Hold On 7

Keď som už bola v obývačke , s liekmi a čajom ktorý mal pochybnú vôňu, niekto zazvonil. Otvoriť šla Sue a ja som hneď vedela kto prišiel. Nebol to nikto z chalanov, bol to....

...bol to otcov najlepší kamarát. Pamätám si ako ho oco raz spomínal. Boli najlepší kamaráti od škôlky , no potom sa Daniel, ten kamarát musel odsťahovať .Stále sú však v kontakte. Spoznala som ho podľa fotiek ktoré mu minulý týždeň poslal a ocko mi ich ukazoval. Vošiel do obývačky a keď ma zbadal , tvár sa mu rozžiarila. Sue si prisadla ku mne a spoločne sme na naň dívali , ako sa tu obzerá. Potom sa vybral smerom ku mne. „Ty musíš byť Natt , však? Ako si len vyrástla! Paul mi o tebe rozpráva zakaždým keď si píšeme alebo voláme.“ Usmial sa na mňa. „Môj otec, Paul mi tiež o vás rozprával.“ Usmiala som sa aj ja. „A ty budeš Sue , však? Aj teba mi Paul spomínal.“ usmial sa na Sue a tá mu úsmev opätovala.  „Zrejme ho hľadáte , však?“ spýtala som sa po chvíľke ticha ktoré medzi nami zavládlo. „Áno , hľadám ho. Ale zrejme nie je doma, však?“ spýtal sa s úsmevom. „Máte pravdu, nie je. Šiel na pohovor a príde zajtra.“ Usmiala som sa rozpačito a pozrela na Daniela. „To je v poriadku , prídem keď sa vráti.“ Usmial sa aj on a postavil sa na odchod. Ja so Sue sme sa naraz postavili a šli ho vyprevadiť. Pri dverách nás obidve objal a povedal : „Som rád že som vás spoznal dievčatá. Ešte sa  uvidíme.“ Vyšiel von a posledný krát nám zakýval. My dve sme ešte stále stáli ako obarené vo dverách až kým sa Sue nespamätala a zahlásila : „Natt , ty koza bež pod deku lebo nachladneš ešte viac!“ Čo už. Musela som ju poslúchnuť , ináč by ma zamordovala. Rozbehla som sa a skočila som na gauč. Sue šla za mnou a len krútila hlavou nad mojím správaním. Len čo som sa pohodlne usadila mi zapípal mobil. ´Á SMS-ka!´ pomyslela som si a odomykala si mobil. Na moje prekavepenie/neprekvapenie tam svietilo meno Niall :) Písal : Ahoj. :) Ja som to vedel že ochorieš! :D Tak ti treba :P Jasné že prídem , ale najskôr musím ten vývar navariť. Takže čakaj :P N. xxx . Dočítala som a po tvári sa mi roztiahol prihlúply úsmev. „Čo tam mááááš?“ pribehla ku mne moja milovaná psychicky nenormálna a retardovaná najlepšia kamoška. „To by si chcela vedieť čo?“ odbila som ju s milým úsmevom. Teda aspoň som si myslela že som ju odbila , opak bol pravdou. Skôr než som sa stihla spamätať držala môj mobil v ruke a čítala si MOJU sms-ku. „Íííííííííííííííiíííííiíííi´!“ začala pišťať a skákať keď si ju dočítala. Ja som vždy vedela že to nie je normálny človek , že je psychicky narušená a má mozog veľkosti škrečka ale toto ma dostalo : „ Natt , musíš byť pripravená keď príde! Toto je vaša chvíľa! Oblečieš si moje minišaty a ja vám pripravím šampanské! No tak , bež sa obliecť, nepočula si? Čo na mňa hľadíš ako puk?“ „Ehm, Sue? Sue! Zem volá Sue!