Love Me For Me 30

„Aj ja ťa ľúbim, Louis, ale ...“ riekla som pomedzi vzlyky, kým mi opäť nezlyhal hlas a ja som sklopila zrak nadol. Už som sa ďalej nemohla dívať do tých jeho nádherných očí ukrývajúcich tak čistú dušu. „... je tu niečo, čo by si mal vedieť,“ dokončila som a na sekundu som zdvihla pohľad.

„Čo sa deje, Ash?“ nechápal Louis a v tvári sa mu zračilo znepokojenie.

„Ja ... ja ... nie som Ashley,“ vyriekla som napokon a čakala som jeho reakciu.

„Čože?“ vypúlil na mňa oči. „Ako to, že nie si Ashley. Ako sa potom voláš?“

„Volám sa Zoey, Zoey Flanders a s Ashley Atkins mám spoločnú len podobu.“

„Čože? O čom to tu hovoriš? Veď to nedáva zmysel?“

„Pamätáš, keď sme sa prvýkrát stretli? Vtedy, keď som do teba tak narazila?“ spýtala som sa ho a on pomaly prikývol s nechápavým výrazom na tvári. Tá bolesť v srdci bola neskutočná, no ja som mu to musela povedať. „Utekala som pred novinármi.“

„Áno, to viem.“

„No, nie preto, že som im nechcela odpovedať. Ale preto, že si mysleli, že som Ashley. Lenže v ten deň som bola v tomto meste len druhý deň. Prišla som sem kvôli štúdiu. Pochádzam z malej krajinky v strede Európy a o mojej podobe s Ashley som nemala ani poňatia. Zistila som to až tu. Vedela som, že z toho budú problémy. V teň nás spolu odfotili a to bol dôvod, prečo sa Ray s Rogerom rozhodli nás dať dokopy. Teda, teba a Ashley. No v tom čase sa Ashley stýkala s niekým iným, koho ľúbila a keď videla tú fotku, vedela, že to nebola ona. A tak sa ma rozhodla nájsť, aby som na stretnutie s tebou šla ja, pretože si myslela, že sa už poznáme. Kvôli tej fotke.“

„Čože?“ zamračil sa Louis. „Veď to je šialené! Prečo by si s tým súhlasila?“

„Ani sama neviem,“ riekla som zamlčujúc úplnú pravdu o „práci“. Keby som mu povedala, že mi za to platila, nepomohol by mi ani argument, že som jej to všetko vrátila späť.

„Takže to bolo všetko hra?“ odtiahol sa Louis a šokovane na mňa hľadel.

„Nie!“ zvolala som zúfalo. „Malo to byť len priateľstvo a navonok pre média vzťah. No nemohla som sa ubrániť tomu, aby som sa do teba nezamilovala. Všetko to bolo skutočné. Každý jeden bozk, každý dotyk, všetko. Ľúbim ťa a to sa nezmení!“

„Klamala si mi!“ riekol Louis nahlas. „Celý ten čas si mi klamala!“

„Ja viem a ani si nevieš predstaviť, ako veľmi ma to mrzí.“

„Mala by si odísť,“ postavil sa Louis a odsudzujúco na mňa pozrel. Videla som v jeho očiach všetkú tu bolesť a sklamanie.

„Louis, ja ... nechcela som to. Nechcela som ti klamať. Musela som kvôli Ashley. Keby to Ray zistil ...“

„Tak si radšej klamala mne. A to hovoríš, že ma ľúbiš? Ak by si ma naozaj ľúbila, neklamala by si mi?!“

„Preto som ti povedala pravdu!“

„Takže inak by si ma držala v klamstve dokedy? Kým by to nevyšlo najavo nejakým iným spôsobom?!“

„Nie,“ šepla som a sklopila zrak. „Je mi to nesmierne ľúto.“

„Na to už je neskoro,“ odsekol Louis tvrdo. „Odíď, prosím.“

„Mrzí ma to,“ šepla som znovu a vzala si svoju kabelku. Hodila som našlo posledný pohľad a s bolesťou v srdci som odišla. Čo som to zrobila? Prečo som s tým súhlasila? Prečo som ho musela klamať? Inak by si s ním nikdy nebola! ozvalo sa moje podvedomie. Ale aspoň by som mu neublížila. Teraz ma bude do smrti nenávidieť,“ pomyslela som si a cez slzy som pomaly nevidela na cestu pred sebou. Vyšla som pred bytovku a nastúpila som do taxíka. Nechcela som sa vracať na internát a tak som zamierila k Ashley dúfajúc, že bude doma a pochopí ma.

Louis

Len čo sa za Ashley, teda Zoey, zavreli dvere, zúfalo som sa zviezol na gauč a mlčky som hľadel do steny. Neviem, ako dlho som tak sedel, no z toho šoku som nebol schopný urobiť ani ten najmenší pohyb. To, čo som sa práve dozvedel ma zasiahlo ako blesk a v srdci som mal obrovskú dieru. Dieru po nej.

Miloval som ju, no jej slovám som už neveril. Nie po tom, čo priznala, že to bola všetko len hra. Nie všetko, nezabúdaj! pripomenulo mi moje podvedomie, no ja som ho nepočúval. Ak mi klamala v tomto, kto vie, či aj tie ostatné reči neboli lži.

