pochodovala po čakárni a klopkala svojimi vysokými opätkami po hnedej podlahe.

Vtom vyšiel z ordinácie doktor a zvolal meno Atkins. Všetci sa k nemu v sekunde prirútili, iba ja som ostala sedieť. Jediné, na čo som sa zmohla, bolo, že som zdvihla hlavu a pozrela som sa na doktora.

„Test bol pozitívny. Zoey je vaša dcéra,“ odvetil a tie dve vety bolo to posledné, čo som dokázala vnímať. V tej chvíli sa mi môj svet zrútil a ja som len meravo hľadela pred seba bez náznaku pohybu.