Love Me For Me 36

ahojte :) nech sa páči nová časť a jedna malá info - idem s davom a tak som si vytvorila aj ja ask.fm ... ak by vás niečo zaujímalo, čokoľvek, neváhajte sa opýtať :)


Rozbehla naprieč areálom do ubytovne a zastavila som sa na vrátnici.

„Dobrý deň. Som Zoey Flandersová. Nemám tu nejaký odkaz?“ opýtala som sa zadychčane.

„Zháňal vás akýsi chlapec ale nechcel povedať meno. Vraj to má byť prekvapenie. Keď vás tu nenašiel, povedal, že príde neskôr, no už sa nezjavil. Odkaz nenechal,“ odvetila pani.

„Ďakujem vám,“ usmiala som sa a rozbehla som sa naspäť do obývačky. Vzala som si všetky svoje veci a našla som Adama.

„Prepáč, no musím odísť.“

„Čože? Prečo? Ostaň.“

„Louis. Bol tu. Chcel ma nájsť, no nezastihol ma. Povedal vrátničke, že sa vráti ale nevrátil sa. Niečo sa muselo stať,“ vyhŕkla som rýchlo a v hrudi som mala zlý pocit. Prosím, len nech je v poriadku. Poznala som ho a vedela som, že keď povedal, že sa ešte zastaví, tak by tak neurobil jedine v prípade, že by mu v tom niečo zabránilo.

„Jasné, utekaj,“ odvetil hneď Adam a ja som sa naňho ospravedlňujúco usmiala.

„Uži si narodeniny,“ riekla som a vyšla von. Hneď som si zastavila taxík a za posledné peniaze som sa odviezla k Louisovi. Náhlivo som vošla do bytovky, kde ma zastavil vrátnikov pozdrav.

„Dobrý večer. Dlho som vás tu nevidel,“ usmial sa na mňa.

„Ehm, no áno. Dobrý aj vám,“ odvetila som a ponáhľala som sa nahor. Len čo som zastavila pred Louisovým bytom, srdce mi naplnil strach. Bolesť musela ísť bokom, teraz bolo dôležitejšie vedieť, že je v poriadku.

Dvihla som ruku a zaklopala som na dvere. Dlho sa nik neozýval a môj strach sa každou sekundou zväčšoval. Predstava, že by sa mu niečo stalo, bola pre mňa desivá. A odrazu sa predo mnou otvorili dvere a v nich sa objavil Louis, živý a zdravý.

„Och, panebože. Nič sa ti nestalo,“ vydýchla som si a vrhla som sa mu do náručia. Bolo mi jedno, že som ho objímala len ja, no potrebovala som tú úľavu nejako vyventilovať. Louis tam ešte stále stál šokovaný a keď som ho pustila, zarazene na mňa hľadel.

„Zoey? Čo tu robíš?“ opýtal sa prekvapene. A vtedy som si uvedomila jednu vec. Ako vedel, že nie som Ashley?

„Ty nás rozoznáš?“

„Vlasy,“ ukázal rukou na moje pramene a ja som si spomenula, že som mu o tom kedysi vravela.

„Ach tak,“ zamrmlala som.

„Späť k mojej otázke.“

„Ehm, no ... volala mi Ashley, ktorá si myslela, že sme spolu a tak nejako som sa dozvedela o tom, že si bol na internáte. No ja som bola celý deň preč a keď som sa na to pýtala vrátničky, povedala, že si vravel, že sa ešte vrátiš, no nezjavil si sa a ja som sa zľakla, či sa ti niečo nestalo,“ odvetila som.

„Ehm, no tak vidíš, som v pohode,“ odvetil Louis chladne. Niečo nie je v poriadku. Nevravela Ashley, že šiel za mnou? Nechcel mi odpustiť? Tak čo sa potom stalo?

„Prečo si za mnou vlastne šiel?“ opýtala som sa ho.

„To nie je podstatné. Hlavne, že si šťastná.“

„Šťastná?“ vypúlila som oči. „Ako môžem byť šťastná, keď som odtrhnutá od teba?“

„Veď máš nejaký nový objav. Nebodaj ním len zabíjaš svoj žiaľ, či ako?“

„Objav? O čom to tu hovoríš?“ nerozumela som tomu. „S nikým iným som nebola.“

„Ale čo. Nebodaj ma Ashley taktiež nafarbené vlasy?“

„Pokiaľ viem, tak nie.“

„Tak potom si to bola ty. Nemusíš mi klamať. Znovu. Videl som vás.“

„Koho si videl?“

„Teba s tým chlapom. Dnes ráno. V kaviarni.“

„Veď to bol Adam,“ zvolala som. „Bola som s ním celý deň, pretože sme mu chystali oslavu a ja som nechcela, aby o tom vedel.“

„Nevyzeral tak,“ povedal Louis pochybovačne, no vyzeralo to, že si už nie je tak istý tým cudzím chlapom.