Čí bol vlastne ten byt, kde sme predvčerom boli. Kto sú jej skutočný rodičia. Je Adam naozaj len jej priateľ? Tieto otázky mi vírili hlavou a odrazu mi začalo mnoho vecí do seba zapadať. Jej ranné skoré vstávanie. Celé doobedia predsa chodila na školu. Keď chcela, aby som po ňu prišiel k internátu, zrejme to tiež nebolo kvôli návšteve Adama ale preto, že tam bývala ona sama.

Ako som mohol byť taký sprostý a naletieť jej! hneval som sa sám na seba, no ani hnev ani zlosť mi nemohli pomôcť vyliečiť tú obrovskú ranu v srdci, ktorú mi spôsobila. Nečakal som, že by som sa tak niekedy mohol cítiť, no už som to vedel. Láska bolí, ozvalo sa opäť moje podvedomie a na to som nemal čo povedať. Bola to pravda. Láska naozaj bolí.

Odrazu ma vyrušilo zvonenie telefónu.

„Áno?“ zdvihol som a čakal, kto odpovie, keďže som si nevšimol meno na displeji.

„Čaw, Roger nám odkazuje, že sa máme stretnúť v štúdiu. Súrne. A nie je to žiaden fór, aby som vás dve hrdličky vyrušil,“ ozval sa Harry a ja som nevládal ani reagovať. Pri jeho poznámke o hrdličkách mi srdcom opäť prebehla ostrá bolesť a ja som na chvíľku nemohol lapiť dych.

„O chvíľu som tam,“ riekol som bez emócií po chvíli a zrušil som hovor. Postavil som sa na odchod no zrak mi padol na balíček na stolíku, ktorý mi prišiel pred tým, než sa tu zjavila Ashley. Nie, Zoey.

Čo to asi je? pomyslel som si a začal som ho rozbaľovať. Keď sa pod baliacim papierom objavila čierna zamatová krabička, spomenul som si. Náhrdelník na ples. Darček pre Ashley.... hmmm, Zoey. Čo s ním teraz? pomyslel som si, no momentálne nebol čas to riešiť, tak som ho zavrel do zásuvky a vyšiel som z bytu. Autom som sa odviezol do štúdia a ako posledný som vošiel do Rogerovej kancelárie.

„Už som tu. Čo sa deje?“

„Prišla mi nová správa od nahrávacej spoločnosti. Do konca mesiaca musíte nahrať nový singel. Aby vyšiel ešte pred vydaním albumu. Chcú to zakomponovať v rámci charity.“

„Aha,“ odvetil som. „Takže?“

„Takže som obvolal našich textárov a tu máte možnosti, z ktorých si vyberte. Musíte sa zhodnúť na jednej, najneskôr do nedele a na ďalší týždeň nahrávame.“

„Okey,“ odvetili sme všetci naraz a každý si zobral kópiu všetkých textov. „Všetko?“ spýtal som sa.

„Áno, môžete ísť,“ odvetil Roger a mňa napadla ešte jedna záležitosť, ktorú som s ním potreboval preriešiť. Respektíve oznámiť mu. Počkal som, aby chalani odišli a šiel som k nemu bližšie.

„Mám ešte jednu drobnosť na teba.“

„Hovor,“ odvetil Roger. „Ale stručne.“

„No, rozišli sme sa s Zo – Ashley,“ povedal som a v duchu som si nadával, ž práve teraz sa musím pomýliť presne naopak.

„Ako to rozišli? Vy ste spolu aj naozaj chodili?“ pozrel na mňa prekvapene.

„No áno, tak nejako sme spolu začali chodiť. Ale už je koniec. Nevyšlo to,“ odvetil som.

„Lenže to nejde.“

„Ako to že nejde?“

„Nemôžete porušiť zmluvu!“

„Akú zmluvu?“ nechápal som tentoraz pre zmenu ja.

„No predsa tú s jej manažérom. Ktorú si podpisoval pár dni po vašom prvom „rande“,“ ukázal úvodzovky prstami.

„Ja som podpísal nejakú zmluvu?“ vypleštil som oči.

„Áno, takže to medzi sebou pekne dajte do poriadku. Je mi fuk, či spolu budete chodiť naozaj alebo len naoko, no musíte sa stretávať na verejnosti. Ak chceš, môžem ti dať aj kópiu zmluvy.“

„Nie, vďaka,“ odvrkol som úplne omráčený a vyšiel som z jeho kancelárie. Do riti, a čo teraz? Sú len dve možnosti. Teda tri. Ísť za Zoey a odpustiť jej, na čo som sa vôbec necítil vzhľadom na to, ako mi ublížila; ísť za skutočnou Ashley, ktorá, predpokladal som, bývala v byte, kde som bol predtým so Zoey alebo porušiť zmluvu a znášať dôsledky.

Poslednú možnosť som hneď vyškrtol, pretože som do toho nechcel zaťahovať aj chalanov a nechcel som, aby kvôli mne pykali, takže mi už ostávalo rozhodnúť sa medzi Zoey alebo Ashley.

Napokon som si vybral to menšie zlo, aspoň pre mňa menšie, aj keď tak či tak to bude ťažké a nasadol som do auta mieriac splniť misiu.