Love Me For Me 26

Ahojte :) mám pre vás menší oznam ... Už som spomínala, že tohto roku možno nebudem mať toľko času ako zvyčajne alebo ako cez prázdniny, a tak vám budem pridávať aj poviedku Natt, aby blog nestál a vy ste mali čo čítať :) prvá časť bude zajtra :) 

Ďalšie ráno som rýchlo vypla budík, aby som nikoho nezobudila, no nevyšlo mi to. Louis vedľa mňa ospalo otvoril oči a keď ma zbadal, lenivo sa usmial a dal mi pusu na nos.

„Dobré ráno.“

„Aj tebe,“ usmiala som sa. „Prepáč, nechcela som ťa zobudiť.“

„A to si chcela zmiznúť bez rozlúčky?“ nadvihol obočie Louis a ja som len bezradne pokrčila plecami. „Ach ty,“ povzdychol si a natiahol sa ku mne. Než som sa stihla spamätať, týčil sa nado mnou a pevne mi držal ruky nad hlavou, aby som sa nemohla pohnúť.

„No tak, Louis. Musím ísť,“ prevrátila som očami, no on ani okom nemrkol. Na tvári sa mu usadil vážny výraz a ja som čakala, čo sa bude diať.

„Tak skoro odtiaľto neodídeš,“ zamrmlal a prisal sa k mojím perám. V sekunde, keď sa naše pery dotkli, telom mi prebehlo slastné chvenie a ja som mu bozk opätovala. Len čo ho však zintenzívnil, začala som sa mu vzpierať, pretože som chcela mať voľné ruky. Chcela som sa ho dotýkať a cítiť ho každou bunkou môjho tela. Lenže to som nemohla, keď mi držal ruky nad hlavou.

„Louis,“ začala som namietať, no on sa mi opäť prisal k perám. A tak som nemala inú možnosť, než ho trošku drsnejšie ukusiť do pery, aby sa odtiahol. „Prosím, pusť mi ruky,“ pozrela som naňho vážne a on zmäkol. Len čo som bola voľná, prevzala som iniciatívu a prevrátila som sa naňho. Vrhla som sa k jeho perám a začala som ho nenásytne bozkávať. Louis neprotestoval, práve naopak. Zväčšoval moju túžbu svojimi dotykmi.

„Ehm, ehm,“ ozvalo sa pri dverách a ja som skamenela. V momente som bola z Louisa dole a zosúvala som si tričko späť na miesto.

„Čo tu chceš?!“ precedila som pomedzi zuby na Harryho, ktorý sa uškŕňal vo dverách.

„Nemáš tu jedlo, Louis,“ usmial sa.

„Tak si ho choď kúpiť,“ odvrkla som podráždene. Už druhýkrát nás vyrušil a ja som už nemala čas sa k tomu znovu vrátiť.

„A nepripravíš niečo? Louis už vychvaľoval tvoje kulinárske umenie,“ uškrnul sa Harry.

„Ale iste,“ usmiala som sa sladko, no to ešte nevedel, čo mám v pláne. Louis sa na mňa začudovane pozrel, pretože nechápal, ako som dokázala tak rýchlo zmeniť náladu, no Harry vyzeral by spokojný. Obula som sa a prešla som popri ňom do kuchyne. Vybrala som z ľadničky posledné dve vajíčka, čo tam boli a zo skrinky som vzala panvicu a olej. Naliala som centimeter oleja a rozpučila som obe vajcia aj so škrupinkou na panvicu. Zapla som oheň a otočila som sa k Harrymu.

„Nech sa páči,“ usmiala som sa opäť a spokojne som popri ňom prešla naspäť do spálne, kde si Louis práve obliekal nové tričko.

„Naozaj si mu spravila raňajky?“ pozrel na mňa prekvapene.

„Také, aké si zaslúžil,“ uškrnula som sa a on presne vedel, koľko bilo. Zasmial sa a vtisol mi nežný bozk.

„Ty moja malá potvorka,“ usmial sa a brnkol mi po nose.

„Nemal nás rušiť. Znovu,“ pokrčila som plecami a taktiež som sa usmiala.

„Ideme sa najesť niekam von?“ navrhol a chytil ma za ruku.

„Ale bez neho,“ odvetila som vážne a Louis sa zasmial.

„Samozrejme,“ odvetil a spoločne sme sa pobrali k dverám. Cestou sme ešte nakukli do kuchyne a keď sme zbadali Harryho, ako sa snaží povyberať z vajíčok všetky tie škrupinky, naraz sme vybuchli do smiechu. Harry na nás hodil namrzený pohľad a my sme sa rozbehli k dverám, ešte stále lapajúc dych od toľkého smiechu.

„Od teraz si na teba bude dávať pozor,“ zasmial sa Louis, keď sme vyšli na ulicu.

„So mnou sa neradno zahrávať,“ nasadila som diabolský výraz a Louis na chvíľu zvážnel. „Neboj sa,“ zasmiala som. „Ty sa nemusíš báť.“

„Tak to som si vydýchol,“ usmial sa Louis a opäť ma pobozkal. „Tak poďme na tie raňajky.“

Po skvelom jedle mi Louis zastavil taxík a naposledy ma pobozkal.

„Vidíme sa zajtra?“ usmiala som sa.