„To preto, že sa dal ostrihať a nechal si bradu,“ usmiala som sa. „Nebola som s nikým iným a ani neplánujem. Povedala som ti, že ťa ľúbim a to tak skoro nezmizne.“

„Aj ja ťa ľúbim,“ šepol Louis. „Napriek všetkému.“

„Takže?“ nadvihla som obočie v očakávaní.

„Začneme odznova?“

„Ja som Zoey Flanders,“ usmiala som sa šťastne a nastavila som mu ruku.

„Louis Tomlinson. Teší ma,“ usmial sa tiež a potriasol mi rukou. Vzápätí ma za ňu potiahol a ja som sa ocitla v jeho náručí. Tam, kde som tak strašne túžila byť. Pozrel mi do očí s iskričkami a ja som vedela, že sa medzi nami nič nezmenilo. O sekundu na to sa prisal svojimi perami na tie moje a mojím telom prebehlo to známe chvenie. Srdce sa mi rozbúchalo a kolená sa mi podlamovali. Ešte šťastie, že ma Louis pevne držal. Oddala som sa jeho bozkom a opätovala som mu už rovnakou vášňou a túžbou, ako on. Týždeň je dlhá doba a tým väčšia tá túžba bola.

Keď sme sa na chvíľu od seba odtiahli, úsmev nám žiaril na perách a v očiach sme mali obaja to isté. Vedeli sme, čo chceme. A tak sme sa bozkávajúc presunuli do bytu a zavreli za sebou dvere. Malými krokmi sme sa presunuli do spálne a skĺzli sa na posteľ. A hoci bola túžba veľká, Louis to vzal nežne a pomaly. Zasypal môj krk miliónmi bozkov a ja som sa ho medzitým dotýkala všade, kam som dočiahla.

O niekoľko minút sme boli obaja v spodnej bielizni a Louis prešiel perami od ucha, cez krk a ramená až na citlivú pokožku v okolí pŕs. Všetka moja túžba sa premiestnila do môjho lona a jeho očividne tiež, keďže znak toho som cítila na svojom tele.

Prstami mi prešiel pod chrbát a jemne ma nadvihol. O chvíľu na to som bola bez podprsenky a Louis sa prisal na moje bradavky. Z hrdla mi vyšiel slastný povzdych a nechty som zaborila do jeho chrbta. Keď sa vrátil späť k mojím perám, pritisla som si ho čo najbližšie. Chcela som cítiť jeho telo na mojom.

Na chvíľu sa Louis odo mňa odtiahol a pozrel mi do očí. Slová nepotreboval. V očiach našiel všetko, čo potreboval a presunul sa nižšie. Pomaly mi stiahol nohavičky a dal si dole aj svoje boxerky. Opäť ma priľahol a ja som sa zhlboka nadýchla.

„Louis?“ šepla som.

„Áno?“

„Opatrne, prosím,“ riekla som potichu a on to pochopil. Pomaly do mňa vošiel a keď narazil na panenskú blanu, opatrne ju prerazil. Nemala som čas ani len syknúť od bolesti, keďže sa mi Louis prisal na pery. Chvíľu vytrval vnútri, kým som sa mu stihla prispôsobiť a následne začal najkrajší tanec, aký som kedy zažila.

„Milujem ťa, Louis,“ šepla som, keď som cítila, ako sa všetka tá energia vo mne hromadí. Pomaly som myslela, že explodujem.

„Aj ja ťa milujem, Zoey,“ riekol Louis láskyplne. No tá najpodstatnejšia časť pre mňa bolo moje meno. Konečne som bola sama sebou. Aj pre Louisa, aj pre celý svet. Miloval mňa, nie Ashley. A to bolo to najkrajšie, čo ma hrialo pri srdci. Presne to slovko spôsobilo, že svet okolo mňa vybuchol v žiare ohňostrojov a jediné, čo som videla, boli Louisove nádherné oči a jeho pohľad upretý na mňa.

Keď tá úžasná chvíľa prešla, Louis sa unavene zvalil vedľa mňa a pritúlil si ma k sebe. Opäť boli slová zbytočné. Obaja sme sa šťastne usmievali a oči nám žiarili láskou. Nežne ma pobozkal na čelo a ja som sa mu stúlila do náručia. Najkrajší deň v mojom živote, pomyslela som a takto som zaspala.