V obývačke
som zostala len ja a Sue a ešte jeden tvor, o ktorom sme my
zatiaľ nevedeli že tam je...
...
vlastne by sme o ňom nevedeli doteraz , keby nebol zakňučal. Sedeli sme na
gauči a smiali sa na Harryho a Niallovych tanečných kreáciách popri
príprave jedla. Zrazu som začula tichučké zakňučanie. „Sue? Šibe mi alebo si to
počula aj ty?“ spýtavo som pozrela na svoju kamarátku. „Nie, počula som to aj
ja, nešibe ti.“ Usmiala sa na mňa. Chvíľku sme potichu sedeli a čakali či
to začujeme znovu. Museli sme vyzerať komicky, pretože o chvíľu sme počuli
smiech z kuchyne a keď som sa tam pozrela , videla som chalanov stáť
vo dverách s úsmevmi od ucha k uchu. „Čo tu vy dve robíte? Nejakú
pascu alebo žart na nás? Musím vás sklamať slečny , nepodarí sa vám to.“
Povedal Harry so smiechom a Niall prikyvoval ostošesť. „Kuš! Ticho buďte!“
okríkla som ich a znova sa započúvala do ticha či niečo nezačujem. Chalani
len pokrútili hlavami a vrátili sa do kuchyne odkiaľ bolo počuť hlasný
smiech. „Ticho buďte!“ zvrieskla Sue , keď sme počuli zakňučanie druhý krát.
Zoskočila som z gauča a zohla sa , aby som videla odkiaľ to kňučanie
prichádza. Už som myslela že nič nenájdem , pretože som nič nevidela , no
v poslednej chvíli som ho zbadala pod stolom. Bol nádherný! Tak som sa
nadchla , až som si v rýchlosti trepla hlavu o roh stola , keď som sa
s ním v náručí dvíhala zo zeme. Sue sa začala strašne smiať , na čo
pribehli aj chalani. Všetci zostali stáť s úžasom, keď videli čo mám na
rukách. „To čo máš?“ spýtal sa pochybne Harry. „Psa predsa!“ pozrela som naňho
ako na idiota. „Ja som si myslel že to je mačka!“ vykríkol Niall a ja som
naňho s úsmevom pozrela. „Nie je to pes. Pomeranian boo.“ Dodala som
s úsmevom keď som videla ich výrazy. „A to je čo?“ spýtala sa Sue zatiaľ
čo hladkala psíka v mojom náručí. „To je rasa!“ ozvala som sa naraz
s Harrym a usmiali sme sa na seba. „Ako vieš?“ spýtal sa ešte stále
s úsmevom. „Vždy som takého chcela. Len nejak som sa neodhodlala zadovážiť
si ho , no on prišiel za mnou.“ Povedala som s láskavým výrazom
a pozerala na psíka. „A ty ako vieš?“ spýtala som sa po chvíli Harryho.
„Gemma, moja sestra takého mala.“ Vysvetľujúco rozhodil rukami a nechtiac
zasiahol Niallove slabiny. „Harry ty idiot dlhovlasý! Toto ti neprejde!“
zakňučal Niall v bolestnom kŕči a my všetci sme sa smiali na jeho
výraze. Keď videl ako sa mu všetci smejeme , bolesť sa zázračne stratila
a on začal Harryho naháňať po našom dome. „Čo urobíš s tým malým?
Necháme si ho však? Natt, povedz že si ho necháme!“ prosila Sue a ja som
prikývla. „Ja ťa milujem!“ vykríkla a prudko ma objala , až sa psík
v mojom náručí rozštekal. „Aj ja vás milujem!“ prirútil sa odniekiaľ Niall
a hodil sa nás dve. Hneď za ním sa zjavil Harry a taktiež sa na nás
hodil so slovami : „Aj ja vás všetkých milujem!“ „Ehm , nejdeme sa najesť ?“
ozval sa Niall asi po piatich minútach objímania. „Môžeme , no najskôr mu
vymyslíme meno!“ povedala som šťastne a Sue prikyvovala. „Takže si ho
necháte?“ pozrel na nás prekvapený Harry a zamyslene hladkal malé
stvorenie ktoré som ešte stále držala na rukách. „No áno. Nemá obojok , takže
nemôže nikomu patriť, alebo sa niekomu stratil.“ Povedala Sue a začala
vymýšľať mená. „Čo tak Amy?“ spýtala sa zamyslene. „Počkať, veď neviem či je to
fenka alebo pes!“ zahlásila som a Niall si pohotovo zobral psíka , vraj že
on sa pozrie. Po chvíli spoločného špekulovania sme sa zhodli že to je on.
„Takžeeee , bude sa volať Stypayhorlikson!“ rozhodla som za všetkých ja.
Pozreli na mňa s nechápavým výrazom a tak som začala vysvetľovať: „No
, z každého vášho priezviska tri písmenká.“ Povedala som no aj tak
nechápali. „Sty ako Styles ,Pay ako Payne, Hor ako Horan , Lik ako posledné
písmená Zaynovho priezviska Malik
a son ako posledné písmená Louiho priezviska. Chápete?“ pozrela som
na nich s nadvihnutým obočím. Bolo zjavné že nie , a tak som všetkých
nasmerovala do kuchyne kde sme sa najedli a Styimu (Sty- skratka
Stypayhorliksona) som našla misku a tiež mu nachystala niečo na
zahryznutie a aj vodu. Keď som sa posadila za stôl, vyšlo zo mňa iba „Wow
, Niall, to je úžasné!“ Niall sa iba žiarivo usmial a gestom naznačil aby
som jedla.
aaaaawwww to je krasa prosim dalsi
OdpovedaťOdstrániťAww :3 ďalšiu prosím :* :)
OdpovedaťOdstrániťnádhera no čo ti poviem :D :D :*
OdpovedaťOdstrániťKrása Lali ;) vždy ma vieš potešiť niečím skvelým :) aj ja som začala písať :D neviem síce ako sa to uchytí no snažím sa :D
OdpovedaťOdstrániťdakujem, no tento pribeh nepisem ja ale Natt :) takže gratulácie patria jej .. a prajem veľa šťastia s tvojim príbehom.
Odstrániť