„Iste, večer ti zavolám,“ odvetil a pobozkal ma na čelo. „Ahoj.“

„Pa,“ zakývala som mu a nasadla som do taxíka. O 10 minút na to som vystupovala pri škole, našťastie v predstihu, a zamierila som priamo na prednášku. O pol 3 som mala konečne voľno a mohla som ísť na obed. Tam som sa, samozrejme, nevyhla Adamovmu výsluchu.

„Tak aká bola noc?“ uškrnul sa.

„Bola by fajn, keby nás dvakrát nevyrušil jeho kamarát,“ odvetila som podráždene, keď som si na to spomenula.

„On býva s kamarátom? Je pekný?“ zaujímal sa Adam.

„Vďaka za podporu,“ odvetila som a vrátila som sa k jedlu.

„Ale no, prepáč. Ako to, že vás vyrušil?“

„Dočasne sa k nemu nasťahoval, lebo sa skrýva pred bývalou, čo ho prenasleduje.“

„Takže nie je gay?“ riekol Adam smutne a moje nervy už boli na prasknutie.

„Adam!!!“ zvolala som.

„Prepáč, prepáč.“

„Aj tak dostal príučku. A nie, nie je gay. A volá sa Harry. Je to ten kučeravý,“ povedala som.

„U la laaaa, pekný kus,“ zapískal Adama.

„Celkom ujde. Ale občas sa správa ako totálny pako.“

„Čo mu chceš vyčítať. Veď má len 18. Ešte nestihol dospieť.“

„Máš pravdu. Na našu úroveň sa nechytá,“ zasmiala som sa a hneď sa mi zlepšila nálada.

„Mimochodom, nemáš neskôr čas? Potrebujem nové handry.“

„Iste,“ usmiala som sa. „Rada pôjdem. Nakupovať som nebola ani nepamätám.“

„Deal,“ odvetil a zdvihol sa na odchod. „Zavolám ti.“

„Dobre, tak zatiaľ,“ zakývala som mu a dojedla som svoj obed. Následne som sa pobrala na izbu, ktorú som opäť našla prázdnu a pustila som sa do kníh na nasledujúce prednášky. Vždy som si témy predčítavala, aby som potom bola v lepšom obraze a skôr tomu všetkému pochopila. Angličtina mi síce šla, no predsa len, na odborné termíny som sa až tak dobre ako rodený Angličan nechytala. A preto som musela makať o niečo viac. A na to som mala veľmi málo času.

O 4 mi zavolal Adam, či môžem byť o 10 minút pri vchode a ja som súhlasila. Taxíkom sme sa odviezli na Oxford Street a zamierili sme priamo do Adamovho najobľúbenejšieho obchodu – Marks & Spencer. Po dvoch hodinách neustáleho skúšania a vymieňania oblečenia zamieril Adam ku pokladni a ja som ho čakala pred obchodom. Vtom mi začal zvoniť mobil s Louisovým menom na displeji.

„Ahoj,“ zodvihla som.

„Ahoj, honey. Čo robíš?“

„Momentálne som na nákupoch s Adamom. A ty?“

„Zavretý v štúdiu. Už sa nemôžem dočkať zajtrajška.“

„Veď to ani ja,“ uškrnula som si pri predstave, čo asi budeme robiť.

„Čo keby som sa večer zastavil u teba cestou zo štúdia?“ navrhol odrazu a ja som šokovane vydýchla, pretože ma touto nečakanou otázkou dostal riadne do úzkych. No nemohla som odmietnuť.

„Dobre,“ pokúsila som sa o vyrovnaný tón a dúfala som, že na mne nič poznal. No v tvári som aj tak mala šok a len čo ku mne prišiel Adam, spýtavo nadvihol obočie. Zakývala som rukou, že teraz nie a otočila som sa. Prešla som pár krokov od neho a pokračovala som v rozhovore s Louisom: „Tak sa teda teším.“

„Určite? Nenarušil som ti nejaké plány?“ zapochyboval Louis a ja som v duchu znovu zanadávala. No hneď som si predstavila okamihy s Louisom a na tvári som mala úsmev.

„Nie, nie. Určite,“ riekla som odhodlane a zdalo sa, že som ho presvedčila.

„Tak dobre. Teším sa,“ odvetil nadnesene a ja som vedela, že sa škerí rovnako ako ja.

„Pa.“

„Cmuk,“ riekol a zložil. Len čo bola celá maškaráda za mnou, zvesila som ruku s mobil dole od ucha a otočila som sa späť k Adamovi.

„Deje sa niečo?“ opýtal sa hneď ustarane.

„Louis chce dnes prísť ku mne, aby sme sa vyvarovali včerajším chybám, to jest Harrymu.“

„Oops... a čo budeš robiť?“

„Neostáva mi nič iné než zavolať Ashley a poprosiť ju o pomoc.“

„To jej dovolíš, aby tam s ním bola ona?“ vypleštil na mňa oči.

„Iste, že nie,“ zasmiala som sa. „Len mi požičia byť a ona sa na chvíľu stratí, poprípade prespí u mňa na intráku. Ale tipujem, že si radšej zvolí hotel.“

„To som si vydýchol.“

„Prečo?“ uškrnula som sa. „Veď je úplne v pohode.“

„Hej, lenže keby sme sa ráno stretli, nevedel by som, či si to ty alebo ona.“

„Myslím, že by si to spoznal,“ zasmiala som sa. „Poďme. Musím toho ešte veľa vybaviť,“ schmatla som ho pod pazuchu a spoločne sme vyrazili späť na internát.