“ už som začínala byť naštvaná , pretože ma nepočúvala a fantazírovala bohvie o čom. „Sue,“ začala som keď ma začala registrovať , „ on mi iba donesie tú polievku čo mi včera sľúbil. Sme kamaráti ty koza! A nenamýšľaj si , lebo ja si začnem namýšľať o tebe a Harrym. Videla som ako ho pozoruješ vždy keď je vonku. Aj keď sa náhodou zjaví v niektorom z okien, hneď si pricapená na okne aj ty a pozeráš s naňho.“ Teraz som ťa dostala! Pomyslela som si víťazoslávne a vytrhla jej mobil z rúk. „Fajn , prepáč , nechala som sa uniesť.“ Priznala so sklonenou hlavou , ale videla som ako jej myká kútikmi úst. „Sue, ty trúba! Prečo mi to robíš?! Vieš že si zo mňa môžeš robiť srandu, ale v medziach.  A ja som si myslela že ti šiblo!“ pozrela som na ňu a začali sme sa smiať. „Toto ti len tak neprejde ty potvora!“ vyplazila som jej jazyk a pozrela na hodinky. Bolo už pol dvanástej. „Sue , ale ten Niall by si vážne mohol pohnúť. Je pol dvanástej a ja som ešte neobedovala!“ rozhodila som rukami pretože Sue na mňa pozerala pohľadom ktorý by uzemnil aj najväčšieho zloducha.  Len čo som dopovedala , ozval sa zvonček od dverí. „Panebože , Sue , choď otvoriť. To bude on! Ako vyzerám?“ sypala som zo seba bleskovou rýchlosťou. Sue iba pokrútila hlavou a šla otvoriť dvere. Pozrela som na seba v zrkadle , ktoré viselo nad krbom.  ´Vlasy... dá sa , veď som chorá. Make up.... aj ten sa dá. A moje obľúbené tepláky , mikina a papuče sa musia páčiť každému.´ pomyslela som si a rozvalila sa na gauči. Ani nie o minútu už stál vo dverách obývačky Niall aj s polievkou a Harrym. K tej polievke no, myslela som si že donesie iba trochu v nejakej dóze alebo v čom, no on doniesol rovno celý hrniec. A nie jeden ale štyri! On niesol dva a Harry držal na rukách ďalšie dva. „Ahojteeeee!“ zaziapali naraz a mne až zaľahlo v ušiach. „Čo vám šibe?“ ako prvá sa ozvala Sue , keďže ja som sa postavila a privítala ich tak ako sa patrí. Objala som najprv Harryho a nakukla mu do hrncov. „Nepozerať!“ zavelil keď si všimol čo robím a capol mi po ruke. Nahodila som výraz a lá smutné malé dievčatko a presunula sa k Niallovi. „Vitajte pane , vaše vystúpenie včera bolo chvályhodné.  Veci si môžete odložiť v suteréne. Musíte si však dať pozor na pavúky , šváby , mrav“ nedopovedala som pretože ma objal tak že my skoro vyrazil dych. Ani neviem kedy stihol dať tie hrnce do kuchyne. „Iba chvályhodné?“ šeptom sa ma spýtal a mne naskočili zimomriavky pri jeho slovách. „Nie, bolo to úžasné. Naozaj neviem ako to robíš , ale ak ma budeš stále takto prekvapovať tak...“ pozrela som mu do očí. „Tak čo?“ spýtal sa Harry stojaci tesne za mnou. „Styles padaj, toto je súkromné!“ naštval sa Niall a pozrel na Harreho vražedným pohľadom. „Sorry Nini , už som preč.“ Zasmial sa Harry a šiel do kuchyne dať zohriať tú záhadnú hmotu v hrncoch. Bohužiaľ už som nebola v Niallovom objatí a tak sme sa len usmiali a ja som si opäť sadla na gauč pod deku a Niall sa pobral za Harrym do kuchyne pomôcť mu. V obývačke som zostala len ja a Sue a ešte jeden tvor , o ktorom sme my zatiaľ nevedeli že tam je...